KOZA JE SKROMNÉ ZVIERA,VYHRIEVACÍ KOTOL MÁ VO SVOJOM BRUCHU. 

Tu ma napadá ako som prvé roky prežila tuhé zimy v strese či v noci vonku nezamrznú,ale táto úzkostlivosť ma prešla,keď som raz v -8°C šla pozbierať dolu zmrznuté mŕtvoly(hororové scény v mojej hlave samozrejme) a tie mrochty ležali vonku na slame a spokojne prežúvali.

 Treba pamätať na základné, radšej suchý mráz ako vlhké teplo(pod pojmom vlhké teplo rozumej zateplená,nedostatočne odvetraná maštaľ,kde sa zráža vlhkosť,tam sa viac darí paradajkám a je to raj pre kadejaké parazity, plesne prípadne iné lahôdky). 

Čiže,ak sa mám zdravé zvieratá, obliekaním ,prikurovaním či zatepľovaním maštalí im narúšam prirodzenú termoreguláciu.

Čo to vlastne tá termoregulácia je?

Súvisí s tým nastavenie mysle,že keď mne je zima,koze nemusí byť tiež. Majú úplne odlišné trávenie ako človek a už od dávnych čias, sú nastavené tak že zimu zvládajú lepšie ako ľudia. Porovnajme si to :

Teplota zdravej kozy je od 38,5-40°C, čo je o dosť viac ako u človeka. Takže teplota od -6,5 °C do 4°C je pre ne taká,že nemusia vynaložiť žiadnu energiu aby sa zohriali,ja už by som bola mŕtva. Kozy "zapínajú" vyhrievanie pri -10°C. Je pre ne omnoho náročnejšie sa v lete ochladiť, ako v zime zohriať. Majú tvar tela,ktorý je schopný dlhodobo udržať teplo a zároveň si "prikurujú" trávením vlákniny zo sena - fermentácia vyrába teplo. Majú ľahko osvalené nohy,ktorým stačí nižšia cirkulácia krvi a nos nemajú taký dlhý kvôli tomu aby zožrali všetko načo dosiahnu cez plot,ale aby sa im prechodom cez dlhšiu nosnú dutinu ohrial vzduch, ktorý ide do pľúc. Ich svaly pri pohybe produkujú teplo. Ďalšia ochranná vrstva je srsť,tú dokáže vzpriamiť,čím vytvorí vzduchovú izoláciu. Chlpy na srsti sú obalené mastnou hmotou,ktorá je vodeodolná a vďaka nej sa voda a sneh nedostane na kožu. Preto, nemusím mať potrebu ju kúpať.

Koza je vlastne ako živé vyhrevné teleso,kde sa vo vnútri produkuje teplo a srsť funguje ako izolácia.

Kozy menia srsť dvakrát ročne,podľa fotoperiodizmu - to je reakcia zvierat na rôznu dĺžku dňa a noci,čiže v podstate sa na zimnú srsť pripravujú už po letnom slnovrate. 

Zimná srsť je dlhšia a hustejšia s tzv podsadou(vyzerá to ako chuchvalce prachu pri koži). 

Oproti tomu letná srsť je kratšia,viac prilieha k telu.

Ak si budem myslieť, že prepchatím kôz jadrom, im bude teplejšie, mýlim sa,jadro totiž neobsahuje dosť vlákniny,ktorá je potrebná na fermentáciu. 

Ich svaly produkujú teplo pri pohybe a zavreté vo vnútri sa nemajú ako prirodzene zohrievať. Voľný pohyb s možnosťou sa skryť podľa vlastného uváženia,zvyšuje odolnosť. 

Obliekaním spôsobuje u zdravých zvierat chaos, snažia sa ohriať časti, ktoré nemajú oblečené. Ale ohrev sa nezapína iba na určité časti tela,tak tie zakryté sa im prehrievajú.