Ruja, démoni a cap Kraken v režime armagedon

Jesenná sezóna sa neotvorila, ona nám prerazila dvere ako exekútor s motorovou pílou. Prvá koza začala pozerať do blba, vydávať zvuky jak flauta v agónii a všetci sme vedeli, že hormonálny karneval oficiálne začal.

A vtom sa prebudil on.

Kraken, cap.

Koncentrácia testosterónu v jeho tele bola taká, že by sa z nej dala vypáliť slivovica.

Od prvej sekundy nabehol do režimu „kombinácia boha vojny, puberťáka a démonického naháňača tieňov“:

Zvuky, ktoré z neho dva týždne vychádzali, by aj exorcisti najprv nahrali, potom utiekli.

Naháňal všetko, čo stálo, ležalo, malo pulz, alebo len drzý pohľad.

Čo sa nedalo naháňať, to si dal do záložky „zabiť preventívne.“

V jednom bode som videla, ako sa rozbehol proti stene, zareval jak keby mal v pažeráku trúbu z Titanicu a potom sa víťazoslávne obzrel, či sme všetci pochopili, že porazil neviditeľného nepriateľa.

Najlepšia časť?

Jeho tieň.

Chudák si žil svoj život na zemi a Kraken ho okamžite vyhodnotil ako súpera. Tri útoky, dva výskoky, jedna otočka jak baletka na pervitíne. Tiene padli. Pochovali sme ich symbolicky, lopatou.

Zatiaľ sme exorcistu nevolali, ale máme ho pripraveného ako rýchlu voľbu medzi záchrankou a veterinárom.

A toto bol len úvod. Jesenný denník ešte len nabieha. Kozy trénujú predpremiéru a Kraken už vyhlásil mobilizáciu, stanné právo a povinné krytie uší pre všetkých účastníkov dvora.