Tu môžem z vlastnej skúsenosti povedať, že čím krajšie bývanie som im spravila, tým viac ho zničili. Nerobia to schválne,ale keď tie jasle na seno sú ideálne na spanie,vyvýšená lavica na ležanie je úžasný skokanský mostík počas preteku,dvere im spôsobujú klaustrofóbiu(je nutné ich vybiť,alebo akýmkoľvek spôsobom zničiť,úplne im stačia tri kryté strany(veď to boli kravy chudobných kedysi, skromnosť im ostala) a hlavne suchá podstielka.

Buď sa rozhodnem ustajniť ich v uzavretej maštali, alebo v prístrešku, tu pozor, pretože môj a ich hlavný nepriateľ, je vlhké teplo. 

Môžem mať zvieratá počas zimného obdobia iba vo vnútri. 

Výhodu vidím v tom,že zvieratá nemusia vynaložiť toľko energie na zohriatie sa a fungovanie. Nevýhoda pre mňa je to,že zviera nemá voľný pohyb a prirodzenú imunitu, ktorú získa otužovaním. Nezatracujem tento spôsob,je na každom, čo mu vyhovuje. U mňa funguje voľný pohyb. Kozy majú celoročne stajňu bez dvier, idú von a dnu kedy chcú. Moje kozy spolu fungujú skvelo ako stádo,každá vie,kde má miesto. 

Majú svoj vkus a potreby,ktorým postupne prispôsobujem ich bývanie. Úplnou náhodou som zistila, keď si zabrali domček pre husi, že obľubujú na spanie menšie priestory a vyvýšené miesta,preto majú vo veľkom prístrešku, niekoľko menších domčekov a vyvýšené plochy na ležanie, o ktoré je stále boj. 

Kozy milujú skákať, liezť, prekonávať prekážky. 

Tento monument, bol tak populárny, že vydržal iba necelý rok,kým ho zničili neustálym skákaním a nahaňaním sa na ňom.

1. Karanténnu časť 

Tú ocením pri nákupe nových zvierat. Možno budem ako začínajúci chovateľ prekvapený, ale ako ten skúsený a poučený už nie. 

Každé nové zviera, ktoré si donesiem domov, má ísť najprv do izolácie. Aj napriek dôkladnej prehliadke pri kúpe, môže byť zviera nositeľ ochorenia alebo parazitov, ktoré sa prejavia až po určitom čase. 

Pri parazitoch, ak by sme brali do úvahy životný cyklus najbežnejších, tak dĺžka karantény je aspoň mesiac. 

Pri prenosných chorobách, je potrebné spraviť testy z krvi, ktoré chorobu vylúčia a tomu podriadiť dĺžku karantény. 

Samozrejme úplná sterilita je utópia, ale karanténou môžem značne minimalizovať riziká. 

Hrdinstvom, veď načo karanténu, všetci žijú, som si dávnejšie zaniesla na pastviny pásomnice, s ktorými viac, či menej úspešne bojujú hlavne kozlatá už niekoľko sezón. 

Túto časť mám spravenú ako samostatnú ohrady s domčekom mimo hlavného výbehu. Finta je v tom, že vôbec nemusím vstupovať do karantény, pretože parazitov prenesiem k svojim aj na obuvi, alebo vidlách. 

Preto každé nové zviera, po príchode musím oddeliť a odčerviť.

Po ukončení karantény, miesto vyčistím a dezinfikujem, hydina, alebo iné druhy zvierat sú tiež dobrí likvidátori parazitov.

 2. Dojáreň 

 Pri viacerých kozách ocením samostatnú miestnosť, kde kozu v kľude podojím. 

Existujú rôzne dojacie lavice, kde koza vyskočí,má tam prichystané jedlo, zatiaľ čo ju dojím. 

Stojím pri dojení, takže moja lavica je pomerne vysoko. K nej je pripevnená šikmá plocha, po ktorej vybehnú hore. Odporúčam počítať aj s poličkou, kde si položíte vedro s mliekom, ďaleko od dosahu kozej huby. Moje rady počas jedenia, kým ich dojím prskajú, pľujú a robia všetky možné činnosti, ktoré deportujú jadro čo najďalej od nich. Dokonca mi z obrovskou pasiou prskajú, či dokonca vypľúvajú plné huby zrna do vlasov, dlhšiu dobu už len čakám, kedy mi začne na hlave klíčiť zrno. Veľmi príjemné je zažiť počas horúčav,plnú dávku do výstrihu trička. Dojáreň mám uzavretú,kde vchádzajú po jednej.

 3. Mužské oddelenie

Logicky, ak chcem využívať dojáreň,musí koza mať mlieko, načo okrem zopár prípadov potrebujem capa. Ten je veľmi dôsledný, pokiaľ je ruja, pripustí všetko, staré,mladé,krpaté...... 

Ak tomu chcem zabrániť, cap musí byť oddelený a pripúšťam takzvane "z ruky" . Ruja u kôz a jej prejavy sú občas zábavné, občas otravné, nedájú sa do detailov vystihnúť slovami, zažiť to na vlastnej koži je vždy zážitok.