Trávenie novorodenca sa líši od trávenia dospelej kozy. Hoci má kozľa štyri žalúdky , v ranom veku ich nepoužíva všetky, pretože tráviaci systém nie je pri narodení úplne vyvinutý.

Zatiaľ čo u dospelej kozy tvoria bachor a retikulum (prvý a druhý žalúdok) asi 70 percent kapacity žalúdka, v ranom veku je pozícia obrátená a omasum a abomasum (tretí a štvrtý žalúdok) zodpovedajú za 70 percent.

Mlieko (Tekutá strava )malého kozliatka ide priamo do slezu na trávenie. Kozľatá do určitého veku nedokážu stráviť tuhé krmivo, najmä škrob, kým sa nevyvinie bachor.( Preto sú umelé mlieka, kde je príliš veľa škrobu, nevhodné na odchov)

Tu opäť pripomeniem a zdôrazním nevhodnosť kŕmenia z hladiny(tj pitie z misiek alebo vedier) 

Počas prvých týždňov života, hrá SLEZ(pravý žalúdok ) a tenké črevo pomerne dôležitú úlohu z hľadiska trávenia a výživy. U kozliat sací reflex spúšťa uzavretie pažerákovej ryhy,takže mlieko obíde bachor a prúdi priamo do slezu, kde dochádza k zrážaniu, v tenkom čreve sa pomerne rýchlo trávi mliečna bielkovina. Ak sa pažeráková ryha z akéhokoľvek dôvodu neuzavrie (napr absencia sacieho reflexu,to poukazuje na nevhodnosť kŕmenia kozliat z hladiny),mlieko prúdi do bachora, kde spôsobuje tráviace problémy

Počas prvých 2 týždňov začne ochutnávať sušinu, ako je seno alebo slama. Postupne prehltne časť krmiva s tým , že:

•prítomné objemové krmivo stimuluje fyzický vývoj bachora

•baktérie a iné mikroorganizmy, ktoré sú prítomné v suchom krmive, sa udomácnia ako súčasť normálneho prostredia v bachore.

Zhruba od tretieho týždňa začína mláďa hrýzť trávu, seno alebo jadrové krmivo, ak sú dostupné a tie prechádzajú do bachora. Krátko nato nasleduje prežúvanie alebo žuvanie.

Koľko kozliat dokáže koza uživiť 

Viacpočetné gravidity sú pri veľmi dobrej starostlivosti a kŕmení dosť časté aj pri prvorodičkách. Hovorí sa, že koza splodí toľko potomkov, koľko dokáže nakŕmiť, nie je to však pravidlo. Veľkú rolu tu hrá genetika a kŕmenie pred pripustením a počas gravidity ( základ na budúcu laktaciu sa tvorí už počas gravidity). Je preto možné, že koza, nasadí vďaka bohatej strave dosť plodov, ktoré ale kvôli genetike nedokáže adekvátne uživiť. 

Približný prehľad kŕmenia ( fľašou)

Berte prosím do úvahy, že dané čísla sú orientačné, každé zviera je iné, to znamená, že pri dávkovaní a zisťovaní prospievania sa treba orientovať hlavne váhou. Dávka mlieka pre trojkilové kozľa je samozrejme väčšia ako pre dvojkilové ( denná dávka mlieka je cca 10-15% váhy kozľaťa). A tiež treba pozerať aj nato, úplne laicky povedané, ako "silné a výživné " (obsah tuku a bielkoviny) mlieko koza má. 

Tu je taký naozaj veľmi všeobecne teoretický prepočet.

📌 Kozľatá do 3 týždňov veku vypijú denne cca 800ml na ks (prvé dni cca 600ml a postupne sa dávka zvyšuje)

📌 Po troch týždňoch veku cca 1500ml na ks na deň ( od troch týždňov sa dávka z 800ml postupne zvyšuje do 1500ml) 

Ak si to prerátame na trojčatá ( ktoré nie sú ani u prvničiek veľkou zvláštnosťou), koza musí vyprodukovať 4,5 l mlieka mesiac po pôrode. Toto je dosť aj pre staršie zvieratá, ktoré už majú lepšiu laktáciu ako prvorodičky.

Dôležitú úlohu zohráva aj povaha kozy a temperament. Kozy majú iba dva struky. Pretože musia stáť, kým kozľatá pijú, znamená to, že koza s troma alebo štyrmi kozlatami, bude musieť stráviť dvakrát toľko času státím ako koza s iba dvoma. Niektoré to jednoducho nedokážu. Navyše kozlatá v boji o potravu si dosť často počínajú necitlivo voči matke a môžu ju zraniť.

To, že majú iba dva struky, tiež znamená že väčšie a silnejšie kozľatá, majú výhodu. Kozľatá pod matkou pijú veľmi často, to že matka stojí, je pre ne signál, že majú ísť jesť a neváhajú odsotiť slabšieho súrodenca. Takže ak má koza viac kozliat znamená to, že hojnosť mlieka budú mať iba najsilnejšie jedince.

Bohužiaľ je stále pomerne veľa ľudí, ktorí sa šťastne chvália, že im koza vychovala tri alebo štyri kozľatá. Je však aj dosť ľudí ktorí tvrdia, že kozľa je malé pretože bolo z trojčiat/ štvorčiat, ale to, že je kozľa z viacpočetnej gravidity nie je dôvod aby bolo dvoj- alebo trojmesačné kozľa malé. V tomto veku sú kozľatá malé kvôli parazitom alebo tomu, že nemajú dostatok potravy. Kozľatá prežijú aj na nižšej dávke mlieka ako je popísaná na začiatku, ale neprospievajú. Rastú pomaly, pretože neprijímajú dostatok bielkovín a vápnika, a majú zníženú odolnosť voči parazitom a chorobám, keďže neprijímajú dostatok protilátok z materského mlieka.

Preto vždy, ak máte viac ako dve kozľatá, starostlivo sledujte,č i sú všetky nakŕmené rovnako a rovnako prospievajú.

🛑 Odchovávať iba kozľatá od zdravých matiek

🛑Nešetriť na odchove budúcich dojných kôz

🛑 Zabezpečiť primeranú výživu k veku a rastovej schopnosti

🛑 Zamedziť výskytu parazitóz do 6. mesiaca veku

🛑Sledovať výskyt (vo vzťahu k veku) a kvalitu prvých rují

🛑Nepripúšťať kozy pred 7. mesiacom veku

🛑Neprekrmovať gravidné kozy-už je neskoro dobehnúť zameškané

PAMÄTAŤ : Len dobre odchované kozľa môže byť dobrou kozou!!!!!!!

Výrazne stresujúce a náročné obdobie pre kozľatá, je odstav od mlieka. Môže byť dokonca tak náročné, že spôsobí spomalenie, či dokonca zastavenie rastu. 

To ako veľké škody môže napáchať, závisí od veku, hmotnosti, ale aj od režimu pred odstavením.

Oveľa dôležitejšie ako vek, je hmotnosť a kondícia kozliat. Rovnako tie, ktoré už bez bezproblémovo konzumujú tuhé krmivo, sú menej náchylné na negatívne dopady odstavu. Podľa výskumov (Fehr 1981) sú na stres z odstavu náchylnejší capkovia oveľa viac ako kozičky.

Ideálne je odstaviť mláďatá keď dosiahnu 2,5 násobok svojej pôrodnej hmotnosti a skonzumujú aspoň 30g tuhého krmiva denne. 

Odstavovať môže buď naraz, alebo postupne.

U starších kozliat je minimálny rozdiel medzi postupným a nárazovým odstavom vzhľadom na ich budúci rast. 

Pri mladších kozľatách je šetrnejší postupný odstav, ktorý im dáva čas, viac sa prispôsobiť na trávenie tuhého krmiva.

Spôsob kŕmenia kozliat po odstave, závisí od toho, či ide o budúce chovné kozy alebo porážkové jedince. 

Prírastok hmotnosti je závislý hlavne od úrovne príjmu energie.

Pri budúcich chovných zvieratách by sa mal klásť väčší dôraz na vývoj bachora a kapacitu čriev, nie na prírastok na váhe. To znamená, ak chcem zviera do chovu, nebudem ho vyžierať ako prasa pred porážkou. Má to vplyv na budúcu úžitkovosť a hlavne plodnosť. Chovné zvieratá, ktoré majú v dospelosti správne vyvinutý bachor a dostatočnú kapacitu čriev, sú schopné skonzumovať viac krmiva a tým aj zabezpečiť svoje požiadavky, pre maximálnu úžitkovosť.

Tak ako skorý odstav, tak aj neskorý má nie príliš dobré dopady na budúcu úžitkovosť. 

Pri skorom už som písala, kozla nie je schopné do určitého veku tráviť tuhú stravu, to že ono ju skúša, ešte neznamená, že z nej dostáva aj živiny, ktoré potrebuje.

Zas pri neskorom odstave, sa spolieha výlučne na matkinu mliečnu banku a nie je nútené hľadať si rozmanitú stravu, ktorú potrebuje na správny rozvoj trávenia.