Toto je ďalšia významná časť chovu. Je to po problémoch s trávením, druhý výrazný zdroj problémov, v chove. 

A tu sa zas prejavuje moje hypochondrické JA, čo sa zdravia kôz týka. Preto pekne po poriadku.

Kozy sú zvieratá, ktoré majú pomerne skorý nástup pohlavnej dospelosti. 

Preto, držať kozičky a capkov dlho spolu, prináša už spomínaný nárast počtu kôz, geometrickým radom. 

Väčšinou sa v literatúre udáva vek okolo pol roka, s tým by nesúhlasili chovatelia, ktorým porodila už aj osem mesačná kozička. Samozrejme, nie je to pravidlo, skôr výnimka, ktorá sa však stať môže.

Podľa pohlavia oddeľujem najneskôr vo veku štyroch mesiacov, som zástanca plánovaného rodičovstva. 

Prvé prejavy pohlavnej dospelosti sú u kozičiek prvá ruja. Capkovia sú pripravení, ak dokážu vysunúť penis z predkožky.

U kôz je ruja sezónna záležitosť, opäť literatúra uvádza, že trvá od augusta do decembra. Je to však len veľmi orientačné, u mojich ruja nezačína nikdy skôr ako v polovici septembra. Jednoducho môžem sa postaviť aj na hlavu, skôr ako po tomto dátume to nie je. 

Je závislá na viacerých faktoroch, ako je kŕmenie, počasie, prítomnosťou capa.....

U niektorých je veľmi výrazná, u niektorých menej. Väčšinou je pomerne ľahko rozpoznateľná, podľa zvukových prejavov a správania. 

Koza mečí, vrtí chvostom, má výtok a opuchnuté pohlavné orgány.

Za tie roky, som už zažila, mnoho rôznych prejavov, napríklad šialený pohľad v očiach s jediným úmyslom utiecť a nájsť si capa.

Líza bola v tomto expert, u nej tie hlasové prejavy neboli extra výrazné, výrazný bol však šialený pohľad, z ktorého šlo vyčítať : Uhni, mi z cesty, musím utiecť. "

Zazvonil mi raz tak ráno telefón, volal známy : Dole pri čističke máš capa. Samozrejme hneď stres, panika, prídem ku kozám, vtedy sa zamyslím: 

Veď ja capa nemám. " 

Už som vedela, ktorá bije, Líza.

 Ale bolo veľmi zaujímavé vysvetľovať, že je to koza a navyše rozvášená, v bojovom nasadení, pri hľadaní nápadníka. 

Ďalšia z mojich princezien, Beštia, svoje dni prežíva veľmi hlasno a náruživo. Človek by si povedal, pri tých hlasových prejavoch, ktoré z nej idú dňom nocou, že je dolu zviera v poslednej agónii. 

Ale zas musím povedať, že niektoré to zvládajú ako pravé dámy, pár krát potrasú chvostom a hotovo. 

Tento stav, keď už raz začne, opakuje sa približne raz za 18 dní, trvá jeden, dva, maximálne tri dni. 

Stala sa mi v súvislosti s rujou, zaujímavá vec. Prišla ruja, kozy som úspešne pripustila, teda myslela som si to. Ale po týždni od pripustenia, dve kozy, opäť bliakajú na raty a dožadujú sa capa. Tak som sa nad nimi zľutovala, pustila ich opäť k capovi, veď nech si užijú. A on cap ich opäť pripustil a obe rodili v deň, ktorý bol pravdepodobnejší druhému pripúšťaniu. Napriek tomu, že u týchto dvoch sa mi to nikdy predtým a ani nikdy potom už nestalo.

 Proste, kozy nikdy neprestanú prekvapovať. 

U nás zvyknú ruje s intenzívnymi vedľajšími prejavmi, trvať do decembra. Už miernejšie sú prvé dva mesiace roka a končia. Cirkus opäť začína až v septembri.

Poznám, ale aj chovateľov, kde sú ruje celoročne. 

Keď to už raz začne na ženskom fronte, prebieha to aj na pánskom. 

Cap začne intenzívne dbať o svoju príťažlivosť a to hlavne pachom. Ten pochádza hlavne z toho, že ocikáva všetko čo mu príde do cesty, najprv však seba, hlavne predné nohy, bradu a ústa. 

Niektorí sú veľmi prajní, podelia sa z parfémom. Od určitého času, si dávam veľký pozor, či nemám capa za chrbtom a vo vzdialenosti do ktorej dociká. 

Ten smrad je jedinečný a nezameniteľný, z oblečenia a pokožky ho dostať, je beh na dlhé trate.

Ak mám capa v stáde, vtedy si väčšinou ani nevšimnem, že sa niečo dialo a zrazu zavládne kľud na oboch frontoch.

Tu je nevýhoda, že neviem presne na deň vyrátať termín pôrodu. 

Môžem pripúšťať aj takzvane "z ruky", keď mám capa oddeleného a s kozou mu doprajem iba krátke rande. 

Ak nemám vlastného capa ( pozor, zo zákona je pripúšťanie legálne iba plemenným capom) , tak mi neostáva nič iné, iba naložiť kozu do auta a cestou domov, si užívať vôňu lásky, ktorá bude z kozy ešte dlho vyprchávať. 

To, či snaha capa bola úspešná, zistím, ak ďalšia ruja, už nepríde. 

Aj u koz sa občas vyskytujú problémy s plodnosťou. Najčastejšia príčina sú cysty, ktoré zistí a lieči veterinár.

Ďalší dôvod problémov, môže byť hermafroditizmus. 

Hermafrodit je zviera, ktoré má znaky oboch pohlaví. Môžu byť hneď na prvý pohľad zjavné, alebo nemusia byť viditeľné. 

Napríklad koza, ktorá má vonkajšie pohlavné orgány samičie, ale vzhľadom pripomína skôr capa. Je mohutná, tvar hlavy a tela pripomína skôr capa. Prípadne môže mať nezostúpené semenníky, to však dá zistiť iba po smrti. 

Hermafroditizmus sa vyskytuje u všetkých zvierat, ale u kôz je navyše viazaný aj na rohatosť. Preto pri geneticky bezrohej koze a geneticky bezrohom capovi, je riziko hermafrodita oveľa vyššie, ako pri rohatých jedincoch.

Zvláštny prípad u kôz, keď zviera nemá správne, alebo vôbec vyvinuté vnútorné pohlavné orgány je freemartinizmus. Je častý u kráv, ale výnimočne sa môže objaviť aj u kôz. 

Tento jav nastáva pri vnútromaternicovom vývine u rôznopohlavných plodov. Mužské pohlavné orgány sa v maternici vyvíjajú skôr, preto ich hormóny, ktoré spolu plody zdieľajú cez placentu, môžu ovplyvniť vývoj ženských pohlavných orgánov. Dochádza preto k nedostatočnému, prípadne žiadnemu vývoju ženských pohlavných orgánov. 

Tieto zvieratá sú samozrejme neplodné. 

Ďalší problém, ktoré sa môžu vyskytnúť je falošná gravidita. 

Preto ak som si istá, že koza nebola s capom, alebo dávno uplynul termín pôrodu, napriek tomu koze rastie brucho, zväčšuje sa vemeno, jedná sa o falošnú graviditu. Iba samotné zväčšovanie vemena nemusí hneď znamenať falošnú graviditu, ide tu skôr o takzvané "panenské mlieko", čo je dosť častý jav u mladých kôz, ktoré ešte nerodili. 

Tú treba určite riešiť s veterinárom. Pri falošnej gravidite, sa totiž v maternici nachádza voľná tekutina, ktorá môže byť zdrojom zápalu. Rieši sa to podaním hormónov, ktoré vyvolajú " pôrod".

Ak si nie som istá, gravidita sa dá zistiť aj vyšetrením krvi, alebo ultrazvukom, po 35-tich dňoch od poslednej ruje. Určite sa neorientujem podľa veľkosti brucha, to je veľmi individuálne u každej kozy. Ak má koza veľké brucho, neznamená to, že je automaticky kotná a ani počet kozliat. Mala som kozu, ktorá mala iba mierne zväčšené brucho, ako keby sa len poriadne najedla, aj som už mala hlavu v smútku, že nebudú kozliatka. A raz som prišla kŕmiť a ona pod sebou tri kozliatka. Naopak ďalšia, ktorá mala brucho, že ledva chodila, porodila iba dve. 

Teraz ostáva už len čakať, približne 150 dní na kozliatka. Interval, ktorý je ešte v norme je od 145 do 160 dní, všetko nad, alebo pod si vyžaduje zvýšenú pozornosť chovateľa, alebo veterinára. 

Kozliatko narastie 75% svojej hmotnosti, počas posledných dvoch mesiacov gravidity,preto treba počas celej gravidity a aj pred koncom primerane kŕmiť.

 Občas sa stretnem ešte s názorom, že počas gravidity treba ku koncu znížiť dávku jadra, či dokonca nekŕmiť jadrom vôbec. Vraj, aby kozliatka neboli príliš veľké. To by som však nikdy nerobila, riziko zdravotných komplikácií pre matku, mi príde príliš veľké.  

Na veľkosť a počet kozliatok, má okrem genetiky, vplyv hlavne kŕmenie. 

Nie však v poslednom štádiu gravidity, ale naopak pred pripúšťaním a v začiatkoch gravidity! 

Ak má koza dostatočný príjem stravy, utvorí viac plodov. Počet potomkov, určuje matka, matematika nepustí, otec oplodní iba toľko vajíčok, koľko matka uvoľní. 

Tie, potom zredukuje podľa množstva stravy, ktorú dostáva. Jednoducho, zdravá a dobre živená matka, uvoľní optimálne množstvo vajíčok, aby neohrozila seba a potomkov. 

 Ak má stravy menej utvorí plodov menej, tie si však vytvoria väčšiu plochu na prijímanie živín ( berú všetko výživné, čo sa im naskytne), z toho potom pramení prílišná veľkosť kozliatok a nedostatok energie pre matku. 

Stručne zhrnuté, primerane živená matka, dokáže uživiť seba aj plody, bez toho, aby úplne vyčerpala seba a plody mali primeranú veľkosť. 

Na konci gravidity, kozliatka svojou veľkosťou, utláčajú bachor. Koza do seba dostane menej stravy, preto musí byť výživná. 

 Takže kto uberá jadro ku koncu kotnosti riskuje život plodov a zdravie matky. 

Ja kŕmim zvieratá celoročne rovnako, riadim sa tým, či prospievajú, nemajú zlepené bobky, či tráviace problémy.

Ak chcem nahmanať plody, tak tie sa nachádzajú na pravej strane, pohyby, ktoré cítim na ľavej je žalúdok. Teda, ak cítim pohyby na oboch stranách, všetko je ako má byť. Potom už len kŕmim, sledujem a čakám na pôrod. Ten nastáva približne po 150 tom dni, plus mínus päť dní je ešte v poriadku. Skorší, alebo neskorší interval, je lepšie skontrolovať veterinárom. 

Prvotné príznaky toho, že sa blíži pôrod je nalievanie vemena a vylúčenie hlienovej zátky. Toto sa môže diať už pár týždňov pred pôrodom. Nalievanie vemena je samozrejmý príznak, ktorý väčšina chovateľov očakáva, hlienová zátka nie je až tak známa, preto sa netreba stresovať, ak napríklad mesiac pred pôrodom uvidím u kozy hustý hlien. 

Nalievanie, teda zväčšenie vemena, nastáva tiež pár týždňov pred pôrodom. Je to však veľmi individuálne, prvničky (kozy, ktoré rodia prvý krát) zvyknú nalievať skôr, ako zaslúžilé matky. Preto nie je nič výnimočné, ak sa vemeno u staršej kozy, zväčší iba pár hodín pred pôrodom. 

Toto sú predzvesti, že pôrod môžem očakávať. 

To, že pôrod je otázkou dní, prípadne hodín, mi spoľahlivo prezradí povolenie väzov. Polovicu svojej chovateľskej kariéry, som ani netušila, čo povolené väzy, v skutočnosti sú. Kým som úplne náhodne neohmatávala kozy. Ten rozdiel u kozy tesne pred pôrodom a tej, ktorá má do pôrodu ešte ďaleko je naozaj obrovský. 

Povolené väzy hľadám v mieste, kde sa spája chvost s chrbticou. Presne v tomto mieste, si dokážem u kozy, ktorá bude čochvíľa rodiť, doslova objať prstami chrbticu, je to mäkké a poddajné. 

Ostatné predzvesti pôrodu môžu byť často nevýrazné. Kozy môžu pomékavať, byť nekľudné, hrabať prednými nohami, často vstávať, vonkajšie pohlavné orgány sú opuchnuté. 

Pri samotnom pôrode sa ako prvý objaví "balónik" naplnený tekutinou. 

Toto štádium môže trvať od dvadsiatich minút, do dvoch hodín.

Najčastejšia je predná pozdĺžna poloha, kde sa vynoria najprv predné nohy a na nich je položená hlava, je to u viac ako 90 % mláďat. Menej častá je zadná poloha, kde sa objavujú najprv zadné nohy. Ak ide prvé kozliatko do pôrodných ciest, ďalšie v maternici zaujíma vhodnú polohu. Preto interval, medzi vytlačením jednotlivých kozliatok býva 20-40 minút. 

Do pôrodu naozaj nie je potrebné nadmieru zasahovať. Zásah je nutný v prípade, ak sa pôrod príliš predlžuje, alebo koza je evidentne vysilená.

Nepretrhávam v žiadnom prípade predčasne balónik s tekutinou. Ani nasilu neťahám kozliatko von. Ak je koza príliš vysilená, pomáham iba pri kontrakciách. Uchopím kozliatko za nohy a ťahám štýlom raz jedna, raz druhá noha, smerom dolu k vemenu, nie priamo, alebo smerom hore. 

S ťahaním pomáham hlavne vtedy, ak je kozliatko v zadnej polohe, pritláča si pupočnú šnúru a hrozí vyššie riziko napitia sa plodovej vody. 

Ak mám pocit, že sa kozliatko napilo plodovej vody (kašle a prská viac ako je nutné ), chytím ho za zadné nohy, zdvihnem do vzduchu a jemne sa snažím vodu vytriasť. Ďalší spôsob je využitie odstredivej sily, pri ktorom chytím kozliatko za zadné nohy a roztočím sa s ním okolo vlastnej osi. 

Toto je popis normálneho nekomplikovaného pôrodu. Zdravá a dobre živené koza, zvládne všetko sama. U mňa to prebieha tak, že chodím skoro stále na hotové. Večer skontrolujem a ráno už nájdem kozliatka, osušené a napité.

Ako som už spomínala, moje zlaté kozeny, ma svojimi pôrodmi neobťažujú, alebo skôr nechcú, aby som ja obťažovala ich. 

Som im zato neskonale vďačná. Pôrod je niečo, čo znášam extrémne zle. Bez debaty, radšej pôjdem robiť koze, transplantáciu orgánov, ako asistovať pri pôrode. Komplikovaný, by bol moja smrť. 

Teraz mi šťastie až tak neprialo. Vybehla som na dvor, v priebehu nasledujúcich dvoch hodín, som si veľa krát vtedy vynadala, načo som vlastne von liezla. A počujem od kôz rev. Vravím si, fajn, musím dolu, Pavlína rodí. Ona jediná pri pôrode ručí, jak keby ju z kože drali.

Dolu som mala ešte intenzívnejší sluchový zážitok jej pôrodu, ale našťastie už bola vonku hlavička s prednými nohami. 

Priznám sa bez mučenia, moje asistencie pri pôrodoch by sa dali spočítať na prstoch dvoch rúk, posledná pred štyrmi rokmi. 

Takže prídem k Pavlíne, vidím vonku hlavičku, hneď stres, des, panika, ako dlho je hlavička von, nie je takto už dlhšie, neudusí sa? Viem, že by sa to robiť nemalo, ale pri ďalšej kontrakcii, som mierne potiahla za predné nohy a ľahúčko vykĺzlo von celé kozľa. 

Ďalšia vlna paniky prišla, keď som si myslela, že som jej tým potiahnutím spôsobila nejaké poškodenie. Už počítač v hlave šrotoval všetky možnosti, napadlo mi aj, či som jej nespôsobila prolaps maternice. :D Tie rodidlá počas pôrodu vyzerajú fakt hrozivo. Ale to sa iba pripravovala na ďalšie kozľa. 

Opäť za nadmerne hlučných zvukových prejavov vytlačila hlavičku a ja som zistila, že týmto pre mňa desivým zážitkom som stratila pár rokov života a našla ďalších pár sivých vlasov. 

Ďalší postup je nasledovný. A to, že nechávam väčšinu práce na matku. Ona malé olíže a odhryzne pupočník. Ak sa malé rodí do nepriaznivého a mrazivého počasia, môžem matke pomôcť s osušením, nech sa kozliatko rýchlejšie prehreje a dezinfikovať pahýľ pupočníka, bežnou dezinfekciou. Ak je príliš dlhý, musím ho skrátiť, aby ho neťahal po zemi, kde môže byť zdroj infekcie, alebo nedošlo k jeho zraneniu. Dôsledne dohliadam nato, či sa kozľa hneď ako je to po narodení možné napije mleziva. Ak náhodou prídem neskôr a malé už je narodené dlhšie, pre istotu skontrolujem, či sa napilo a to podľa bruška. Chytím kozliatko dlaňou zospodu pod bruchom a jemne nadvihne hore, ak pilo, je cítiť vo vnútri guličku, to je plný žalúdok. 

Prvá stolica zvykne byť do pár hodín od pôrodu, smolka je tmavá a lepkavá. Postupne mení farbu na žltú, mliečnu stolicu, ktorá je ako pasta, nie je to hnačka. Kozy svoje malé čistia olizovaním, vtedy im v žiadnom prípade nedovolím žiadne fyzické prejavy náklonnosti k mojej osobe ktoré súvisia s olizovaním , občas sa nájde neporiadna matka, ktorej kozliatko nie je poriadne očistené. Nalepený trus je treba manuálne odstrániť. 

Zdravé a riadne napité kozliatko je aktívne už pár hodín po pôrode, čo sa týka pitia. Väčšinou už na druhý deň po pôrode sa vydávajú objavovať svet okolo nich. U mňa majú v tomto voľné pole pôsobnosti. Matky pred pôrodom nezatváram samostatne, sú s ostatnými a rovnako ak kozľatá. Keď sú pripravené idú s matkami von, často aj 24 hodín po pôrode.

Moje kozy sú spolu už tak zžité a z veľkej miery aj rodinne prepojené, že sú voči sebe naozaj nesmierne tolerantné. V čase pôrodov, keď už z diaľky vidím, že stoja vonku pred domčekom a čakajú, už len hľadám, ktorá chýba a tým pádom rodí vo vnútri.

Gravidita a pôrod je obrovská záťaž pre zviera, kde je priestor na niekoľko možných komplikácií a asistenciu skúseného chovateľa, respektíve veterinára.

1.Pôrod nepostupuje

Ak sa po dvoch hodinách od objavenia "balónika" , ale že vôbec nič nedeje, je čas spozornieť. 

Najčastejšia príčina býva zlá poloha kozliatka, alebo dokonca oboch. Zo skúseností iných viem, že tie polohy bývajú často na neuverenie a dokážu poriadne potrápiť.

 Vtedy je potrebné upraviť polohy. Ideálny je veterinár, v tom najhoršom prípade niekto, čo si nato trúfa. 

 Pokiaľ sa mláďa rodí v zadnej polohe je potrebné pomôcť, pretože pupočná šnúra, ktorá zásobuje kozľa kyslíkom a živinami je pritlačená a hrozí vyššie riziko napitia plodovou vodou v porovnaní s prednou polohou. Ak máte pocit, že mláďa sa napilo plodovej vody (chrčí, kašle viac ako je primerané po pôrode) treba ho chytiť za zadné nohy zdvihnúť do výšky a snažiť sa vodu jemne vytriast.Ak to nepomáha, treba sa s kozľaťom roztočiť okolo vlastnej osi, aby odstredivá sila dostala vodu von (ak je malatne, nepije, má horúčku, je potrebné pichnúť atb na zápal pľúc). Po skončení pôrodu ak do troch hodín neodíde samovoľne placenta a ostane kus, ktorý zo zvieraťa visí, je dobré urobiť na časti ktorá trčí von uzol, aby si koza zvyšky neprišliapla a neodtrhla predčasne placentu. Za placentu neťahame!!! Ak placenta odíde neskôr, je potrebné zviera najbližších pár dní sledovať, či nemá zapáchajúci výtok, alebo zmenu správania, ak áno je potrebné podať atb čípky. Pokiaľ ani tak placenta neodíde do max 24 hod , je nutné volať veterinára, ktorý placentu manuálne odstráni a prípadne zavedie čípky. Po pôrode dochádza k zčisteniu , čistky sa zvyknú objavit intenzívne cca 1-2 týždne po pôrode, sú jahodovej farby a bez zápachu. Väčšina zvierat po pôrode zožerie placentu aj zvyšky, je to ochranný reflex "upratať za sebou stopy" proti predátorom. Osobne im v tom nebránim, ale sú názory, že to môže rozhodiť trávenie, nemala som však ešte taký prípad.

Pred pôrodom ak máte viac kôz, môžte spraviť pôrodný box, ale treba kozu na neho navykať postupne,napr dávať jej tam jadro, pokiaľ bude v inej časti stajne a zrazu pred pôrodom ju dáte inam, bude to pre ňu stres navyše. Moja skúsenosť je taká že ostatné zväčša nechajú budúcu matku dnu a diskrétne stoja vonku, ale nie je to pravidlo ;) Pozor ak to neustriehnete a porodí naraz viac kôz, je šanca, že kozľatá sa môžu pomiešať. Koza je pred a počas pôrodu zblbnutá hormónmi a nerozlišuje, ktoré kozľa je jej, vezme to ktoré je najbližšie. Prípadne ak porodia viaceré na jednu kôpku. Hormóny spôsobia tiež to, že ak cudzie nenásytné kozľatá budú chcieť využiť situáciu a koza im dovolí piť od nej. Je to nepríjemná situácia, nakoľko zjedia zbytočne mlezivo, ktoré bude chýbať novorodencom a ich tak maximálne preženie. Preto ak máte možnosť je výhodnejšie zriadiť samostatné pôrodné boxy. 

V prípade ak máte sirotu, alebo odvrhnuté mláďa, je možné ho počas pôrodu potrieť pôrodnými tekutinami rodiacej kozy a podložiť náhradnej matke, ale iba počas pôrodu,alebo tesne po ňom, neskôr ho už neprijme. Ale zároveň treba dohliadnuť, ak je podvrhnuté kozľa staršie,aby neutláčalo novorodenca.

 1. Kozliatko/ka majú zvláštne ohnuté alebo slabé nožičky. Väčšinou sú rôzne pokrivené, ochabnuté, vlečú ich za sebou alebo neisto stoja. Býva to spôsobené nevhodnou polohou v maternici, nie je to však nič hrozné. Do pár dní sa to samé upraví fyziologickým pohybom, nie sú potrebné žiadne dlahy ani spevňovanie. Jediné načo treba dohliadať, je to aby sa malé zvládlo samé napiť. 

 2. Vdýchnutie plodovej vody 

 Jednou z možných komplikácií, je aj vdýchnutie plodovej vody. V prípade ťažších pôrodov alebo zadnej polohy plodu je riziko tejto komplikácie vyššie. Ak som priamo pri pôrode a kozliatko po pôrode kašle, ťažko dýcha, ako prvú pomoc môžem použiť odstredivú silu. A to tým spôsobom, že ho chytím za zadné nohy a roztočím sa s ním okolo vlastnej osi, to môže pomôcť odstrániť z pľúc zbytky plodovej vody. 

Ak však napriek tomu po nejakej dobe začne prejavovať príznaky zápalu, ako je zvýšená teplota (nad 40°C), dýchacie problémy, apatia, slabosť...... Je potrebné konzultovať jeho stav s veterinárom.

 

 3. Podchladenie 

Základ, ktorý si treba pamätať je, že kozľa, ktoré je podchladené, nepije, alebo lepšie povedané stráca sací reflex. 

Predstavím si situáciu, že prídem a nájdem novorodenca nie príliš životaschopného. Ako prvé urobím to, že mu strčím prst do papuľky a zistím či nie je studená z vnútra, ak bežne nosím pri sebe teplomer môžem použiť aj ten, ale na opačnú stranu tela. 

Ak je studená, alebo iba vlažná, musím malé najprv aspoň trocha zahriať, až potom do neho pchať mlieko. Zvyčajne ak sa zvýši teplota, budú sa snažiť piť aj samé. 

Zohrievam pod zdrojom tepla, napríklad fénom, pod infralampou, dosť netradičný spôsob, ale veľmi účinný, je dať kozľa do plastového vreca, samozrejme okrem hlavy a strčiť ho do vedra s teplou vodou. 

Ak nie je iný problém okrem podchladenia, zvyknú sa po chvíľke prehriať a nastúpi aj sací reflex.

Kozliatka, ktoré sa potýkajú s niektorými z týchto problémov, považujem za rizikové a venujem im zvýšenú pozornosť v prípade ak ostávajú pri matke. 

Môže však nastať prípad, že takéto kozliatko je odkázané na kŕmenie fľašou. Nedeje sa to len pri slabších, ale z rôznych dôvodov môže ostať kozliatko bez matky, respektíve bez prirodzeného zdroja mlieka ( úhyn matky, matka nemá mlieko....) 

Kŕmenie fľašou je dosť odlišné od prirodzeného odchovu pod matkou.