U kôz je vemeno, kľúčovým orgánom mliečnej produkcie. 

Je to mliečna žľaza polguľovitého tvaru, umiestnená na spodnej strane brušnej steny kôz. Vznikla premenou potných žliaz a slúži na tvorbu, zhromažďovanie a vypúšťanie mlieka. Tento výrazný sekundárny pohlavný znak samíc úzko súvisí s ostatnými orgánmi a jeho funkcia závisí na ich spolupôsobení.

Mliečna žľaza je funkčne spätá s činnosťou pohlavných žliaz. Intenzita tvorby mlieka je ovplyvnená celkovým metabolizmom, nervovým systémom, prekrvením a hormónmi, pričom dôležitú úlohu zohrávajú aj genetické predispozície.

Štruktúra: Vemeno sa skladá z dvoch polovíc oddelených väzivami, ktoré ho upevňujú k telu. Každá polovica obsahuje jednu mliečnu žľazu, ktorá vyúsťuje do vlastného struku.

Symetria: Zdravé vemeno má symetrické polovičky aj struky. Nečinnosť jednej polovice môže viesť k jej zmenšeniu.

Veľkosť a tvar: Rozhodujúca je vnútorná štruktúra, zastúpenie mliekotvorného tkaniva a efektívnosť prekrvenia. Veľká základňa vemena je nevyhnutná pre jeho stabilitu.

Mlieko sa tvorí v alveolách a cez vývody putuje do mliečnej cisterny, kde čaká na vydojenie. U kôz sa približne 30 % mlieka uchováva v alveolách a 70 % v cisterne, na rozdiel od kráv, kde je tento pomer opačný.

Struky obsahujú strukovú cisternu a zvierač so špeciálnou keratínovou zátkou, ktorá bráni prieniku baktérií. Táto zátka sa uvoľňuje niekoľko dní pred pôrodom a obnovuje sa po zasušení.

Laktácia nezačína až po pôrode, ako sa často predpokladá, ale už medzi 95. a 100. dňom gravidity. Preto starostlivosť a výživa kozy počas gravidity významne ovplyvňujú množstvo produkovaného mlieka.

Preto platí, ako sa budem starať o kozu počas gravidity, také výsledky môžem očakávať!

Preto ak koza porodí a má málo mlieka, alebo žiadne, prichádzajú časté otázky "čím jej prilepšiť" no teraz už ničím. Prilepšenie vo forme zvýšenej dávky jadra, je skôr na škodu, ako úžitok. Ak už, tak veľmi opatrne a pozvoľna zvyšovať dávku jadra, pretože inak si okrem oslabenej kozy bez mlieka, uženiem u nej aj tráviace problémy. 

Najideálnejšie riešenie z môjho pohľadu, je skúsiť zistiť dôvod, ak je zviera slabé a podvyživené zväčša sú dôvody dva, slabá výživa matky alebo parazity, nezriedka to bývajú aj oba dôvody naraz. 

Preto ak nepoznám dostatočne svoje zvieratá, alebo si nie som istá, dám spraviť koprologické vyšetrenie trusu na prítomnosť parazitov. V prípade potreby odčervím a veľmi pomaly zvyšujem dávku jadra ak je to potrebné ( u mojich ak už namiesto bobkov majú zlepence, viem že s dávkou jadra, ktorá je pre ne prospešná sú na maxime). Samozrejme okrem toho prikrmovať aj kozľatá.

U dojných kôz je niekoľko obranných mechanizmov mliečnej žľazy a to pokožka struku,strukový kanálik a obranné mechanizmy vo vnútri vemena.

Struk je časť mliečnej žľazy z ktorej sa získava mlieko. To prechádza z mliečnej cisterny cez strukovú cisternu do strukového kanálika a následne strukovým kanálikom cez kruhový zvierač odteká z vemena.

Veľkosť a tvar strukov sa môže meniť s pribúdajúcim počtom laktácií.

Závislosť stavby struku na počet somatických buniek a náchylnosti k vzniku mastitídy bola predmetom mnohých výskumov,výsledky sú však rozporuplné. Vraj aj uzatvárateľnosť strukového kanálika je ďalší významný faktor v odolnosti. To sa odráža v rýchlosti dojenia, mastitídy sa sa vyskytujú častejšie u kôz ktoré majú extrémne silný odtok mlieka pri dojení,rovnako dojky s extrémne slabým odtokom mlieka sú rovnako vystavené riziku infekcie. 

Na povrchu pokožky struku je hrubá vrstva odumretých buniek tvorených keratínom,ktorá pokiaľ je neporušená tvorí nepriaznivé prostredie pre baktérie. Pokiaľ je pokožka struku popraskaná,narušená vonkajšími vplyvmi,alebo inak porušená vzniká riziko rozšírenia bakteriálnej infekcie do vemena.

Ďalší obranný mechanizmus je zvrásnený strukový kanálik,ktorý sa uzavrie po dojení. Uzatvára ho strukový zvierač,ktorý zabraňuje vzniku baktérií do vemena a samovoľnému odtoku mlieka. Epitel strukového kanálika produkuje modifikovaný kožný maz,ktorý tvorí mazovú zátku strukového kanálika-lactosebum. Jeho zloženie je bakteriocídne. Táto zátka je pri každom dojení odplavená a rýchlosť jej obnovy je zásadná pre obranyschopnosť vemena.

Furstenbergova rozeta na vnútornej strane strukového kanálika je kruh lymfocytov,ktoré rozoznávajú baktérie a stimulujú imunitnú odpoveď. 

Pri infekcii mliečnej žľazy sa zvyšuje koncentrácia laktoferinu. Tento proteín viaže železo z mlieka,čím zabraňuje rastu baktérií vo vemene.

Akútna mastitída u kôz – čo by mal vedieť každý chovateľ

Mastitída = zápal vemena. Vie prísť rýchlo, nečakane a keď sa zanedbá, môže koze spôsobiť trvalé následky alebo ju dokonca ohroziť na živote.

 Ako ju spoznáte hneď na začiatku

Mlieko je iné než má byť – riedke, vodnaté, s vločkami alebo hnisom, zle sa zráža pri výrobe syra, alebo varom sa zrazí

Postihnutý môže byť len jeden struk, druhý je úplne v poriadku.

Vemeno je citlivé, opuchnuté alebo začervenané

Koza odmieta dojenie alebo mláďatá

Pri ťažších stavoch má teplotu, nechutenstvo a pôsobí apaticky

 Prečo mastitída vzniká

Za zápalom stoja baktérie – najčastejšie stafylokoky, streptokoky alebo E. coli. Aby však mohli napadnúť mliečnu žľazu, musia mať otvorené dvierka – a tie sa otvárajú v týchto situáciách:

oslabenie organizmu po pôrode,

pri iných chorobách (ketóza, acidóza, zadržané lôžko)

ovisnuté vemeno blízko pri zemi

poranenia strukov (pri dojení, od kozliat, od konárov…)

 nedostatočná hygiena pri dojení a ustajnení

zlé nastavenie alebo poškodenie dojaceho zariadenia.

Problém vidno iba v mlieku – vločky, vodnaté, nezráža sa normálne.

Koza je inak v poriadku.

Často pomôže častejšie vydájanie, ale ak sa to nezlepší do 24 h → treba nasadiť liečbu, inak hrozí zhoršenie stavu 

Vemeno je opuchnuté, začervenané, teplé a bolestivé.

Koza nechce žrať, môže nastať problém s trávením a môže mať zvýšenú teplotu a pulz.

Mlieko je zakalené, vodnaté, môže sa vyskytnúť hnis, vločky.....

Liečba: antibiotiká podľa rozboru mlieka, prípadne aj podporná terapia.

Vemeno je silno bolestivé, koža môže fialovieť, koza je v zlom zdravotnom stave.

Vysoká horúčka, nechutenstvo, dehydratácia, zrýchlené dýchanie.

Produkcia mlieka prudko klesá alebo úplne zaniká.

Liečba musí byť intenzívna: ATB + infúzie + lieky proti bolesti/horúčke + obklady.

V tomto štádiu ide často hlavne o záchranu života kozy.

Kontrolujte vemeno a mlieko denne

Pri prvých príznakoch, ak si nie ste istí, radšej volať veterinára – mastitída sa môže zhoršovať rýchlo.

Dodržiavajte čistotu pri dojení a pravidelnú údržbu dojacieho zariadenia.

Kozy s ťažkými alebo opakovanými mastitídami je lepšie vyradiť z chovu, aby ďalej neroznášali baktérie.

Jeden z menej nápadných, no veľmi podstatných dôsledkov mastitídy je, že mlieko sa pri spracovaní správa inak, než by malo.

Nie každá mastitída má totiž viditeľné príznaky – vemeno nemusí byť začervenané ani opuchnuté.

Ak sa však mlieko pri varení zrazí alebo sa syr nedarí – je mäkký, drobivý, rýchlo sa kazí – treba myslieť aj na to, že za problémom môže stáť práve zápal vemena.

Mastitída mení zloženie mlieka zvnútra a to má veľký vplyv na jeho využiteľnosť v kuchyni aj pri výrobe syra.

1. Menej kazeínu a vápnika

Kazeín

 Je hlavná bielkovina mlieka – tvoria sa z neho tzv. kazeínové micely (také „guľôčky“), ktoré spolu s vápnikom vytvárajú stabilnú štruktúru.

Pri mastitíde nastane problém: do mliečnej žľazy sa dostanú biele krvinky a spolu s nimi aj enzýmy, ktoré kazeín rozkladajú → micely sa rozpadajú.

Vápnik

pri zápale sa v mliečnej žľaze mení priepustnosť ciev, takže časť vápnika uniká späť do krvi

zvyšný vápnik sa viaže na zápalové produkty (napr. bielkoviny z krvi, odpadové látky z buniek a baktérií).

To znamená, že v samotnom mlieku ostáva menej voľného vápnika, ktorý by držal kazeínové micely pokope.

 Výsledok: mlieko je málo kvalitné, štruktúra sa rozpadá a keď sa zahreje, bielkoviny sa ľahko zlepia do vločiek.

Čiže stručne: pri mastitíde sa kazeín rozpadá a vápnik, ktorý ho má držať pokope, buď utečie do krvi, alebo sa naviaže na „neporiadok“ zo zápalu → preto sa mlieko pri varení správa ako pokazené.

2. Viac enzýmov z bielych krviniek a baktérií

Pri mastitíde sa do mliečnej žľazy dostáva množstvo somatických buniek – hlavne biele krvinky, ktoré bojujú proti infekcii.

Tieto bunky si so sebou nesú enzýmy (napr. plazmín, kathepsíny, elastáza), ktorých úlohou je „rozbíjať“ bielkoviny a likvidovať baktérie.

Lenže enzýmy nerozlišujú → rozkladajú aj kazeínové bielkoviny mlieka.

Kazeín sa tak štiepi na menšie kúsky (peptidy), ktoré už nedokážu držať štruktúru.

Pri zahriatí sa tieto rozbité časti zlepia náhodne a vytvoria hrudky či vločky.

 Výsledok: mlieko sa pri varení zrazí, pretože enzýmy ho vopred „nakrojili“ a pripravili na rozpad.

 Stručne: enzýmy, ktoré majú v boji proti infekcii pomáhať, zároveň ničia aj samotné mlieko – preto sa pri ohreve správa nestabilne a zráža sa.

3. Zmenené pH (alkalickejšie mlieko)

Zdravé mlieko má pH okolo 6,6 – toto mierne kyslé prostredie udržuje kazeínové častice stabilné.

Pri mastitíde sa pH posúva nahor (na 6,8 – 7,2), lebo:

do mlieka prenikajú minerály z krvi (hlavne sodík a chloridy)

klesá obsah laktózy (cukor, ktorý normálne udržiava miernu kyslosť).

Pre kazeín je vyššie pH problém – je to, ako keby mu niekto „rozhodil rovnováhu“.

Pri ohreve sa potom kazeínové častice začnú odpudzovať a rozpadnú sa namiesto toho, aby držali pokope.

 Výsledok: keď zohreješ mastitické mlieko, správa sa nestabilne a zmení sa na vločky alebo hrudky.

 Stručne: kvôli vyššiemu pH stráca mlieko prirodzenú stabilitu → varom sa uráža namiesto toho, aby ostalo tekuté.

4. Viac solí, toxínov a hnisových zložiek

Pri zápale sa cievy vo vemene stanú priepustnejšie.

Do mlieka tak preniká viac minerálov (najmä sodíka a chloridov), ale aj bielkovín z krvi a odpadových produktov zo zápalu.

K tomu sa pridávajú aj bakteriálne toxíny a zvyšky leukocytov.

Tento „koktejl“ narúša rovnováhu iónov v mlieku – to znamená, že bielkoviny sa v ňom necítia stabilne.

Navyše, toxíny a odpadové bielkoviny pôsobia ako „rušivé elementy“ → kazeín a vápnik sa správajú chaoticky.

 Výsledok: pri ohreve je mlieko extrémne nestabilné a zráža sa.

 Stručne: zápal zanesie do mlieka neporiadok (soli, toxíny, hnisové bunky) → tie rozhodia jeho prirodzenú rovnováhu a pri varení sa mlieko zrazí.

 Prečo sa takéto mlieko zle sýri

1. Menej kazeínu = menej materiálu na syr

Kazeín je základ syra – keď sa pridá syridlo, práve on vytvára pevnú zrazeninu.

Pri mastitíde sa kazeín rozkladá enzýmami z bielych krviniek a baktérií.

Navyše sa ho menej tvorí, pretože zápal poškodzuje bunky, ktoré kazeín produkujú.

 Výsledok: v mlieku je menej „stavebného materiálu“ → syr má menší výnos a slabú štruktúru.

2. Proteolytické enzýmy rozkladajú zrazeninu

Somatické bunky uvoľňujú enzýmy (napr. plazmín), ktoré rozkladajú bielkoviny.

Keď sa syridlo snaží vytvoriť pevnú zrazeninu, enzýmy ju paralelne „rozpúšťajú“ zvnútra.

Zrazenina je mäkká, drobivá, pri lisovaní sa trhá.

 Syr sa nedá dobre formovať, textúra je nekvalitná.

3. Frakcia „E“ – blokovanie vápnika

Pri mastitických infekciách sa v mlieku objavuje tzv. frakcia E – špeciálny peptid bohatý na fosfor.

Tento peptid sa naviaže na vápnik, ktorý je kľúčový pri syridlovom zrážaní.

Bez vápnika sa kazeínové častice nedokážu dostatočne spojiť.

 Koagulácia je pomalšia, neúplná a zrazenina je veľmi slabá.

4. Dlhší čas zrážania a horšia syneréza

Zdravé mlieko sa so syridlom zrazí do 10–15 minút. Mastitické potrebuje oveľa dlhší čas.

Aj keď sa zrazenina vytvorí, nedokáže sa dobre „stiahnuť“ a vytlačiť srvátku (syneréza).

Syr ostáva vlhký, mäkký a rýchlo sa kazí.

Výsledok: nižší výnos, horšia skladovateľnosť a menej kvalitný produkt.

Stručne:

Mastitické mlieko má málo kazeínu, veľa enzýmov, chýba mu vápnik a nemá stabilnú štruktúru.

Syridlo síce spustí proces, ale zrazenina je slabá a syr nekvalitný.

Ak je pre teba tento článok užitočný,podpor ma  👇