V tejto časti, by som už pomaly aj mohla zabŕdnuť do skutočnej alchýmie, týkajúcej sa chovu kôz. 

Kým v predošlých, bude stačiť pozorné oko, trocha zručnosti a šikovnosti, tu už je potrebná kombináciu zdravého rozumu, vedomostí a hlavne šťastia. 

Posnažím sa stručne vysvetliť, ako funguje trávenie kôz, čoho sa určite vyvarovať, čím kŕmiť, ako kŕmiť a hlavne to, že zanedbanie prvotných príznakov, veľmi často podceňovaných, sa určite nevypláca.

ČÍM NAKŔMIM KOZU

Kozy sú prežúvavce, ale aj bylinožravce. 

Základ ich stravy má preto tvoriť rastlinná potrava. Koza nie je živá kosačka, pokiaľ k tomu nie je vyslovene donútená, nebude behať s hubou pri zemi a spásať trávu až na hlinu ako ovca. Uprednostní stromy a kríky. 

Ak nechcem mať z pozemku mesačnú krajinu, nedávam viac ako 5-7 dospelých kôz na hektár plochy, samozrejme, v závislosti od toho, čo mi tam rastie. 

V prípade, že nemám možnosť pásť, musím buď kŕmiť celoročne senom, alebo chodiť kosiť. 

Mám našťastie možnosť veľkého výbehu, ale je to iba lúka, náletové dreviny padli hneď prvý rok. 

Kosím teda pozemky okolo a nosím im konáre. Keď zbadajú konáre, všetko ostatné je úplne nezaujímavé.

Poviem vám, je to riadna posilovňa, nakosiť denne aspoň 10 kg trávy na kus, k tomu v lete nepohrdnú ani senom, keď ho majú k dispozícii. 

Spotreba sena na zimu je približne 4 kg na kus, ak si chcem zabezpečiť zásoby. To všetko mám veľmi presne spočítané, stále som mala pocit, že toho zožerú aspoň tonu, ešte viac vyplytvajú, preto som si to raz orientačne zvážila, aby som vedela, ako veľmi im môžem nadávať. 

Koza, ktorá existuje iba preto, aby mi ničila nervy, si bez problémov vystačí so senom, respektíve trávou. 

Ale, ak po nej vyžadujem nadštadardné služby( mlieko,kozliatka), musím ju aj adekvátne nakŕmiť. To znamená, že okrem trávy/ sena jej dávam aj jadrové krmivo (zrno).

 Koza dojí hubou.

Neviem napísať návod, toľko toho a toho, takéto množstvo. 

Každé zviera má iné potreby, minerálne nároky a proste je tam milión kritérií, ktoré treba zohľadniť. 

Mám kŕmiť celým zrnom, šrotovaným, mačkaným? Všetko má svoje pre a proti.

Celé zrno je je až tak dôkladne stráviteľné ako mačkané, šrotované sa môže zlepiť a práši sa. 

Nesmiem zabudnúť, že najlepším pomocníkom trávenia kôz sú ich sliny, tie neutralizujú. Zrno znižuje ph trávenia, preto by počas kŕmenia mali čo najviac sliniť. Nerobím im preto z jadra žiadne "polievky", maximálne mierne navlhčím. 

Riadim sa pri množstve, konzistenciou bobkov.

 Zvyšujem dávku iba po malých množstvách, pokiaľ sypú bobky, je dávka v poriadku. Ak z nich však začnú vypadávať bobky v zlepených veľkých kusoch, viac dávku nezvyšujem. 

Prevažnú dávku jadra u mňa tvorí jačmeň a ovos (70%), ďalšie zrná ako pšenica, kukurica, otruby, sladový kvet, slnečnica, repné rezky...... iba v minimálnom množstve ( Max 10% dávky )

Zostaviť kŕmnu dávku jadra je umenie, pri zostavovaní a dávkovaní mojej sa riadim očami, pokiaľ sypú bobky, majú peknú srsť a držia sa na stabilnej hmotnosti, som spokojná ja, aj kozy.

Aj tu pripomeniem heslo NEPREKRMOVAŤ, jadrové krmivo je iba doplnok, nie základ stravy. Koza nie je prasiatko, nemá sa tak kŕmiť ani vyzerať.

Kozy milujú konáre, môžu mať k dispozícii akúkoľvek trávu, keď zbadajú konáre, tráva upadá do zabudnutia. 

Konáre akékoľvek, v akomkoľvek množstve, listnaté, ihličnaté.

Občas sa objaví povera, že konáre spôsobujú horkosť mlieka, dokonca, že znižujú nádoj, konkrétne vŕbové. Nedalo mi to, trocha som pátrala, pretože dávala som určitú dobu, konárov neobmedzené množstvo a žiadnu zo spomínaných povier som v mlieku necítila.

Nenašla som síce žiadnu štúdiu, ktorá by priamo pojednávala o téme, ale niekoľko, ktoré okrajovo pojednávali o terapeutickom účinku vŕby na množstvo somatickych buniek v mlieku a zlepšenie zdravotného stavu vemena. Jedna štúdia dokonca uvádza zlepšenie produkcie mlieka a mliečneho tuku(Bradford a kol 2015), tiež význam pre verejné zdravie prenosom salicylátu do mlieka....

Myslím že to by mohlo stačiť na vyvrátenie povery že konzumácia vŕby znižuje nadoj,naopak považuje sa za veľmi vhodné a prospešné krmivo.

Preto, ak mám možnosť, dostávajú konáre v neobmedzenom množstve, samozrejme okrem tuje, tisu. Kozy vďaka svojmu tráveniu, majú vyššiu odolnosť voči jedovatým rastlinám, ale zas nemajú sedem životov ako mačky. Neriskovala by som preto dávať im naozaj jedovaté rastliny ako rododendron, azalky, tuje, tisy, oleandre a podobne. Stalo sa mi síce raz, že utiekli a obžrali umelú papraď v altánku, vyzerala asi naozaj vierohodne, keďže oholili aj zelený plast zo stoniek. Nebudem klamať, ak poviem, že nebolo mi všetko jedno, keď som videla trčať z kvetináča iba holé dráty. 

Okrem jadra a konárov je skvelý doplnok stravy aj ovocie a zelenina. Ovocie síce už trocha menej, obsahuje veľa cukru, ktorý môže rozhádzať mikroflóru. Ak je ešte aj popadané zo stromu, nahnité, alebo skvasené, je riziko problémov s trávením dosť vysoké. 

Ovocie preto mojim nedávam, dostávajú skôr zeleninu. Mnohí sú prekvapení, keď poviem, že moje kozy milujú cibuľu. 

Z tejto oblasti im dávam všetku zeleninu, ktorá existuje nepohrdnú cesnakom, chrenom, cviklou, mrkvou.....

Niekto kŕmi v zime aj kŕmnou repou, k tú však nemám kde skladovať, preto im namiesto toho pestujem topinambury. 

Myslím, že heslo "všetko s mierou" už asi ani nemusím pripomínať. 

K téme kŕmenia by som ešte chcela povedať, že suchým pečivom a chlebom kozy nekŕmim vôbec. 

Koza potrebuje určitú dávku vlákniny, ak ju nemá narúša sa jej prirodzená mikroflóra. Pečivo sa trávi dlhšie, čo ešte viac rozvracia trávenie. A už sa začína pomaly rozbiehať vlak s problémami, zviera nemusí mať navonok výrazne príznaky, ale vo vnútri to prestáva fungovať a je náchylné na iné ochorenia. 

Brala by som do úvahy aj to, že všetky konzervanty, nám ďalej posúva v mlieku. 

Z týchto dôvodov, za mňa pečivo kozám absolútne nie! 

Také malé zhrnutie na záver tejto časti, 

trávenie kôz je absolútny základ ich zdravej existencie, je to niečo s čím sa neoplatí hazardovať, podceňovať to a zanedbávať.

Prosím, zabudnime na rozprávku, že kozy môžu jesť všetko. 

Väčšina chovateľov, rieši u kôz hlavne tráviace problémy, odmyslím si problémy s pôrodmi a laktáciou, aj tie bohužiaľ z časti pramenia z nesprávneho trávenia. 

Veľa úhynov pramení zo zanedbania prvotných príznakov a nedostatočného pochopenia zložitého tráviaceho systému prežúvavcov. 

Pochopiť ako funguje kozí bachor a dokázať v ňom udržať zdravú rovnováhu, pomáha predísť zbytočným úhynom.

Pokúsim sa zhrnúť, celý zložitý proces, do minimálnych základov, ktoré by mal chovateľ vedieť. 

Kozy dokážu zúžitkovať maximum z krmiva, ako to robia? 

Sú to prežúvavce (polygastre) a v žalúdku majú štyri komory. Tri z nich fungujú ako "predžalúdky", BACHOR, čepiec a kniha, tam sa potrava tzv predtrávi a končí v pravom žalúdku Sleze.

Tieto štyri komory umožňujú kozám tráviť rastlinný materiál a získavať z neho živiny a energiu.

U človeka,ktorý je monogaster sa začína trávenie žuvaním,kde potrava pokračuje do žalúdka. 

Pre lepšiu prehľadnosť,si to rozdeľme : 

BACHOR A ČEPIEC 

Kozie trávenie tiež začína žuvaním, po prehltnutí sa potrava dostáva do ČEPCA, kde podlieha mikrobiálnemu rozkladu. 

Čepiec funguje v tandeme s ďalšou komorou, nazývanou BACHOR a časti potravy sa počas trávenia presúvajú medzi nimi.

 V bachore prebieha ďalší mikrobiálny rozklad.

Práve MIKROORGANIZMY, v týchto komorách odlišujú prežúvavce od iných zvierat a robí ich trávenie takým špecifickým. 

Toto trávenie je hlučné a vzniká pri ňom plyn, ktorý kozy vygrgávajú. Ak tento orchester, po priložení ucha na ľavú stranu brucha, nepočujem, znamená to, že koze sa zastavilo trávenie a treba to riešiť podpornými liekmi OKAMŽITE!!!!!!

Tento proces im pomáha vytvárať si vlastné teplo. 

 Prvé dve komory fungujú ako mikrobiálna fermentačná nádoba, ktorá rozkladá tvrdé rastlinné vlákna a to seno, trávu a listy. 

Kozy jedia veľmi rýchlo, prehĺtajú často aj 5 centimetrové kúsky, ktoré sú triedené sieťkou. Malé kúsky postupujú do bachora, tie väčšie sa vracajú naspäť do úst na dôkladné prežutie. 

Preto často ležia a usilovne prežúvajú, vtedy trávia to, čo si počas pasenia nazbierali. Ich dôkladné trávenie, potrebuje čas. 

KNIHA A SLEZ 

Z prvých dvoch komôr sa potrava dostáva do časti nazývanej KNIHA. 

Tá funguje ako filter, ktorý oddelí vodu od pevných častíc. Pevné častice sa posúvajú do SLEZU, je to posledné oddelenie a funguje podobne ako ľudský žalúdok.

Potrava sa rozkladá kyselinami a enzýmami, odkiaľ putuje do tenkého čreva, kde sa vstrebávajú živiny. Zvyšok odchádza hrubým črevom, von z tela ako pevný odpad. 

Tráviaci systém kôz, má špeciálne ochranné vlastnosti, ako je schopnosť detoxikovať určité hladiny tanínu, ktoré sa nachádzajú v listoch a krmivách.

Mikrobiálne pôsobenie slúži v tráviacom systéme kôz niekoľkým účelom: 

rozkladá tuhú potravu

syntetizuje vitamíny B 

pomáha vytvárať teplo. 

Rozklad potravy je vysvetlený vyššie.

Syntéza vitamínov skupiny B, tu sa zamerám hlavne na vitamín B1 tiamín, ktorý je pre kozy podstatný, pretože jeho nedostatok spôsobuje pridružené ochorenie "polio".

Skvelá definícia od Zuzky : 

"Polio je nedostatok tiamínu (B1), spôsobená často rozhádzaním bachorovej flóry. 

 Kozy získavajú tiamín stravou, alebo im ho produkujú baktérie v bachore. Ak chýba v strave, alebo ho baktérie neprodukujú z rôznych dôvodov, prejavujú sa neurologické príznaky "polia". 

 Pritom B1, je nutný pre normálne fungovanie nervovej sústavy. 

Je dobré, preto myslieť na prípadný deficit tiamínu pri každom vychýlení trávenia od normálu. 

Pri vážnejších tráviacich ťažkostiach by som tiamín hneď podala, ako súčasť liečby."

Tráviaci systém kôz potrebuje špecifické mikróby v špecifickej rovnováhe,ak sa táto rovnováha naruší, vznikajú vážne tráviace problémy. 

Nato, aby udržali zdravú rovnováhu potrebujú hlavne hrubú vlákninu (konáre, kríky,hrubá burina,slama.....), ak však majú v strave priveľa obilnín, nemusia prijímať túto vlákninu, keďže sú napchaté až po okraj zrna. 

Pri zvýšenom obsahu škrobu a cukru, ktorý spôsobuje práve nadbytok zrna v strave, môže dochádzať k zníženiu pH v bachore (ACIDÓZA) a čo je oveľa nebezpečnejšie, k premnoženiu klostrídiových baktérií. Tie produkujú toxíny a vzniká ochorenie ENTEROTOXÉMIA. 

Preto dobrá rada, nikdy ale naozaj nikdy nepodceňujem u kôz NECHUTENSTVO!!!!!! 

Ani hnačka bez nechutenstva, nie je tak nebezpečná ako samotné nechutenstvo a apatia. 

Hnačka okrem diétnej chyby, je zväčša spôsobená parazitmi a tie nezabíjajú tak rýchlo( okrem krvsajuceho parazita) ako toxíny alebo vymretie črevnej mikroflóry. 

Kozie trávenie je založené na mikroorganizmoch, preto je dôležité vedieť, že orálne podávané lieky,ktoré ničia, alebo obmedzujú rast mikroorganizmov ( populárny Sulfacox, Streptoamid....) sa prežúvavcom s rozvinutým trávením podávať NEMAJÚ!!!

KOZA JE SKROMNÉ ZVIERA,VYHRIEVACÍ KOTOL MÁ VO SVOJOM BRUCHU. 

Tu ma napadá ako som prvé roky prežila tuhé zimy v strese či v noci vonku nezamrznú,ale táto úzkostlivosť ma prešla,keď som raz v -8°C šla pozbierať dolu zmrznuté mŕtvoly(hororové scény v mojej hlave samozrejme) a tie mrochty ležali vonku na slame a spokojne prežúvali.

 Treba pamätať na základné, radšej suchý mráz ako vlhké teplo(pod pojmom vlhké teplo rozumej zateplená,nedostatočne odvetraná maštaľ,kde sa zráža vlhkosť,tam sa viac darí paradajkám a je to raj pre kadejaké parazity, plesne prípadne iné lahôdky). 

Čiže,ak sa mám zdravé zvieratá, obliekaním ,prikurovaním či zatepľovaním maštalí im narúšam prirodzenú termoreguláciu.

Čo to vlastne tá termoregulácia je?

Súvisí s tým nastavenie mysle,že keď mne je zima,koze nemusí byť tiež. Majú úplne odlišné trávenie ako človek a už od dávnych čias, sú nastavené tak že zimu zvládajú lepšie ako ľudia. Porovnajme si to :

Teplota zdravej kozy je od 38,5-40°C, čo je o dosť viac ako u človeka. Takže teplota od -6,5 °C do 4°C je pre ne taká,že nemusia vynaložiť žiadnu energiu aby sa zohriali,ja už by som bola mŕtva. Kozy "zapínajú" vyhrievanie pri -10°C. Je pre ne omnoho náročnejšie sa v lete ochladiť, ako v zime zohriať. Majú tvar tela,ktorý je schopný dlhodobo udržať teplo a zároveň si "prikurujú" trávením vlákniny zo sena - fermentácia vyrába teplo. Majú ľahko osvalené nohy,ktorým stačí nižšia cirkulácia krvi a nos nemajú taký dlhý kvôli tomu aby zožrali všetko načo dosiahnu cez plot,ale aby sa im prechodom cez dlhšiu nosnú dutinu ohrial vzduch, ktorý ide do pľúc. Ich svaly pri pohybe produkujú teplo. Ďalšia ochranná vrstva je srsť,tú dokáže vzpriamiť,čím vytvorí vzduchovú izoláciu. Chlpy na srsti sú obalené mastnou hmotou,ktorá je vodeodolná a vďaka nej sa voda a sneh nedostane na kožu. Preto, nemusím mať potrebu ju kúpať.

Koza je vlastne ako živé vyhrevné teleso,kde sa vo vnútri produkuje teplo a srsť funguje ako izolácia.

Kozy menia srsť dvakrát ročne,podľa fotoperiodizmu - to je reakcia zvierat na rôznu dĺžku dňa a noci,čiže v podstate sa na zimnú srsť pripravujú už po letnom slnovrate. 

Zimná srsť je dlhšia a hustejšia s tzv podsadou(vyzerá to ako chuchvalce prachu pri koži). 

Oproti tomu letná srsť je kratšia,viac prilieha k telu.

Ak si budem myslieť, že prepchatím kôz jadrom, im bude teplejšie, mýlim sa,jadro totiž neobsahuje dosť vlákniny,ktorá je potrebná na fermentáciu. 

Ich svaly produkujú teplo pri pohybe a zavreté vo vnútri sa nemajú ako prirodzene zohrievať. Voľný pohyb s možnosťou sa skryť podľa vlastného uváženia,zvyšuje odolnosť. 

Obliekaním spôsobuje u zdravých zvierat chaos, snažia sa ohriať časti, ktoré nemajú oblečené. Ale ohrev sa nezapína iba na určité časti tela,tak tie zakryté sa im prehrievajú.