Choroby kozliat
Watery mouth disease WMD
Možno existuje aj slovenský ekvivalent názvu, ale toto ochorenie mám zafixované podľa jedného Starého Baču ako "mokrá huba".
Je to, ak sa neodhalí včas, nebezpečné bakteriálne ochorenie, kvôli vysokej úmrtnosti.
Vyskytuje sa najčastejšie u novorodencov, od veku 6 - 48 hodín.
Za vznik ochorenia je zodpovedná zanedbaná hygiena a podcenenie starostlivosti o matky a novorodencov.
Najzraniteľnejší sú slabší novorodenci, ktorý nemali dostatočný prísun mleziva, počas prvých hodín života.
V tom čase dochádza aj k infekcii, keď sa do ich tráviaceho traktu dostávajú baktérie Escherichia coli ( E. coli )
napríklad zo znečistenej podstielky.
Baktérie prechádzajú zo slezu do čriev.
U starších sa baktérie ničia kyslým prostredím v žalúdku, ale u novorodených jahniat je pH neutrálne (pH=7).
Tieto baktérie sa v črevách rýchlo množia a odumreté uvoľňujú endotoxín.
Tento jav je v poriadku, ak je množstvo baktérií malé, ak však prudko narastie a kozľa nie je chránené imunitou z mleziva, vzniká veľké množstvo endotoxínu a pohyb čriev ustáva.
Baktérie sa veselo množia ďalej a produkujú endotoxín.
Ak je množstvo endotoxínu väčšie ako kapacita pečene na jeho odbúravanie, vzniká endotoxémia a tá je zodpovedná za klinické príznaky " mokrej huby".
Počiatočné príznaky sú malátnosť, letargia, neskôr nasleduje charakteristické slinenie ( odtiaľ názov "mokrá huba" ).
Ak sa choroba nelieči, kozľa je čoraz viac malátne, odmieta sať, slinenie je čoraz intenzívnejšie, častý príznak býva nafúknuté bruško plne vzduchu a hnačka.
Kozľa kolabuje a po pár hodinách uhynie.
Toto ochorenie skoro vždy prepukne iba u kozliat, ktoré v prvých hodinách nedostali dostatočné množstvo kvalitného kolostra a hygiena chovu nie je postačujúca.
Produkciu kolostra ovplyvňuje výživa matiek, na ktorú treba dbať už počas gravidity.
Umelé kolostrum možno použiť v núdzových prípadoch ako doplnok, nie však náhradu, lebo náhrada za skutočné kolostrum neexistuje. Vždy je lepšie použiť skutočné zvieracie kolostrum( či už ovčie, kozie, kravské ) od inej matky ako umelú náhradu.
Toto ochorenie je pomerne nebezpečné a rýchle, ale ak sa odhalí včas, je možné ho vyliečiť.
Liečba pozostáva z podávania glukózy / elektrolytu žalúdočnou sondou 3x denne, to zabraňuje tomu aby hladovalo, zmierňuje dehydratáciu a stimuluje pohyb čriev.
Je úplne zbytočné podávať mlieko, pretože ho kozľa nie je schopné stráviť, kŕmiť mliekom sa môže až keď sa telesná teplota vráti do normálu (39°C ) a upraví sa črevná mikroflóra.
Nesmie sa prehliadnuť podchladenie a kozľa je potrebné zohrievať pri zdroji tepla.
Stimulácia pohybu čreva je tiež potrebná, pretože pohyb čriev, znižuje produkciu endotoxínu. Používa sa nato metóda klystíru, avšak je to zákrok ktorý patrí do rúk iba skúseným chovateľom, prípadne veterinárnemu lekárovi, keďže pri neopatrnej manipulácii hrozí roztrhnutie čreva.
Kortikosteroidy môžu v závažných prípadoch pomôcť zmierniť alebo zabrániť rozvoju šoku.
Pokračujem v liečbe, kým nezmiznú všetky príznaky a kozľatá začnú mať snahu piť mlieko od matky.
Odporúča sa, ak to zdravotný stav kozľaťa dovoľuje, ponechať ho pri matke, aby malo možnosť samovoľne sa začať kŕmiť, keď sa zotaví.
Choroby kozliat
Floppy kid syndrome
Jedna z pomerne u málo známych diagnóz je metabolická acidóza kozliat, alebo Floppy kid syndrome.
Je to pomerne ľahko diagnostikovateľná choroba, ktorá sa vyskytuje vo veku od troch do štrnástich dní veku. Ojedinele sa môže vyskytnúť až do mesiaca veku, ale je to málo pravdepodobné.
Čo to vlastne je?
Vlastne je to metabolická porucha z "prepitia" mliekom, pri nadmieru pažravých kozľatách, ktorých matky majú príliš veľa mlieka.
Kozľa, ktoré sa spočiatku javí ako úplne zdravé, zrazu začne byť apatické a nevládze stáť, ochorenie je preto príliš často zamieňané so svalovou dystrofiou, neliečené a kozľa uhynie vlastne zbytočne.
Bruško je plné a "žblnká" v ňom, stráca sací reflex, dokáže však prehĺtať. Nemá hnačky a nie je dehydrované.
Ak sa ochorenie nelieči, upadá do kómy a uhynie do 24-36 hodín.
Dá sa to ľahko napraviť tak, že kozľaťu dáte asi pol až jednu čajovú lyžičku sódy bikarbóny rozpustenej v malom množstve vody.
Nakoľko kozľa nie je dehydratované (pretože sa prepilo mlieka), je potrebné do sódy bikarbóny primiešať iba toľko vody, aby sme roztokom vedeli napojiť mláďa.
Napriek tomu, že nedokáže sať ( absencia sacieho reflexu je jeden z príznakov), hltací reflex zostáva vo väčšine prípadov zachovaný, takže je pravdepodobné že s veľkou trpezlivosťou roztokom dokážete nakŕmiť kozľa fľašou alebo striekačkou.
Ak nie, veterinár môže podať hydrogenuhličitan sodný intravenózne. Zvyčajne stačí jedna dávka sódy bikarbóny a pri podozrení na FKS je možné nahradiť mlieko na aspoň 24 hod napr harmančekovým čajom ( upokojuje sliznice)
Ak po podaní roztoku hydrogénuhličitanu nenastane zlepšenie, pravdepodobne je príčina iná ako FKS.
ČO NIE JE FKS
Ak už ochorenie príliš nepokročilo, spoznám ho pomerne jednoznačne tým, že po podaní roztoku sódy bikarbóny, nastane zlepšenie stavu.
Pri FKS strate sacieho nepredchádza podchladenie!
Kozľa ktoré má dva alebo tri mesiace, nemá FKS. V tom veku je slabosť často spôsobená červami alebo kokcidiami. Zatiaľ čo kokcidie a iné infekcie prvokmi môžu spôsobiť hnačky, FKS nie.
Choroby kozliat
Enterotoxémia ( Pulpy kidney disease )
Je zákerné a nebezpečné ochorenie, ktoré sa vyskytuje u kozliat, tu však je treba brať do úvahy hranicu veku aspoň dva týždne, ale aj u starších zvierat.Zákerné preto, lebo dokáže zabíjať v priebehu pár hodín a nebezpečné, pretože šanca na vyliečenie je v podstate mizivá, potrebná je prevencia formou očkovania.
Ochorenie spôsobujú baktérie klostrídie. Tie sú za bežných podmienok súčasťou tráviaceho traktu.
Ak sa však z nejakej príčiny začnú nekontrolovateľne množiť, produkujú toxín a ten spôsobuje otravu, ktorá nenávratne poškodzuje vnútorné orgány.
Baktérie sa začnú množiť, ak dôjde k náhlej zmene potravy na takú, ktorá má vysoký obsah sacharidov a málo vlákniny. Platí to aj pri nadmerne mliekom kŕmených kozľatách. Paradoxom je, že choroba "kosí" prevažne silné a zdravé jedince. Na jej diagnostiku slúžia typické posmrtné príznaky.
Sú popisované príznaky aj pre úhynom, sú to prevažne neurologické príznaky, ako kŕče, rôzne neprirodzené pohyby.......
Zvieratá sú však už väčšinou nájdené mŕtve s vystretými nohami a hlavou v zákone dozadu, prípadne rýchlo hynú v kŕčoch.
Tieto neurologické príznaky sú typické aj pre iné ochorenia ( acidóza, ketóza....) ale odlišujú sa typickými posmrtnými príznakmi.
Typické posmrtné príznaky sú:
Krvácanie pod kožou, na srdci a obličkách, voľná tekutina okolo srdca
Črevá sú krehké, ľahko sa trhajú, sú plné obsahu, ktorý je riedky
Telo po úhyne podlieha dosť rýchlo rozkladu
Obličky zvyčajne podliehajú rozkladu rýchlejšie ako ostatné orgány, preto pri tomto ochorení bývajú tmavšie a mäkšie ako zvyčajne, preto sa choroba v angličtine nazýva "Pulpy kidney" - dužinatá/kašovitá oblička.
Prognóza pre choré zvieratá je veľmi zlá, ako som už spomínala.
Ak choroba prepukne, je potrebné zaočkovať všetky zvieratá a nasadiť im diétu v podobe menej sacharidového krmivá, pokiaľ sa nevyvinie imunita.
Samotná zmena krmiva zvyčajne zastaví prepuknutie choroby u ďalších zvierat.