Kozoholik
Charakteristika parazitov 

Pľúcne červy 

Tento druh parazitov je trocha špecifický. Neparazituje v tráviacom trakte ( tadiaľ iba prechádza), ale v pľúcach. 
Preto na neho nefungujú všetky alternatívne metódy pôsobiace na parazity v črevách.
 Poznáme dva typy pľúcnych červov 
 Veľké pľúcne červy (Dictycaulus filaria) sú najpatogénnejšie, ale najmenej časté. 
Malé pľúcne červy (Muellerius capillaris a Protostrongylusrufescens) sú bežnejšie, ale menej patogénne (spôsobujúce choroby).
 Tieto červy sa nezvyknú považovať za vážny problém, ale existujú chovy, kde ho môžu spôsobiť.
 Vyskytujú sa predovšetkým v oblastiach s väčším množstvom zrážok a uprednostňujú chladnejšie a vlhkejšie podnebie. S novoprivezenými infikovanými zvieratami sa však môžu vyskytnúť kdekoľvek.
 Životný cyklus
 1.Dictyocaulus filaria je veľký pľúcny červ, ktorý môže infikovaťmalé prežúvavce, ale skôr zriedkavo.
 Má priamy životný cyklus s prepatentným obdobím ( čas od infikovania zvieraťa po vylučovanie lariev vo výkaloch) približne 4 týždne.Sídlia v prieduškách hostiteľa. Vajíčka hostiteľ vykašle, prehltne a larvy prvého štádia vylúči vo výkaloch.
 Na pastvine dozrejú na larvy tretieho štádia, ktoré zvieratá spásajú.
 Po spasení sa dostávajú z tráviaceho traktu do srdca a odtiaľ migrujú do pľúc. Tam produkujú vajíčka, ktoré následne hostiteľ vykašle .....
2.Muellerius capillaris je malý pľúcny červ a najbežnejšípľúcny červ, ktorý infikuje ovce/kozy. 
Na rozdiel od veľkých pľúcnych červov má M. capillaris nepriamy životný cyklus. 
To znamená, žena dokončenie životného cyklu vyžaduje medzihostiteľa . Po vypudení lariev vo výkaloch ich prehltne slimák.
 Malé prežúvavce sa nakazia, keďpočas pastvy skonzumujú medzihostiteľa. 
Pľúcne červy spôsobujú problémy, iba pri silnom zamorení.
 Môžu spôsobiť parazitickú pneumóniu alebo bronchitídu.
 Najčastejšie príznaky sú kašeľ a sťažené dýchanie. Vplyv pľúcnych červov najednotlivé zviera závisí od jeho imunitného systémua počtu infikujúcich červov.
 V mnohých prípadoch neexistujú žiadne vonkajšie známky choroby.Infekcia pľúcnymi červami však môže byť spojenáso zníženou produkciou mlieka, nižším tempom rastu a stratou hmotnosti. Sekundárna infekcia baktériami môže spôsobiť smrť.
 Len pri závažných infekciách pľúcne červy zvyčajne spôsobujú klinické ochorenie u malých prežúvavcov. 
Po infekcii sa dospelé zvieratá vo všeobecnosti stanú imúnnymi, niektoré však udržiavajú subklinickú infekciu a mohli by byť zdrojom ďalšej kontaminácie pasienkov.
 Na rozdiel od iných parazitov sa v truse neobjavujú vajíčka, ale larvy. Tie sa nedajú určiť bežným flotačným vyšetrením.
3Protostrongylus rufescens je ďalší malý pľúcny červ, ktorý môže infikovať ovce/kozy. Podobne ako M. capillaris potrebuje na dokončenie svojho životného cyklumedzihostiteľa (slimák) .Dospelé červy žijú v menších bronchioloch. 
P. reufescens je viac patogénny ako M.capillaris, ale menej ako D. filaria. Prepatentné obdobie pre malé pľúcne červy je 5 až 10 týždňov.
Prevencia/liečba
 U veľkých pľúcnych červov sú hlavnými zdrojmi infekcie zvieratá, ktoré roznášajú larvy po pastvine, alebo larvy tretieho štádia, ktoré prežili zimu.Podobne ako pri iných parazitoch môže pomôcť rotácia pastvín a odstránenie medzihostiteľa. Slimáky sú najaktívnejšie ráno, preto môže pomôcť neskoršia pastva, alebo využívanie kačíc a husí na likvidáciu slimákov. Proti veľkým pľúcnym červom sú pomerne účinné makrocyklické laktóny (ivermectin, moxidectin). K malým pľúcnym červom, ktoré sú najčastejšie som našla iba fenbendazol. Avšak nenašla som či je účinný proti všetkým, aj larválnym štádiám. Definitívna diagnóza je potvrdená, ak sa potvrdia larvy v truse, alebo nález pri pitve, ako drobné sivasté uzlíky na zadnej strane pľúc typické pre malé pľúcne červy.
 Rovnako ako pri iných parazitoch najlepšia je prevencia, rotácia pastvín, využitie hydiny ako odstraňovačov medzihostiteľov, hygiena pastvín a ustajnenia, udržiavanie ostatných parazitov, ktoré by mohli spôsobiť oslabenie zvierat pod kontrolou....Sekundárne bakteriálne infekcie spôsobené pľúcnymi červami sa zvyčajne liečia antibiotikami a protizápalovými liekmi. Zdroj Wormx

Charakteristika parazitov 

VLASOVKA SLEZOVÁ

 (Haemonchus concortus)
Vlasovka má životný cyklus, ktorého dokončenie trvá približne 21 dní.
 Toľko prejde od nakazenia sa infekčnými larvami L3 vyskytujúcimi sa na pastve, po objavenie vajíčok v truse.
 Tieto larvy tretieho štádia (L3) po spasení putujú do slezu. Tam podľa podmienok dokončia svoj vývoj na dospelé jedince, alebo prejdú do HYPOBIÓZY.
 📌DOKONČENIE VÝVOJA NA DOSPELCE 
Keď larvy štádia L3 vstúpia do slezu, za priaznivých podmienok prostredia prejdú do štádia vývoja lariev L4 a potom sa stanú dospelými. Faktory, ktoré indukujú premenu lariev L4 na dospelé vlasovky, zahŕňajú: zvýšenie teploty prostredia
dážď po období sucha
 zvýšené hladiny estrogénu v hostiteľovi a možné sú dokonca aj fotoperiodické stimuly. Akonáhle je premena dospelého jedinca úplná, začne klásť vajíčka. 
 📌HYPOBIÓZA je obdobie vegetačného pokoja, ktoré nastáva, keď prostredie neprispieva k životnému cyklu týchto parazitov. Hlavný faktor, ktorý je to ovplyvňuje je počasie. Larvy môžu prejsť do štádia hypobiózy v mrazivom počasí, ale aj v príliš teplom a suchom. V tomto štádiu, zavŕtané v žľazách slezu, zostávajú metabolicky neaktívne a nespôsobujú hostiteľovi problémy. Ak dostanú signál, rovnaký ako pri premene na dospelé, opäť obnovia svoj vývoj a začnú klásť vajíčka.
 Dospelé jedince začínajú klásť vajíčka asi po 14tich dňoch od dosiahnutia dospelosti. Dospelá samica dokáže naklásť asi 5000 vajíčok denne, čo je jeden z dôvodov, prečo je vlasovka tak ťažko ovládateľná a nebezpečná.
 Vajíčka vylučované trusom, zvyčajne ostávajú neaktívne v prostredí zopár dní, pokiaľ okolité podmienky nie sú priaznivé na ďalší vývoj. Prejdú štádiami vývoja, až po infekčné štádium L3 a opúšťajú trus. 
Aby sa z trusu dostali von, musí byť vlhký a poddajný, podmienky nato bývajú obvykle na jar ( teplo a vlhko).
 Tieto infekčné larvy dokážu prežiť na pastvine pomerne dlho v lete asi 90 dní, v zime aj do 180 dní.
 Najviac sa im darí v rozmedzí teplôt 21 - 26 °C a vyššej vlhkosti.
 Veľmi horúce a suché prostredie spôsobí zastavenie kladenia vajíčok, ale larvy na pastvine môžu prežiť aj teploty pod 0 °C. 
 Ovce majú oveľa vyššiu odolnosť voči infekcií vlasovkou.
 Vek zvieraťa je tiež podstatný, staršie zvieratá do určitého veku, sú dlhšie vystavené infekčnýmu tlaku a časom si vyvíjajú určitú imunitu voči infekcii.
  Na parazity sú najviac náchylné mladé zvieratá, ktoré rastú a sú neustále na rovnakých pastvinách. 
Tieto zvieratá majú veľmi nízku úroveň imunity a sú mimoriadne náchylné na infekciu parazitmi na pastvinách.
 V mladom veku sú tiež vystavené mnohým vajíčkam parazitov od matky. 
Jahňatá a kozľatá si začnú vytvárať imunitu voči parazitom okolo šiesteho až ôsmeho týždňa veku, pokiaľ nedosiahnu patogénne hladiny parazitov v ich systéme skôr. 
Dojné zvieratá sú často v negatívnej energetickej bilancii, preto sú slabšie a menej odolávajú účinkom parazitov na ich telo. Všeobecne kozy, sú oveľa náchylnejšie a parazity ako ovce. Vo vysokom štádiu gravidity a tesne po pôrode sa vplyvom hormónov a fotoperiodizmu oslabuje imunita proti parazitom.
KONTROLA PARAZITOV  Hlavným cieľom pri pokuse o kontrolu vlasovky a ďalších vnútorných parazitov je narušenie ich životného cyklu, čo je možné rôznymi spôsobmi.
 Napríklad :
 📌použitie antihelmintík - používaní liekov už bolo kade čo popísané, základ je nepoužívať zbytočne a nepoddávkovať. 
📌selekcia odolnosti -na chov si treba vyberať zvieratá prirodzené odolné voči parazitom 
 📌starostlivosť o pastviny- vo všeobecnosti sa treba vyhnúť preťaženiu pastvy, používať rotačný a medzidruhový systém pasenia.
 Kombinácia týchto troch riešení zvyčajne prinesie najlepšie výsledky a najväčšiu šancu narušiť životný cyklus vlasovky vo vašom stáde.
Charakteristika parazitov 

Pásomnica 

(Moniezia expansa)

Pásomnica patrí medzi parazity, ktoré vedia chovateľov poriadne vystrašiť – a to hlavne preto, že je viditeľná voľným okom v truse. Paradoxne, pre dospelé zvieratá, ktoré sú na ňu zvyknuté, väčšinou nepredstavuje vážny problém. Nebezpečná je však pre kozľatá do 3–4 mesiacov veku, ak sa podcení a nelieči. Po tomto období si väčšina jedincov vytvára prirodzenú imunitu.

Ako vyzerá a funguje?

patrí do triedy Cestoda – ploché červy,

žije v tenkom čreve a nemá vlastný tráviaci trakt – živiny prijíma celým povrchom tela,

na hlave má háčiky alebo prísavky, ktorými sa prichytí na črevnú stenu,

telo pripomína bielu stuhu, rozdelenú na segmenty plné vajíčok,

zrelé segmenty odchádzajú spolu s výkalmi a vyzerajú ako zrnká ryže,

dospelá pásomnica môže dorásť až do 4 metrov.


Životný cyklus

Pásomnica potrebuje medzihostiteľa – pôdne roztoče, ktoré požierajú jej vajíčka. Roztoče sú najaktívnejšie v lete. Kozy pri pasení zožerú roztoče s larvami, a približne za 6–7 týždňov sa z nich vyvinú dospelé parazity (záleží na podmienkach prostredia).

Príznaky infekcie

neprospievanie,

hnačka,

slabá kondícia.


Rozbor trusu nemusí byť vždy spoľahlivý – vajíčka sú uzavreté v segmentoch, takže ak sa do vzorky segment nedostane, výsledok vyjde negatívny. Najistejšia je teda vizuálna kontrola segmentov v truse.

Liečba

Praziquantel – najúčinnejší, ničí aj larválne štádiá.

Albendazol – účinný najmä na dospelé jedince, no obvykle postačuje.

Fenbendazol – u oviec treba dávku zdvojnásobiť, u kôz je odporúčaná dávka 30 mg/kg živej váhy.

Ivermectin neúčinkuje na pásomnice.


Zaujímavosť

Existuje hypotéza, že ťažké infekcie pásomnicou môžu podporiť výskyt enterotoxémie (ochorenie spôsobené Clostridium baktériami). Pri pokusoch na potkanoch sa ukázalo, že pásomnica menila pohyblivosť čreva aj zloženie črevných baktérií. U prežúvavcov to môže mať podobný efekt, hoci zatiaľ chýbajú jednoznačné štúdie.

Prevencia a prax

Tak ako pri iných parazitoch, cieľom nie je úplné vyhubenie, ale udržanie pod kontrolou. Správna výživa, manažment chovu a pravidelná kontrola sú základom. Medikácia je len podporný nástroj – nikdy nenahradí dobrú starostlivosť.


Charakteristika parazitov 

Motolica pečeňová


 (Fasciola hepatica)

Motolica pečeňová patrí medzi parazity s dlhým a zložitým životným cyklom, ktorý trvá približne 17 týždňov (podľa podmienok prostredia).

Životný cyklus

Začiatok – vajíčka vylúčené trusom infikovaných zvierat.


Vývoj vo vode – asi po 9–10 dňoch sa z vajíčok liahnu larvy (miracidia). Tie musia do 3 hodín nájsť vodného slimáka rodu Lymnaeida, inak uhynú. Potrebujú vodu s teplotou nad 10 °C, preto sú infekcie zriedkavé počas sucha a mrazov.


Slimák ako medzihostiteľ – vo vnútri slimáka larvy prechádzajú viacerými štádiami a za 6–7 týždňov opúšťajú slimáka ako cysty.


Definitívny hostiteľ – hospodárske zviera prehltne cysty na kontaminovanej pastve.


Migrácia v tele – larvy prenikajú do pečene, kde vytvárajú tunely, ktoré sa zapĺňajú krvou a hnisom. To vedie k ťažkému poškodeniu pečene a podporuje rozmnoženie klostrídiových baktérií.


Dospelý parazit – motolica sa usídli v žlčovodoch, kde kladie vajíčka. Jedna dospelá motolica vyprodukuje denne viac ako 20 000 vajíčok, ktoré sa objavia v truse až 8–10 týždňov po infekcii.


Rizikové faktory

rozhodujúca je prítomnosť slimákov – ideálne podmienky sú teplo a vlhko, nie však kyslé pôdy


vysoké riziko predstavujú podmáčané pasienky


Prejavy ochorenia

najnebezpečnejšia je akútna fáza, keď mladé motolice migrujú pečeňou a ničia jej tkanivo,


v tomto štádiu sa nedajú odhaliť bežným koprologickým vyšetrením, pretože ešte neprodukujú vajíčka.


Liečba

proti všetkým štádiám je účinný triklabendazol


proti dospelým motoliciam pôsobí albendazol a closantel


nadmerné používanie liekov však vedie k rezistencii


Prevencia

Najúčinnejšou stratégiou je manažment pasienkov – obmedziť prístup zvierat na podmáčané a vlhké lúky, kde sa slimáky vyskytujú najčastejšie.

Charakteristika parazitov

Motolica

 Dicrocoelium dendriticum

Dicrocoelium dendriticum je drobná motolica (6–10 mm), ktorá infikuje široké spektrum hostiteľov vrátane oviec a kôz. Pre ľudí nie je pri bežnom kontakte nebezpečná – nakaziť by sa mohli len náhodnou konzumáciou infikovaného mravca, nie však priamo od zvierat či z vajíčok.

Zložitý životný cyklus

Tento parazit je zaujímavý tým, že využíva dvoch medzihostiteľov – slimáka a mravca:

1. Slimák (Theba spp., Zebrina spp., Cionella spp.) požerie vajíčka. V jeho tele sa larvy postupne menia na cerkárie, ktoré slimák vylučuje vo forme lepkavých slizových guľôčok.

2. Mravec (Formica spp., Lasius spp.) zožerie tieto guľôčky. V jeho tele sa larvy vyvinú na metacerkárie – infekčné štádium pre konečného hostiteľa.

Zaujímavosť: jedna cerkária sa usídli v mozgu mravca a manipuluje jeho správanie. Podvečer mravec vylezie na steblo trávy a zahryzne sa doň. V chlade sa jeho svaly kŕčovito stiahnu a mravec zostáva prichytený, až kým ho nespasie prežúvavec. Ráno, keď sa oteplí, kŕč povolí a mravec sa vráti k ostatným. Tento cyklus sa opakuje každý večer.

3. Konečný hostiteľ (koza, ovca, hovädzí dobytok) pri pasení prehltne infikovaného mravca. Metacerkárie sa uvoľnia v čreve a cez žlčovod sa dostanú do pečene, kde sa usadia a začnú produkovať vajíčka približne 8–12 týždňov po infekcii.

Ako pôsobí v tele

Na rozdiel od motolice pečeňovej sa živia žlčou, nie tkanivom pečene. Preto sú menej patogénne.
Pri miernej infekcii zväčša nespôsobujú vážne škody.
Pri silnom zamorení však môžu podráždiť žlčové cesty a viesť ku chronickým zmenám – cirhóze, edému či anémii.
Úmrtia sú však veľmi zriedkavé.

Diagnostika

Vajíčka sú veľmi malé a do čreva sa dostanú len vtedy, keď sa vyprázdni žlčník.
Preto môže byť rozbor trusu falošne negatívny.
Na ich zachytenie sa používa špeciálny sedimentačný roztok s vyššou hustotou.

Prevencia

Znížiť populáciu slimákov – hoci ide o suchozemské druhy, na rozmnožovanie potrebujú vlhko, preto je vhodné spásať suchšie pasienky.
Využiť hydinu (sliepky, kačky), ktorá pomáha znižovať počty slimákov a mravcov.

Liečba

Najúčinnejšie sú albendazol, triklabendazol a praziquantel (ten znižuje aj vylučovanie vajíčok).
Ivermectin ani levamizol neúčinkujú.
Charakteristika parazitov

Strongyloides papillosus


Strongyloides papillosus je červ žijúci vo výstelke tenkého čreva, ktorý sa vyskytuje u oviec aj kôz.
Zaujímavosti
samice sa rozmnožujú partenogenézou (bez samcov),
dokážu naklásť až 2000 vajíčok denne,
vo vajíčkach sú už prítomné larvy 1. štádia.
Životný cyklus
Existujú dva typy cyklov:
1. Priamy cyklus
zo samičích lariev sa vyvinú infekčné larvy 3. štádia,
tie prenikajú do hostiteľa cez kožu (vemeno, mäkká časť paznechtu), alebo pri pasení cez ústnu dutinu,
v tele hostiteľa migrujú do pľúc, odkiaľ sú vykašľané, prehltnuté a v tenkom čreve dospievajú.
2. Nepriamy cyklus
z vajíčok sa vyvinú samčie a samičie larvy, ktoré sa pária v prostredí,
vznikajú vajíčka obsahujúce iba samičie larvy, ktoré sú infekčné pre hostiteľa.
Larvy sa môžu nachádzať aj v tkanivách matky (vrátane vemena) a následne sa preniesť na mláďatá cez mlieko. U oviec dokážu prežiť vo svalstve až 12 týždňov.
Prepatentná doba
Čas od infekcie po objavenie vajíčok v truse je 8–14 dní (teplo a vlhko vývoj urýchľujú).
Klinické prejavy
väčšinou málo patogénny parazit, u dospelých zvierat infekcia prebieha mierne,
u mláďat môže spôsobiť vážne problémy, výnimočne aj úhyn,
príznaky: hnačka, nechutenstvo, dehydratácia, anémia, škrípanie zubami, dýchacie ťažkosti,
prienik lariev cez mäkkú časť paznechtu môže podporiť vznik hniloby paznechtov.
Diagnostika
vajíčka vyzerajú podobne ako u strongylov (Haemonchus, Trichostrongylus, Teladorsagia), ale sú menšie a už obsahujú larvy,
vzorky trusu treba chladiť hneď po odbere, aby sa predišlo vyliahnutiu lariev a zámene.
Liečba
účinné: ivermectin, moxidectin, albendazol,
levamisol a fenbendazol pôsobia iba na dospelé jedince, nie na larvy,
hlásené boli ojedinelé prípady poškodenia pečene u oviec po albendazole → odporúča sa aj podporná liečba pečene.
Prevencia
hygiena ustajnenia a pravidelné čistenie,
nepreťažovať pastviny, rotovať výbehy,
počítať s tým, že v chladnom počasí trvá „vyčistenie“ pastvín aj niekoľko týždňov až mesiacov.


Charakteristika paRAZITOV 

Kokcídie


Kokcidióza patrí medzi najčastejšie ochorenia kozliat po odstave. Spôsobujú ju jednobunkové parazity – prvoky rodu Eimeria (kokcídie). Nie sú to červy, preto na ne klasické odčervovanie nezaberá.

Kedy hrozí najviac?

najčastejšie postihuje kozľatá od 4 týždňov do 5 mesiacov

mladšie bývajú chránené mlezivom matky, výnimkou sú slabé kozľatá vystavené vysokému infekčnému tlaku

dospelé kozy zvyčajne ochorenie neprejavujú – majú imunitu

Životný cyklus

kokcídie majú priamy cyklus – od infekcie po vylučovanie vajíčok trvá min. 10 dní

väčšina zvierat ochorenie prekoná bez príznakov a vytvorí si imunitu (asi do mesiaca)

imunitu však treba chápať ako „kontrolu“, nie úplné vyliečenie – parazity v tele ostávajú

Prečo sú nebezpečné?

Kokcídie napádajú črevné bunky, kde sa množia a ničia ich

poškodzujú aj hlbšie vrstvy črevnej sliznice, ktoré sa bežne obnovujú → pri masívnom napadnutí dokážu črevo vážne zničiť

ideálne podmienky pre ich množenie: teplo a vlhko

spoľahlivo ich ničí sucho, horúčava a slnko

Klinické prejavy

perakútny priebeh: 
náhly úhyn spôsobený masívnou infekciou a vnútorným krvácaním

akútny priebeh:

nechutenstvo, slabosť, bolesti brucha,

vodnatá hnačka (žltozelená až hnedastá)

kozľa leží, má chladné uši, končatiny a papuľu

oslabená sliznica umožní prienik baktérií → riziko otravy krvi

mladšie kozľatá môžu uhynúť už za 1–2 dni

Ak zviera prežije, hnačky zvyčajne odoznejú do 2 týždňov. Často však ostávajú trvalé poškodenia čreva, ktoré bránia vstrebávaniu živín → kozľa slabé a neprospievajúce celý život.

Diagnostika

Rozbor trusu je nespoľahlivý:

zviera môže vylučovať tisíce oocýst a byť úplne zdravé,

alebo naopak – vážne choré kozľa vylúči len minimálne množstvo.

Liečba

základom je podporná terapia hnačky a dehydratácie,

sulfónamidy (napr. sulfacox) 

pozor: nesmú sa podávať orálne kozľatám starším ako 3–4 mesiace → riziko poškodenia trávenia!

Prevencia

čisté a suché prostredie – pravidelné odstraňovanie hnoja,

dezinfekcia má menší význam než sucho a slnko,

nikdy nekŕmiť zo zeme, aby sa zvieratá nenakazili z trusu.

Zhrnutie

Kokcidióza = prvoky, nie červy → odčervenie nezaberá.

Najviac ohrozuje kozľatá po odstave.

Prenáša sa trusom, zhoršuje ju teplo a vlhko.

Koprológia je nespoľahlivá – množstvo oocýst neznamená závažnosť ochorenia.

Liečba je hlavne podporná, sulfónamidy opatrne.

Prevencia = suché ustajnenie, čistota, slnko.