Alternatívne spôsoby regulácie parazitov 

U nás ako jedinú alternatívnu metódu zbavovanie sa parazitov poznáme chemické lieky. Čo sa však pomaly začne a niekde už prejavuje v stále vyššej a vyššej odolnosti parazitov voči týmto liečivám, keď onedlho prestanú účinkovať úplne. 

Vo svete sú tieto metódy viac známe a vedome využívané.

Existujú rôzne alternatívne postupy a doplnky výživy, ktoré pomáhajú znižovať infekčný tlak parazitov a zvyšujú odolnosť zvierat.

Jednou z týchto metód je rotačná a medzidruhová pastva.

Namiesto toho aby som zvieratám položila jeden veľký výbeh, kde strávia celú sezónu, rozdelím pastvu na menšie ohrady. Tam zostanú určité obdobie a potom sa presunú do ďalšej ohrady s čerstvou trávou a zanechajú za sebou výkaly s vajíčkami parazitov. Tie ak po vyliahnutí nenájdu vhodného hostiteľa, uhynú. Predchádza sa tak opätovnej reinfekci zvierat. Tak isto sa obmedzuje vypasenie určitých častí až na hlinu, kde sa tráva potom ťažšie opätovne regeneruje. 

Vo všeobecnosti sa názory kedy presúvať zvieratá medzi výbehmi rôznia, ako také orientačné vodítko berme počasie a výšku porastu. 

Cieľ je obmedziť opätovnú nákazu spásaním vajíčok. Odolnosť vajíčok a lariev závisí hlavne na počasí,ak je horúco a sucho hynú skôr ako keď je vlhko a teplo, preto pri horúcom a suchom lete je možné vrátiť zvieratá opäť na pastvu skôr ako pri daždivom počasí. Ideálne je aby kozy neboli na jednej pastve aspoň pár mesiacov,keďže je to však pre mnohých nereálne,tak pri suchom lete by mala pastva ostať bez zvierat aspoň 6 týždňov, aj keď to nezaručí úplne zlikvidovanie vajíčok a lariev, môže to pomôcť výrazne znížiť zaťaženie pastvy parazitmi. 

Kozy nie sú "živé kosačky" ak k tomu nie sú nútené nebudú sa pásť s hubou pri zemi, uprednostňujú kríky,mladé stromy, vyššiu trávu a burinu,preto presun na novú pastvu by mal byť pri výške aspoň 15-20cm, ideálne trocha viac, avšak skladba musí byť pestrá, pretože vyššia tráva už nie je tak chutná. 

Dĺžka pohybu v jednom výbehu závisí od počtu zvierat, veľkosti pastvy a skladby porastu. 

Výhodou rotačnej pastvy je aj to,že ju môžem využívať aj na nakŕmenie iných druhov zvierat, pretože ich parazity sú druhovo neprenosné a preruší sa tým životný cyklus parazita. Tiež majú rôzne požiadavky na skladbu pastvy a tým nedochádza k nadmernému vyťaženiu pastvy. 

Ideálne druhy na striedanie sú prasatá,sliepky,kone,kravy.

Poznatky týkajúce sa výživy kôz sa za posledné obdobie zmenili. Donedávna boli ovce a kozy zaradené do jednej spoločnej kategórie a verilo sa, že v žiadnom prípade nepotrebujú meď, dokonca nie je možné ani to, aby jej mali nedostatok. Takto by začínal tento príspevok ak by sme nežili, kde žijeme. Bohužiaľ tu stále panuje názor, že ovce a kozy sú jeden živočíšny druh, preto majú rovnaké požiadavky na výživu, dávku odčervovacích prípravkov ..... Panuje aj názor, že meď je pre ovce a kozy fuj fuj a okamžite ako sa k nej priblížia, nedajboh si len líznu medi, okamžite padnú mŕtve k zemi.

Týmto nechcem tvrdiť, že treba teraz pchať zvieratá meďou (a inými minerálmi) bezhlavo zhora zdola. Skúsim tu zhrnúť pár logických poznatkov, pozbieraných zo zahraničných príspevkov aj podcastov a každý nech zváži na základe zjavných skutočností čo jeho zvieratá potrebujú. Pretože ako sa hovorí, "každý liek je v skutočnosti jed, záleží iba na dávke."

Meď je minerál vyskytujúci sa v pôde a zvieratá ho prijímajú hlavne v krmive(seno,tráva,jadro),môžem si dať tú námahu a zistiť ako je natom moja oblasť s obsahom medi v pôde. Ale aj keď mám vo svojom okolí medi v pôde dostatok,neznamená to že zvieratá jej majú dostatok. Najčastejšie sa natom podieľajú sekundárne vplyvy a to obsah iných minerálov,ktoré pôsobia ako antagonisti a to síra,železo,molybdén a vápnik. Môžem mať vysoký obsah týchto prvkov vo vode a nedostatok medi je na svete. Rovnako zaťaženie zvieraťa parazitmi je významný faktor ovplyvňujúci hladinu medi v tele,pri poškodení žalúdočného a črevného systému parazitmi, ony totižto mechanicky poškodzujú sliznice, sa výrazne znižuje vstrebávanie medi a pohybujem sa v kruhu.

Najspoľahlivejšia diagnostika je biopsia pečene, krvné testy nie sú až tak nespoľahlivé, ale nedostatok medi má pomerne jasné prvotné príznaky ako vypadávanie srsti okolo očí,zmena farby srsti/vyblednutie farby, fish tail-rybí chvost (holá špička chvosta a chlpy sú rozdelené na polovicu ako chvost ryby)

Takže, aby som zhrnula tento príspevok, všade sa píše o toxicite medi ako o veľkom strašiaku, málo kde sa však spomínajú jej benefity, preto nie je pravda, že kozy nemôžu mať nedostatok medi (môžu ho mať dokonca aj ovce ktoré sú ešte viac spomínané v súvislosti s toxicitou medi). Týmto príspevkom nechcem povedať že poďme teraz všetci húfne dopĺňať zvieratám meď, ale je potrebné mať aspoň základné znalosti a hlavne poznať si zvieratá, sledovať ich.

Pri zmienke o modrej skalici a jej používaní ako alternatívnej metódy odčervenia som sa stretla s neveriacimi pohľadmi, občas aj s vetou, veď ich zabiješ :D ale mala som tú česť ešte zažiť Ifaunu a Starého baču,od ktorého je tu aj viacero citovaných príspevkov a práve on ma priviedol k tejto metóde. Opäť tým nechcem povedať že každý musí liať do zvierat skalicu,tiež ju nepoužívam často,ale iba v prípadoch ak už všetko ostatné zlyhá a zatiaľ nesklamala nikdy.

Je pomerne jednoduchý nástroj na kontrolu anémie u zvierat. Je oveľa presnejší a rýchlejší, čo sa týka anémie zo začervenia ako rozbor trusu.

Nato aby mal aj relevantnú výpovednú hodnotu je potrebné robiť ho správne.

 1. Vždy kontrolujem sliznice za denného svetla, nemusí byť jasno, ale je potrebné denné svetlo. V bojových podmienkach je možné využiť aj vnútorné priestory, ale musí tam byť prístup denného svetla, okno, dvere.

 Pri umelom svetle, alebo v tieni môže byť výsledok skreslený.

 2. Veľmi dôležitá je aj technika.

 Je potrebné zavrieť vrchné viečko a zatlačiť oko do vnútra, aby sa mihalnice ba vrchnom viečku stáčali smerom nahor o palcu. Odtiahnuť spodné viečko a skontrolovať farbu slizníc. 

Tá by mala byť prekrvená a ružová.