+421919 312 799
Akty X - Len kozy vedia
Zápis z kozologického výskumu #1
Téma: Ako koza oklame 5 elektrických pások a dvoch ľudí bez použitia magických schopností (pravdepodobne)
Abstrakt:
Tento výskum skúma výnimočnú schopnosť kozy (Capra aegodiabolica) prekonať 5 radov elektrického ohradníka a dvoch inteligentných dospelých jedincov. Cieľom je zmapovať mentálne a motorické procesy zvieraťa, ktoré podľa všetkého nemá diplom, no aj tak úspešne realizuje útekový plán hodný švajčiarskeho kriminálneho seriálu.
Metodológia:
Koza bola umiestnená do výbehu zabezpečeného trojitým elektrickým ohradníkom.
Prítomní boli dvaja ľudia s viacročnou praxou (v preklade: raz čítali návod).
Sledovaný časový rámec: od 06:12 (koza vyjadrila nesúhlas mekotom) do 06:17 (koza sa objavila v kuchyni).
Výsledky:
1. Fáza pozorovania (0:00 – 0:30):Koza zhodnotila situáciu. Ignorovala žrádlo a tvárila sa, že premýšľa – čo už samo o sebe vzbudilo podozrenie.
2. Fáza simulácie (0:30 – 1:00):Simulovala únavu. Ľahla si k plotu, zízala do diaľky. Chovatelia usúdili, že je to " iba leží ". Chyba.
3. Fáza testovania (1:00 – 1:10):S miernym čuchnutím do dolnej pásky otestovala prúd. Výraz tváre nenaznačoval bolesť, len poznámku do mentálneho zápisníka: "To dám !"
4. Fáza rozptýlenia (1:10 – 1:30):Koza zhodila vedro. Chovatelia sa rozdelili – jeden ho bežal zobrať, druhý nadával. Fáza rozptýlenia bola úspešná.
5. Fáza výskoku (1:31 – 1:33):Jeden presne cielený výpad diagonálne cez dve pásky. Tretia sa skĺzla po rohoch.Poznámka: Prítomná bola výrazná trajektória „Urobím-to-aj-keby-ma-to-zabilo“.
6. Fáza beztrestnosti (1:33 – 1:35):Koza sa otočila, pozrela na zdeseného človeka a – prisaháme – žmurkla.
Diskusia:
Tento incident opäť potvrdzuje hypotézu, že kozy disponujú:
schopnosťou predvídať ľudské správanie
vysokou mierou sabotážneho inštinktu
a pravdepodobne vnútorným kompasom
Navyše, niektoré jedince zrejme absolvovali tajné školenia v oblasti parkúru, deštrukcie a psychologickej manipulácie.
Záver:
Kozy sú schopné oklamať 5 radový elektrický ohradník a dvoch ľudí bez použitia násilia – stačí im ich vlastná inteligencia, odhodlanie a nepríčetnosť v očiach.Chovateľom sa odporúča:
prestať si myslieť, že plot je riešenie
zvýšiť dávky kávy a ostať v strehu
v neposlednom rade, priznať si, že koza zrejme vedie celú domácnosť
Akty X
Koza a kvantová neistota
Zápis z kozologického výskumu #2:
📌 Abstrakt:
Táto štúdia skúma fenomén kvantovej kozacej existencie, konkrétne jav, kedy nie je možné jednoznačne určiť, či sa koza nachádza vo vnútri ohrady, mimo ohrady, alebo v superpozícii oboch stavov. Autorka bola k tejto hypotéze donútená opakovaným zážitkom, že koza:
bola dnu, ale nebola vidieť
bola vonku, ale cez žiadny otvor neodišla
prípadne sa vynorila za chrbtom, zatiaľ čo bola pred chvíľou ešte dnu zamknutá🔬 Teoretický rámec:
Inšpiráciou je kvantová mechanika, konkrétne Schrödingerova mačka – myšlienkový experiment, v ktorom je mačka zároveň živá aj mŕtva, pokiaľ neotvoríme škatuľu.V kozoholickom výskume hovoríme o Schrödingerovej koze, ktorá:
je zároveň vo vnútri aj mimo ohrady
kým sa nepozrieme priamo a nevidíme ju dokázateľne mimo ohrady
a aj vtedy sa tvári, že tam bola celú dobu.
🌀 Experimentálne pozorovanie:
Čas: 06:43Kozy zavreté večer predtým. Všetky. Spočítané trikrát. Ohradník zapnutý, brána na zámok.
Čas: 06:44Jedna z nich sa pokojne pasie na lúke za ohradou. Nevidno žiadne poškodenie, žiadne stopy. Len jej nadnesený výraz typu:„No čo čumíš?“
Hypotéza 1:Koza sa premiestnila kvantovým tunelom cez pletivo.
Hypotéza 2:Koza nikdy neodišla, len svet okolo sa posunul.
Hypotéza 3:My sme len vedľajší produkt jej vedomia a realita sa prispôsobuje jej rozhodnutiam.
🧠 Filozofický záver:
Položme si otázku:„Ak koza je mimo ohradu a nikto to nevidí, bola vonku?“A ešte dôležitejšiu:„A čo ak si to celé len vymyslela, aby nás opäť zahanbila?“
📎 Praktická poznámka:
Zamykajte brány aj vnútri. A pletivo dvakrát. Ale hlavne: nikdy si nemyslite, že ste ju prekabátili. Ona chce, aby ste si to mysleli.
Akty X
Zmiznuté kozliatko a prípad záhadnej nečinnosti matky
Spis č. 287/BMiesto: Horná pastvina
Čas: ráno, kedy káva ešte nestihla dozrieť v pokoj v duši
Postihnutá: jedna (údajne) dospelá koza, matka
Postihnutý objekt: vlastný potomok
Moja koza – áno, tá, čo má doma VIP prístup k jedlu, tieň, pohodlie a protekciu u matky – sa rozhodla, že dnes bude robiť experiment na tému „Ako to dopadne, keď sa matka vykašle na rodičovské povinnosti“.
Stratila kozľa.
Normálne.
Len tak.
Ako keď stratíš ponožku, len s tým rozdielom, že ponožka nebliaka a nemá nohy.
A teraz pozor – ona vedela, kde ho nechala.
Stála hore na kopci, pozerala tým smerom, kde malé bolo, tvárila sa ako prototyp smútku...ALE NEŠLA PRE NEHO.
Nie.
Lebo prečo by matka išla zachrániť vlastné dieťa, keď môže stáť a zúfalo mečať ako hlavná hrdinka v telenovele.
Ja?
Reku: „Kašlem ťa.“
Idem na kávu.
Nervy mám len jedny, kofeín mám už skoro na minime.Kozu nechávam osudu a jej vlastnej zodpovednosti.
Po návrate: scéna nezmenená, hlásenie sa opakuje.
Kozliatko nezvestné.
Matka stále pasívne čaká hore a ublíženým pohľadom sa ma pýta, čo bude s tým robiť????
Až potom, keď sa jej kozie vnútorné GPS rozhodlo aktualizovať polohu, milosť pani sa odhodlala veľkodušne zostúpiť so mnou dolu.
Našla decko.
Zrazu – akože nič.
Malé sa zobudilo z hlbokého spánku a s rovnakým zúfalým mekotom sa vrhlo na vemeno.
A ja sa pýtam:
Ako je možné, že jej matka je múdra, pokojná a spoľahlivá koza – a z tohto vznikol tvor, ktorý má mozog zrejme zo vzduchu a operačný systém „Trdlomakove 2.0“?
Genetika?
Mutácia?
Kozmická odchýlka?
Akty X otvorené.
Vyšetrovanie pokračuje.
Káva dochádza.
Akty x
Prípad: Kozy, ktoré nechceli ostať na slobode
Miesto činu: Záhrada plná zeleniny
Čas: Vraj bežný deň.
(Nie je. Nikdy nie je.)
Práve som si myslela, že po dvoch dňoch hľadania strateného kozľa mám nárok na 24 hodín bez adrenalínu.
Chyba.
Záhadné sily opäť zasiahli.
Šla som dolu.
Ku kozám.Do ohrady.
Kde – podľa všetkých prírodných zákonov – mali byť kozy.
A namiesto toho?Pred bránou k ohrade stoja Tamara a Lujza.
Pokojne.
Ticho.
S výrazom:„Ahoj. Poslušne ťa čakáme. Už nikdy nás nedávaj medzi papriky.“
Scéna z miesta činu:
Dve kozy.
Upravená záhrada.
Papriky s novým účesom „letný zostrih na ježka“.
Topinambury – brutálne atakované.
Kvetinové záhony – mierne ohryzené, no zachovali si tvar.
Záhrada ako po návšteve jemne nervóznych botanických turistov.
Ale čo je na tom najpodivnejšie?
Kozy sa TVÁRILI ZÚFALO.
Nie hrdo.
Nie spokojne.
Nie: „haha, ušli sme, bejby.“
Ale: „preboha, vytiahni nás z tohto pekla vitamínov a kvetinových vôní.“
A vtedy mi to došlo.
Nie, ony neutiekli.
Ony sa nechcene presunuli mimo kozí časopriestor.
Záhrada nebola cieľ.
Bola pasca.
A ja?
Zabudla som zapnúť ohradník.
Nezatvorila bránu.
Nehermeticky zabezpečená realita = portál do vegetariánskeho pekla.
Záver vyšetrovania:
Obete: cca 10–15 paprík (niektoré sa možno pozbierajú, iné len uschnú).
Motív: neznámy.
Chovanie: spolupracujúce, zúfalé, mierne pasívno-agresívne.
Kozy neodporovali.
Čakali.
Čakali na záchranu.Na návrat do ohrady, kde im aspoň hrozí elektrina a nie prebytok vlákniny.
📂 Záznam uzavretý s poznámkou:
Keby aspoň zrušili celú záhradu, človek sa môže hnevať.
Ale takto?
Len si povzdychneš… a ideš si kúpiť nové papriky.
Rubrika:
AKTY X – Keď logika prestáva platiť a kozy začnú konať.
Vyšetrovanie pokračuje.
Ohradník sa zapína.
Káva sa varí.
Mozog... no, ten sa resetuje.