VYBERÁM SI NOVÉ ZVIERA

Takže ak som sa rozhodla, že aj napriek varovaniu do toho idem, pretože koziarstvo je diagnóza na celý život, začínam s kvalitným materiálom. 

Prvé a asi aj posledné spoločné rozhodnutie, ktoré spravím, je že či chcem:

Možnosť A) dospelú kozu

Možnosť B) odstavené kozliatko. 

Zvyšné rozhodnutia za mňa spravia kozy, ako napríklad:

"Chcem ísť na dovolenku?" "Nechcem,nemá mi kto strážiť kozy."

"Chcem ísť do lejaku,blata veternej smršte? "

"Chcem,lebo sa bojím pomsty,keď nedostanú včas jesť."

"Chcem si nechať pošliapať nohy,odhryznúť prameň vlasov,prísť o všetky zipsy na bundách?"

"Nechcem,ale musím!"

Pardon,nechala som sa uniesť.

Či už si vyberiem možnosť A alebo B, nekupujem mačku, (tu skôr kozu) vo vreci. 

Poviem si, veď prídem, pozriem, páči sa mi,beriem. Takto som to robila v úúúplných začiatkoch,toto obdobie by sa dalo nazvať v mojej histórii chovu kôz,ako obdobie keď mal človek viac šťastia ako rozumu. Nespoliehala by som sa nato, šťastie, nevydrží večne. Je zopár kritérií,ktoré si určite pri zvierati musím pozorne obzrieť. 

 Hlavné a spoločné pre obe možnosti je stav srsti, tá sa má lesknúť ako psie gu...teda vianočné gule,som myslela. Keď predmetom nákupu je zviera, ktoré vyzerá ako záchodová kefa,rýchlo za sebou u predajcu zavriem bránku z vonkajšej strany,ušetrím si kopec starostí. Akých starostí, sa dozviem, ak dočítam knihu až do konca. 

 Ďalšia vec, ktorú si musím všímať je stav paznechtov, nemajú mať žiadne lyže, ale pekne upravené a ostrihané paznechty.

Ak mám záujem o dôkladnejšiu prehliadku, omrknem stav slizníc a špičku chvosta . Nie je to nič zložité a napovie mi to,či si namiesto kozy, domov nedonesiem trójskeho koňa. 

Pri kontrole slizníc, stačí odhrnúť spodné viečko, prípadne môžem pozrieť aj ďasná, ak to hraje niektorým z odtieňov ružovej je to v poriadku, biela je zlá, tú nechcem. 

Možno sa ako začiatočník pozastavím nad kontrolou chvosta, ale táto časť kozy, mi opäť poukazuje na hore spomenutého trójskeho koňa. Chvost nemá vyzerať ako chvost ryby,to znamená, rozdelený na polovicu. Má byť súvisle pokrytý chlpami až do konca.

Možnosť A

Pri staršej koze, si pozriem zuby a vemeno. 

 Úprimne, nikdy som detailne neskúmala žiadnej koze zuby, nato mám príliš rada svoje prsty, ale podľa zubov a ich opotrebovania sa dá určiť približný vek. Čiže ak mi niekto bude tvrdiť, že koza má tri roky a zuby úplne zodreté alebo prípadne chýbajú, tak takéto zviera, doma mať nechcem.  

A, moja obľúbená časť vemeno! Dlho som bola v tom, že čím väčšie,tým lepšie. To je však omyl, na jednej strane, je pravda, čím väčšie vemeno,tým viac mlieka, ale pokiaľ vemeno nemá dobrý základ, tak po pár sezónach dojenia, s ním budem mať viac problémov, ako úžitku. Totiž, ak vemeno nemá dobrý tvar a upevnenie, časom váhou povolí. Tým pádom, budem mať doma kozu,ktorá síce nadojí, ako malá krava, ale bude ho vláčiť po zemi, čo logicky zvyšuje riziko, že si ho rozoderie. Tiež to zvyšuje sa riziko zápalu vemena a budem do konca dojnej kariéry, robiť kozľatám pestúnku,pretože sa z neho nebudú vedieť napiť. 

Toľko na taký stručný úvod,k tejto problematike,úplne do detailov, všetky tieto veci nájdem v nasledujúcich kapitolách. Toto bola naozaj iba úplne stručná charakteristika. 

Možnosť B 

Netrúfam rovno na dospelé zviera a preto sa rozhodnem pre mladé, odstavené kozliatko. Aj toto je cesta, budem mať možnosť vidieť ho rásť,prispôsobiť si ho svojím podmienkam a výchove. 

Kupujem však kozliatko, ktoré je už na odstav od matky pripravené. To znamená, že nato, aby malo správne rozvinuté trávenie a mala som z neho maximálny úžitok a minimálne problémy,potrebujú byť plne kŕmené mliekom aspoň 3- 4 mesiace. 

Ale,zas to netreba ani preháňať. Poviem si, čím dlhšie je kŕmené mliekom, tým lepšie, tu platí, všetkého veľa škodí. 

Na jednej strane skoro odstavené,nemá tak dobre vyvinuté trávenie,pretože skoro prešlo na stravu,ktorú nedokáže maximálne stráviť. 

Na druhej strane, aj neskoro odstavené nemá tak dobre vyvinuté trávenie, pretože, nie je nútené skrz pravidelného príjmu mlieka, rozvíjať svoje trávenie na maximum.

Dôsledok skorého odstavu, je ďalšia vec ,ktorá stojí za povšimnutie a to je takzvané "senné brucho", vtedy kozliatko vyzerá ako prasiatko na dlhých nohách. Veľké objemné bruško a tenké nohy. 

Zdravé a vitálne kozliatko, zbadám tak,že ho vlastne ani nezbadám, tie behajú, lietajú, skáču. Ak iba postávajú, sú nahrbené a smutné, majú zdravotné problémy. 

Pred kúpou,by ma mala zaujímať aj genetická výbava, ktorú si so sebou donesiem domov. Povaha rodičov, zdravotné riziká a aj to koľko matka nadojí. 

Naozaj si musím vyberať poriadne, nedám hneď na prvý vizuálny dojem, ale zviera si dôkladne prehliadnem a svoje rozhodnutie zvážim. 

 Vyberám si zviera, ktoré tu bude so mnou niekoľko rokov a určite sa nechcem trápiť ja, ani ono tým, že budem jednať zbrklo. 

USTAJNENIE KÔZ 

Tu môžem z vlastnej skúsenosti povedať, že čím krajšie bývanie som im spravila, tým viac ho zničili. Nerobia to schválne,ale keď tie jasle na seno sú ideálne na spanie,vyvýšená lavica na ležanie je úžasný skokanský mostík počas preteku,dvere im spôsobujú klaustrofóbiu(je nutné ich vybiť,alebo akýmkoľvek spôsobom zničiť,úplne im stačia tri kryté strany(veď to boli kravy chudobných kedysi, skromnosť im ostala) a hlavne suchá podstielka.

Buď sa rozhodnem ustajniť ich v uzavretej maštali, alebo v prístrešku, tu pozor, pretože môj a ich hlavný nepriateľ, je vlhké teplo. 

Môžem mať zvieratá počas zimného obdobia iba vo vnútri. 

Výhodu vidím v tom,že zvieratá nemusia vynaložiť toľko energie na zohriatie sa a fungovanie. Nevýhoda pre mňa je to,že zviera nemá voľný pohyb a prirodzenú imunitu, ktorú získa otužovaním. Nezatracujem tento spôsob,je na každom, čo mu vyhovuje. U mňa funguje voľný pohyb. Kozy majú celoročne stajňu bez dvier, idú von a dnu kedy chcú. Moje kozy spolu fungujú skvelo ako stádo,každá vie,kde má miesto. 

Majú svoj vkus a potreby,ktorým postupne prispôsobujem ich bývanie. Úplnou náhodou som zistila, keď si zabrali domček pre husi, že obľubujú na spanie menšie priestory a vyvýšené miesta,preto majú vo veľkom prístrešku, niekoľko menších domčekov a vyvýšené plochy na ležanie, o ktoré je stále boj. 

Kozy milujú skákať, liezť, prekonávať prekážky. 

Tento monument, bol tak populárny, že vydržal iba necelý rok,kým ho zničili neustálym skákaním a nahaňaním sa na ňom.

Do plánu ubytovania, by som si mala zahrnúť aj tri dôležité priestory.

1. Karanténnu časť 

Tú ocením pri nákupe nových zvierat. Možno budem ako začínajúci chovateľ prekvapený, ale ako ten skúsený a poučený už nie. 

Každé nové zviera, ktoré si donesiem domov, má ísť najprv do izolácie. Aj napriek dôkladnej prehliadke pri kúpe, môže byť zviera nositeľ ochorenia alebo parazitov, ktoré sa prejavia až po určitom čase. 

Pri parazitoch, ak by sme brali do úvahy životný cyklus najbežnejších, tak dĺžka karantény je aspoň mesiac. 

Pri prenosných chorobách, je potrebné spraviť testy z krvi, ktoré chorobu vylúčia a tomu podriadiť dĺžku karantény. 

Samozrejme úplná sterilita je utópia, ale karanténou môžem značne minimalizovať riziká. 

Hrdinstvom, veď načo karanténu, všetci žijú, som si dávnejšie zaniesla na pastviny pásomnice, s ktorými viac, či menej úspešne bojujú hlavne kozlatá už niekoľko sezón. 

Túto časť mám spravenú ako samostatnú ohrady s domčekom mimo hlavného výbehu. Finta je v tom, že vôbec nemusím vstupovať do karantény, pretože parazitov prenesiem k svojim aj na obuvi, alebo vidlách. 

Preto každé nové zviera, po príchode musím oddeliť a odčerviť.

Po ukončení karantény, miesto vyčistím a dezinfikujem, hydina, alebo iné druhy zvierat sú tiež dobrí likvidátori parazitov.

 2. Dojáreň 

 Pri viacerých kozách ocením samostatnú miestnosť, kde kozu v kľude podojím. 

Existujú rôzne dojacie lavice, kde koza vyskočí,má tam prichystané jedlo, zatiaľ čo ju dojím. 

Stojím pri dojení, takže moja lavica je pomerne vysoko. K nej je pripevnená šikmá plocha, po ktorej vybehnú hore. Odporúčam počítať aj s poličkou, kde si položíte vedro s mliekom, ďaleko od dosahu kozej huby. Moje rady počas jedenia, kým ich dojím prskajú, pľujú a robia všetky možné činnosti, ktoré deportujú jadro čo najďalej od nich. Dokonca mi z obrovskou pasiou prskajú, či dokonca vypľúvajú plné huby zrna do vlasov, dlhšiu dobu už len čakám, kedy mi začne na hlave klíčiť zrno. Veľmi príjemné je zažiť počas horúčav,plnú dávku do výstrihu trička. Dojáreň mám uzavretú,kde vchádzajú po jednej.

 3. Mužské oddelenie

Logicky, ak chcem využívať dojáreň,musí koza mať mlieko, načo okrem zopár prípadov potrebujem capa. Ten je veľmi dôsledný, pokiaľ je ruja, pripustí všetko, staré,mladé,krpaté...... 

Ak tomu chcem zabrániť, cap musí byť oddelený a pripúšťam takzvane "z ruky" . Ruja u kôz a jej prejavy sú občas zábavné, občas otravné, nedájú sa do detailov vystihnúť slovami, zažiť to na vlastnej koži je vždy zážitok.

 OHRADY

Toto je najpodstatnejšia časť, ktorú nesmiem podceniť, inak sa to podpíše na psychickom zdraví.

Kozy sú expertky v únikoch. Pokiaľ pri kravách a koňoch stačí minimálne množstvo pások na elektrickom ohradníku, pri kozách je aj maximálne množstvo málo. 

Plot dokážu, vytlačiť, podliezť, preskočiť, rozpliesť pletivo, alebo ho na drzovku rozpárať rohami. 

Raz sa ma niekto pýtal, aký je rozdiel pri oplotení pre stádo oviec a kôz, z vlastných skúseností môžem povedať, že veľký. Posúďte sami: 

Čo sa ohrád týka, rozdiel medzi kozou a ovcou je nasledovný:

Ovca vidí za ohradníkom niečo chutné,preletí skrz ohradníkom,ťahajúc za sebou polku drátov,stĺpikov a spokojne sa pasie, zatiaľ čo na nej prskajú elektrické káble. 

Koza vidí za ohradníkom niečo chutné,začne premýšľať ako by ohradník podliezla,obišla, preskočila......,dostane sa von bez ujmy a vačšinou sa aj vráti bez toho, aby niekto zistil, že bola vonku.

Zaženieš ovcu do rohu a chces ju chytiť? Najprv sa pomodli,lebo ovca sa proti tebe rozbehne a letí ,je jej jedno či zabije teba alebo seba,proste ide.

Zaženieš kozu do rohu a chceš ju chytiť? 

Kozu do rohu nezaženiem, je múdra a vie že ju idem chytiť ;)

U ohrád veľa spôsobov nie je, buď pevné oplotenie, na obyčajné pletivo môžem zabudnúť, ak ho nechcem mať rozobraté na jednotlivé dráty. Najväčšia zábava totiž bude šúchanie sa bokom o pletivo, ale ľahko sa to dá vyriešiť m jedným lankom elektrického ohradníka v mieste najväčšieho trenia. 

Pri väčšom výbehu je efektívnejší a ekonomickejší elektrický ohradník. Efektívnym používaním, je rovnako spoľahlivý ako pevná ohrada.

 Čo znamená efektívne používanie ? Znamená to, že ako prvé kozy a ovce potrebujú najsilnejší zdroj,časom zistím prečo. Moje kozy majú 6 laniek, niekomu však stačia aj tri, prvé je tak primerane vzdialené od zeme, aby ho neprerástla malá tráva, ale zas aby pod neho nevedeli podliezť. Výška ohradníka cca 1.5 m stačí, kedysi som mala doma skokanky,ktoré túto výšku dali bez rozbehu, ale už zostarli a nechce sa im. Zo skúseností u mňa odpozorovaných je kritické miesto v ohradníku približne vo výške kozieho hrudníka,pokiaľ je tam dosť široký otvor,dokážu cez neho skočiť rybičku na druhú stranu za chutnejšou trávou ako majú ony (samozrejme je rovnaká,ale to by neboli kozy). 

Útlocitnejším čitateľom, tento odsek odporúčam nečítať, tí, ktorí majú len jedny nervy ako ja, posledná možnosť je takáto.

Pre nepoučiteľné sa mi najviac osvedčilo, priložiť ich natvrdo nosom k zapnutému ohradníku, ak nemám ani potuchy o fyzike ,použijem pri tom gumené rukavice,inak budem zdieľať spoločné elektrické potešenie s kozou.

Na oplotenie sú teda tieto možnosti:

 1. Pevná ohrada - drevené oplotenie, lesnícke pletivo, klasické pletivo - však by som ja osobne ešte zabezpečila aspoň jedným lankom elektrického ohradníka.

Tento typ, je asi najbezpečnejší aj proti vniknutiu iných zvierat z vonku, je však náročnejší na realizáciu a drahší. 

 2. Elektrický ohradník - ak na neho zvieratá naučia je pomerne dosť spoľahlivý.  

Je menej náročný na inštaláciu a v konečnom dôsledku lacnejší a pohodlnejší na veľké plochy. 

Nevýhoda je, že lanká sa časom(pár rokov) opotrebúvajú a treba udržiavať trávu pod ohradníkom stále na minimálnej výške. 

Zdroj bez debaty najsilnejší, buď na elektrinu alebo autobatériu.

Vyskúšala som už lanká, tenké pásky, hrubšie pásky, oceľový drôt, viac menej voči žiadnemu druhu nemám extrémne výhrady, typu "toto určite nie" . Akurát drôt je náročnejší na manipuláciu, v diaľke skoro neviditeľný, ale najtrvácnejší. 

Stĺpiky plastové- za mňa ako hlavný držiak pások, nie, sú príliš ohybné, ale niekomu vyhovujú. 

Stĺpiky drevené - mäkké drevo po pár rokoch povolí, mne vydržali asi 8 rokov. Z tvrdého dreva sú trvácnejšie. 

Dobré je, zainvestovať aj do skúšačky na ohradník a nezanedbať uzemnenie. Pokiaľ z rôznych dôvodov ohradník slabo kope, kozy to veľmi rýchlo zistia a môžem začať s učením odznova. 

Tých dôvodov môže byť viacero, prepálené lanko, prerastená tráva cez elektrinu, ktorá ťahá prúd do zeme....

Ohrady a ubytovanie sú značne dôležité pri reálnom fungovaní zvierat. Ak si chcem ušetriť zbytočnú prácu, je nutné urobiť ich naozaj poriadne. Čo však v konečnom dôsledku stačiť tiež nebude, keďže kozy poukážu na to, kde sú slabé miesta.

Parazity 1.

Toto je téma, ktorá aj keď sa bude opakovať stokrát, stále je to málo. 

A to sú parazity, ktoré znižujú úžitkovosť zvierat a v nemalej miere spôsobujú úhyny, či sklamanie z chovu. 

Je to neustále narastajúci problém, ktorý si bohužiaľ vyrábame sami. A to hlavne používaním krátkozrakých metód, ktoré sa v minulosti chvíľu javili ako účinné. Rovnako podceňovaním, úplnej neznalosti problematiky, ale hlavne nepoznaním svojho stáda. 

V čom spočívala krátkozrakosť metódy preventívneho odčervovania? Hlavne v tom, že človek chcel, aby bolo všetko jednoduché. Vyzeralo to ako super nápad, dvakrát ročne odčerviť všetko rad radom, bez ohľadu nato či má, alebo nemá príznaky parazitov. Lenže, tých pár parazitov, ktoré prežilo, produkovalo nové generácie, už viac odolné proti lieku, logika, keď chcem prežiť musím bojovať. 

Pár rokov preventívne odčervenie funguje, ale hups, zrazu, aj keď podám liek na odčervenie, nič sa nedeje. 

Vysvetlenie? Pár rokov si už nechovám iba kozy, ale aj živé inkubátory na rezistentné parazity. Pretože s každým zbytočným odčervením, produkujem stále odolnejšie a odolnejšie parazity. 

Parazity sú prítomné vždy, neexistuje chov, kde nie sú. Existujú iba chovy, ktoré ich rôznymi alternatívnymi prostriedkami držia pod kontrolou. To je cieľ, ktorý by sa mal snažiť každý chovateľ dosiahnuť.

Nato aby som vedela využiť alternatívne spôsoby, musím poznať svoje stádo, jeho dynamiku, ako reaguje na zmeny ....., poznať aspoň približne druhy parazitov, ktoré mám ( zas až toľko ich nie je a koprologické vyšetrenie trusu, nie je taký problém) a som v obraze. 

Ako to funguje u mňa :

Mám na pastve pásomnicu, to je relatívne "najlepší " parazit, v porovnaní s takou vlasovkou. Mojím dospelým kozám, problém nespôsobuje, iba kozľatám. Preto viem, že ak kozľa neprospieva, alebo vo veku 5-6 týždňov začne hnačkovať, musím odčerviť. Ale aj tak predtým považujem, či nebude vhodnejšia eliminácia slabého kusa, skoro vždy je najvhodnejšia. Bohužiaľ tvrdá selekcia odolnosti voči parazitom, je jedna z najlepších metód.

Parazity 2

Ďalší veľký problém v súvislosti s odčervením je poddávkovanie a používanie rovnakých účinných látok stále dookola. 

Pri poddávkovaní je hlavný problém to, že výskum sa zameriava na rentabilnejšie ovce, čo je však odlišný živočíšny druh ako kozy, ktoré majú rýchlejší metabolizmus, preto účinnú látku vylúčia z tela skôr. Z toho dôvodu, je potrebné kozám dávku lieku navýšiť.

Ja sa orientujem podľa výskumu odborníčok a dávkujem lieky, keď už naozaj musím podľa nich. 

Liek sa podáva priamo striekačkou do huby, žiadne do vody pre všetkých alebo do krmiva. Každý kus má dostať svoju dávku. 

Okrem použitia pre vnútorné parazity sa eprinomectin a moxydektín niekedy používajú aj ako pour on ( naliatie na kožu zvierat) pri vonkajších parazitoch, ako sú vši a roztoče. Bohužiaľ,aj vnútorné parazity sú vystavení účinkom lieku, použitom pour on a pri takomto použití zabijú iba asi 50 percent vnútorných parazitov, čo znamená, že to rýchlejšie vedie k problémom s odolnosťou.

Preto pri vonkajších parazitoch, neplytvať eprinomectinom na vonkajšie použitie, je účinnejší na vnútorné, keďže ešte nie je tak známy ako helmigal, albendavet a ivomec. Na vonkajšie parazity sú lieky priamo na to určené

Parazity 3

Základná vec, ktorú si musím uvedomiť, je to, či chovám odolné zvieratá, alebo odolné parazity.

Ak predsa len chcem chovať zvieratá, lieky na odčervenie používam iba v naozaj NAOZAJ nevyhnutných prípadoch, keď zlyhajú všetky alternatívne spôsoby. 

Vysvetlím prečo.

Lieky na odčervenie nie sú zázračné lektvary, ktoré AK podám správne zabijú všetky parazity. Áno znie to ako pekná rozprávka, ale v realite žiaľ nefunguje.

V ideálnom prípade liek zabije väčšinu parazitov, ten zbytok, ktorý prežije a larválne štádia, produkujú potomkov už čiastočne odolných na daný liek. 

Ďalšia pekná predstava, je že podám liek, ten zabije všetko živé a mám po probléme. Omyl, väčšina liekov zabije dospelé jedince, avšak v tele zvieraťa prechádzajú rôznymi cyklami vývoja a na tie väčšina liekov neúčinkuje. Môžem sa ja potom diviť. Ako je možné, že zviera prejavuje známky parazitov, keď som odcervila nedávno? Ľahko, z lariev sa vyliahli dospelé červy, už čiastočne odolné voči lieku s ktorým sa stretli ako larvy. 

Základ je preto, držať parazity pod kontrolou, aby nemali šancu sa rozmnožiť. 

Asi polovica toho, čo vieme o parazitoch, bola objavená za posledných dvadsať rokov a veľa z toho sa na veterinárnych školách učilo až posledných pár rokov.

Za posledných desať rokov sa uskutočnilo veľa výskumov vnútorných parazitov. V tejto oblasti sa vykonal značný výskum v Austrálii, na Novom Zélande a v Južnej Afrike. Jedna štúdia za druhou jasne ukazuje, že rezistencia voči odčervovacím prípravkom je skutočným problémom. U nás sú najpoužívanejšie tieto dve skupiny odčervovacích prostriedkov, netrvá preto dlho, kým sa pri ich častom používaní objaví problém s rezistenciou.

📍Avermektíny ivermektín , selamektín , doramektín , eprinomektín a abamektín, moxidektin

📍Benzimidazoly 

 albendazol,fenbendazol, triklabendazol

 Výskum ukazuje, že ak sú paraziti rezistentní na jeden liek v skupine, ostatné lieky v tejto skupine tiež nemusia účinkovať. Čiže ak máte rezistenciu na albendavet, budete mať pravdepodobne rezistenciu aj na helmigal ;) a keďže ivermectin je obľúbeným liekom na všetko, aj na chlp zarazený v riti a hlavne poddavkovany, tak za pár rokov sme v ...... keli 🤭😁

Parazity 4

Ak už nastane situácia, keď naozaj potrebujem použiť liek na odčervenie, využívam metódu selektívneho odčervenia. Odčervujem iba zviera, ktoré to akútne potrebuje, má zlú kondíciu, zaostáva v raste, znížený nádoj, je anemické......

Parazity udierajú hlavne počas oslabenia organizmu ( aj po pôrode vplyvom zvýšeného estrogénu) , zmenách počasia, pre ne vhodných podmienkach na žitie. 

Ak sa však rozhodnem "preventívne" odčerviť zviera počas zmeny ročného obdobia, po pôrode atď aby som predišla problémom, tie problémy si skôr vyrábam. A strácam možnosť selekcie prirodzene odolných kusov vhodných na ďalší chov.

 Preventívne odčervenie nie je dlhodobo udržateľný stav stáda.

To, že dočasne funguje, je dôsledok prijímania stále nových, ešte nerezistentných parazitov z pastvy.

Je vysoko pravdepodobné, že problém s parazitmi má iba pár zvierat zo stáda, tie fungujú ako inkubátor, v ktorom sa parazity množia.

Stretla som sa uz aj so spôsobom odčervenia po sebe v krátkom intervale. V zbesilej snahe zabiť všetkých parazitov, odčervím raz, ale keďže liek nezabije larvy, tak onedlho nato, odčervím zas, aby som zabila tie zvyšné. A môžem si zagratulovať k tomu, že som stvorila oveľa silnejšie parazity, ktoré prežili prvé aj druhé odčervenie krátko po sebe. 

Ak by to chcel niekto v číslach, nech sa páči.

Napríklad, ak mám stádo menšie ako desať kôz a odčervím iba jednu kozu, pričom zabijem 90 percent jej červov, a táto koza mala v stáde 25 percent červov, iba 2,5 percenta červov v stáde by bolo odolné voči použitému lieku. Preto iba 2,5 percenta červov bude plodiť larvy odolné voči odčerveniu, v porovnaní so 100 percentami preživších červov u každej kozy, ak by som odčervila celé stádo.

Aby som to celé zhrnula, odčervenie komerčnými chemickými látkami nie je spása v boji s parazitmi, ale ak to už mám nejak nazvať, pre mňa je to nutné zlo. Pretože každým použitím liekov som o krok bližšie k totálnej rezistencii a chovu odolných parazitov, namiesto zvierat.

Rotácia pastvín

Alternatívne spôsoby regulácie parazitov 

U nás ako jedinú alternatívnu metódu zbavovanie sa parazitov poznáme chemické lieky. Čo sa však pomaly začne a niekde už prejavuje v stále vyššej a vyššej odolnosti parazitov voči týmto liečivám, keď onedlho prestanú účinkovať úplne. 

Vo svete sú tieto metódy viac známe a vedome využívané.

Existujú rôzne alternatívne postupy a doplnky výživy, ktoré pomáhajú znižovať infekčný tlak parazitov a zvyšujú odolnosť zvierat.

Jednou z týchto metód je rotačná a medzidruhová pastva.

Namiesto toho aby som zvieratám položila jeden veľký výbeh, kde strávia celú sezónu, rozdelím pastvu na menšie ohrady. Tam zostanú určité obdobie a potom sa presunú do ďalšej ohrady s čerstvou trávou a zanechajú za sebou výkaly s vajíčkami parazitov. Tie ak po vyliahnutí nenájdu vhodného hostiteľa, uhynú. Predchádza sa tak opätovnej reinfekci zvierat. Tak isto sa obmedzuje vypasenie určitých častí až na hlinu, kde sa tráva potom ťažšie opätovne regeneruje. 

Vo všeobecnosti sa názory kedy presúvať zvieratá medzi výbehmi rôznia, ako také orientačné vodítko berme počasie a výšku porastu. 

Cieľ je obmedziť opätovnú nákazu spásaním vajíčok. Odolnosť vajíčok a lariev závisí hlavne na počasí,ak je horúco a sucho hynú skôr ako keď je vlhko a teplo, preto pri horúcom a suchom lete je možné vrátiť zvieratá opäť na pastvu skôr ako pri daždivom počasí. Ideálne je aby kozy neboli na jednej pastve aspoň pár mesiacov,keďže je to však pre mnohých nereálne,tak pri suchom lete by mala pastva ostať bez zvierat aspoň 6 týždňov, aj keď to nezaručí úplne zlikvidovanie vajíčok a lariev, môže to pomôcť výrazne znížiť zaťaženie pastvy parazitmi. 

Kozy nie sú "živé kosačky" ak k tomu nie sú nútené nebudú sa pásť s hubou pri zemi, uprednostňujú kríky,mladé stromy, vyššiu trávu a burinu,preto presun na novú pastvu by mal byť pri výške aspoň 15-20cm, ideálne trocha viac, avšak skladba musí byť pestrá, pretože vyššia tráva už nie je tak chutná. 

Dĺžka pohybu v jednom výbehu závisí od počtu zvierat, veľkosti pastvy a skladby porastu. 

Výhodou rotačnej pastvy je aj to,že ju môžem využívať aj na nakŕmenie iných druhov zvierat, pretože ich parazity sú druhovo neprenosné a preruší sa tým životný cyklus parazita. Tiež majú rôzne požiadavky na skladbu pastvy a tým nedochádza k nadmernému vyťaženiu pastvy. 

Ideálne druhy na striedanie sú prasatá,sliepky,kone,kravy.

Selekcia odolných zvierat

Ďalšou veľmi účinnou alternatívnou metódou v boji proti parazitom je metóda selekcie odolných jedincov.

V predošlých príspevkoch už bolo spomínané, čím viac odčervujem, tým odolnejšie parazity získavam. Hlavne čo sa týka vlasovky slezovej, ktorá si buduje odolnosť podstatne rýchlejšie ako bežné, menej nebezpečné červy.

Parazity spôsobujú zdravotné problémy, ako stratu hmotnosti, zníženú úžitkovosť, hnačku, anémiu a ak sa neriešia, aj smrť. Vo voľne žijúcich stádach zvierat, možno tieto uhyny považovať za prirodzený úbytok, ktorý je nevyhnutný na udržanie zdravého stáda.

V domácich chovoch majú zvieratá oveľa " jemnejšie " podmienky, preto prežívajú aj slabšie jedince. Ale aj tu je potrebné vykonávať selekciu zvierat náchylných na parazity, skôr ako dôjde k zníženiu úžitkovosti a úhynom. 

Odolnosť zvierat voči parazitom je stredne dedičná, preto je vysoko pravdepodobné, že odolní rodičia splodia odolné potomstvo.

Odolnosť voči parazitom sa hodnotí nízkym počtom vajíčok parazitov v truse. Pri vlasovke sú v tolerancii aj zvieratá, ktoré síce vylučujú vysoký počet vajíčok, ale ich skóre FAMACHA je nízke, to znamená, že aj napriek vyššiemu počtu parazitov, nie sú anemické.

Najjednoduchší spôsob ako určiť počet vajíčok, je vyšetrenie trusu 4-6 týždňov po odstave (stres z odstavu znižuje odolnosť) , alebo po odčervení u kozliat. U matiek prirodzene stúpa počet vajíčok v trusu približne 20-30 deň po pôrode.

Genetická rezistencia voči gastrointestinálnym parazitom je jedným z najsľubnejších prostriedkov na kontrolu červov v stáde. Chov geneticky odolných zvierat, vedie z zlepšeniu úžitkovosti chovu, minimálnemu využívaniu chemických odčervovákov a zníženiu úhynov kvôli parazitom.

Jedna z alternatívnych metód kontroly parazitov je aj selekcia odolnosti voči parazitom. Je stredne dedičná od OBOCH RODIČOV. Nestačí, že ja mám matku, ktorá je odolná, musím mať aj otca. A tým sa dostávam k pomerne podceňovanej skutočnosti a to, že cap má byť základ a pýcha stáda. Veľa chovateľov to podceňuje a pripúšťa čímkoľvek, čo je toho schopné. Kto mal a má možnosť vyskúšať a odchovať si svojho kvalitného plemeníka, mi myslím dá za pravdu. Je rozdiel mladými rýchlokvaskami, čo sa na jar narodí, koncom leta pripustí všetko čo je tomu ochotné, na jeseň do klobásy a svojím kvalitným starším capom. 

 Kvalitný genetický materiál z oboch rodičov sa prejaví na následnej úžitkovosti kozliat. 

Okrem toho, že netuším aká je a bola by odolnosť týchto mladých, v čase ruje sa minimálne zaseknú na už dosiahnutej váhe, alebo ešte v dôsledku posadnutosti hormónmi ešte uberú z váhy.

Teraz si možno poviem, ale veď to tak robím, funguje to a som v podstate spokojná, ale čo ak sa to dá robiť aj lepšie? 

Poznám aj prípady, kedy nádejný plemeník nemal všetko tam dolu tak ako mal mať a bolo treba narýchlo zháňať náhradu, alebo na rok sa nedojilo.

Ďalšia možnosť je využiť služby capa iného majiteľa. Klobúk dolu, kto toto zvláda. Zvládnuť logistiku s pobláznenou kozou k capovi, vystihnúť moment vhodný na oplodnenie a s pobláznenou smradľavou kozou od capa musí byť zážitok. 

Niektorí tvrdia, že vraj určité plemená capov nesmrdia, napríklad anglonúbijské, tak ja teraz neviem, moji boli asi pokazení, môžem posunúť dojmy susedov v okruhu 500m, v prípade priaznivého vetra aj kilometer od nás od začiatku augusta. 

 Ale hlavnou nevýhodou takéhoto sexturizmu, sú prenosné choroby, či už sexuálne prenosné, alebo prenosné iba kontaktom (napr pneumonia, pseudotuberkulóza (CLA), paratuberkulóza, infekčná vírusová artritída (CAE).

 a nezabúdam ani na danajské dary v podobe rôznych ekto a endo parazitov ako svrab,všenky a iné lahôdky.

Doplním ešte, že okrem vyššie spomenutých, sú sexuálne prenosné napríklad bakteriálne infekcie, ako je brucelóza, chlamydióza a toxoplazmóza, všetko sú to zoonózy, teda choroby prenosné aj na človeka. Mnoho pohlavne prenosných chorôb nevykazuje žiadne iné príznaky ako potrat a preto sú v chove do značnej miery neodhalené a nediagnostikované. Na diagnostikovanie týchto stavov a určenie priebehu liečby musí diagnostické laboratórium vykonať pitvu-fetálneho tkaniva plodu.

Preto ak sa mi na pozemok zmestí napríklad päť kôz, zmestí sa tam aj šiesty kvalitný cap. Ako som už písala na začiatku, má byť základ a pýcha stáda, nie "obecný bicygeľ". Capa nepožičiavam, nepripúšťam cudzie kozy a nerobím hodinový hotel cudzím kozám, nemienim hazardovať so zdravím a životom svojich zvierat. foto ilustračné ;)

KOPROLOGICKÉ VYŠETRENIE TRUSU 

Poslednú dobu často vídam odporúčanie -" odčerviť podľa výsledku koprológie", čo je super, už sa niekam hýbeme, nie je to len o tom, že pravidelne na jar a jeseň buchnem odčervovák. Ale ruku na srdce, koľkí z vás, vrátane mňa, to robia správne? Vlastne ja už pár rokov "kopro" nerobím , viem z posledného vyšetrenia čo tu mám, mám uzavretý chov a vlastne nemám nejaké výrazné problémy s parazitmi zatiaľ, vlastne odkedy nezvláčam domov všetko čo zbadám. Ale naspäť k téme.

Jednou z dôležitých metód kontroly parazitov, je vyšetrenie trusu - koprologické vyšetrenie.

Funguje na princípe detekovania vajíčok, lariev, dospelcov v truse. Aj napriek tomu, že niektoré druhy parazitov neprebývajú v tráviacom trakte, ich jedince sa vylučujú trusom.

Poznáme tri spôsoby vyšetrenia 

 1. Flotačné

 Táto metóda je založená na vyššej špecifickej hmotnosti flotačného roztoku než vývojových štádií ( vajíčka, larvy....)parazitov. Tie vplyvom gravitácie, alebo v centrifúge vyplaví na povrch, odkiaľ je možné pozbierať ich na mikroskopické sklíčko. Flotačných roztokov je viacero a ich výber záleží aj na tom, či mierime na určitého parazita. 

Napríklad NaNO³, ZnSO⁴ ( používa sa na niektoré druhy pľúcnych červov) NaCl......

MacMasterova kvantifikačná metóda umožňuje vypočítať infekčné zaťaženie zvieraťa parazitmi, koľko vajíčok sa nachádza v grame trusu, (FEC)veľmi zjednodušene povedané odtiaľ pochádzajú známe +,++,+++.....vo výsledkoch rozboru.

Táto metóda nás môže nasmerovať aj k rezistencii na určitý liek. Po odčervení by sa mal FEC znížiť, ak sa zníženie blíži k 90% znamená to, že daný liek účinkuje. Ak je však zníženie FEC menšie ako 50% , je potrebné poohliadnut sa po lieku z inej skupiny liečiv, pretože daný liek je už rezistentný.

 2. Sedimentačné

 Táto metóda sa používa na zachytenie parazitov, ktorých vajíčka a oocysty vďaka svojej špecifickej hmotnosti neflotujú ku hladine, ako napríklad motolice, niektoré druhy pásomnice....

Podstata metódy je v premiešaní fekálneho materiálu s vodou. Po odstátí vajíčka a oocysty klesnú ku dnu, odkiaľ sa dajú odsať, alebo premiestniť na pozorovanie. Na zefektívnenie a zrýchlenie tejto metódy sa môže použiť centrifúga, alebo rôzne sedimentačno- koncentračné roztoky. 

 3. Larvoskopické

 - Baermanova metóda detekcie lariev, jej podstata spočíva v tom, že larvy prirodzene migrujú z chladného a suchého do teplejšieho a vlhkejšieho prostredia. Časť vzorky trusu sa umiestni do teplej vody v kónickej nádobe a nechá sa odstáť aspoň 12 hodín. Larvy migrujú von zo vzorky a padajú na dno nádoby. Takto sa určujú larvy veľkých pľúcnych červov a vyliahnuté larvy strongyloidov.

  - Vajdova metóda detekcie lariev, princíp je rovnaký ako v predošlom prípade, ale vzorka sa nechá stáť iba jednu hodinu. Táto metóda slúži na zaistenie malých pľúcnych červov Muellerius.

 Keď už sme si takto vyčerpávajúco predstavili metódy vyšetrenia, poďme sa pozrieť nato ako zaistiť aby bolo čo najvierohodnejšie a odrážalo reálnu situáciu s parazitmi v mojom stáde.

  Vzorka by mala obsahovať čo najčerstvejší materiál priamo od zdroja, nie akýkoľvek bobek, ktorý nájdem na zemi. Chytám to skôr ako to dopadne na zem, pretože tam sa to môže kontaminovať voľne sa povaľujúcimi vajíčkami, ktoré ešte nemajú svojho hostiteľa a mám skreslenú vzorku daného zvieraťa a jeho zaťaženia parazitmi. Čo najčerstvejší preto, že niektoré vajíčka parazitov sú schopné vyliahnuť sa behom pár hodín, či dní a vzorka je opäť skreslená. Ak nechám vzorku voľné pohodenú len tak v priestore pri izbovej teplote, ak mi za ten čas náhodou neodíde po vlastných, tak sa kľudne môže stať, že budem hrdo odchádzať s výsledkom rozboru 0,0 nič parazita a zvieratá mi budú naďalej živoriť, alebo chcípať. Ale budem mať čistý výsledkom rozboru, čo je blbosť jak mraky. Lebo čistý rozbor neexistuje, existuje len odfláknutý rozbor, alebo zlá vzorka.

 Vek zvieraťa je tiež dôležitý faktor pri určovaní parazita.

Vzorka by mala obsahovať cca 10g trusu.

V prípade parazitov, ktoré vylučujú iné vývojové štádiá, by sa mal odber uskutočniť aspoň 3x ob deň ( napríklad pásomnice, oocysty giardií...)

Vzorka sa ihneď spracováva, prípadne hneď schladí,(nie mraziť !)aby sa zabránilo predčasnému liahnutiu z vajíčok.

Aj keď je vyšetrenie trusu pomerne dobrý pomocník, neberte ho ako písmo sväté. Môže sa stať, že z viacerých dôvod bude falošne negatívne, alebo nezobrazí úplne mieru zaťaženia zvieraťa parazitmi. Niektoré dôvody sú :

 1. Vzorka nie je čerstvá a niektoré vajíčka sa už vyliahli.

 2. Niektoré parazity nevylučujú vajíčka nepretržite, preto v konkrétnej vzorke sa vajíčka nemusia vôbec nachádzať ( napríklad pásomnica vylučuje segmenty vajíčok )

 3. Niektoré vajíčka sú príliš krehké a zničia sa flotačným roztokom, alebo neplávajú príliš dobre na zachytenie 

 4. Niektoré parazity škodia už predtým ako začnú vylučovať vajíčka ( už larvy vlasovky dokážu zviera značne "scucnúť" z krvi ) 

 5. Nesprávne určenie parazita, niektoré vajíčka sú si dosť podobné a ľahko dôjde k zámene 

 6. Nie každé zviera, ktorého vzorka obsahuje veľké množstvo vajíčok, musí nutne aj vykazovať klinické príznaky.

 7. Je nutné brať do úvahy aj sezónnosť, niektoré parazity počas chladnejších mesiacov, prejdú do štádia hypobiózy, sú nečinné,nevylučujú vajíčka, ale fyzicky v zvierati sú a len čakajú na príležitosť zaútočiť. 

 Preto sa nespoliehajte vždy iba na rozbor, treba poznať svoje stádo a všímať si, kedy sa u zvierat prejaví zaťaženie parazitmi a čo to môže spôsobiť. Každý chov je jedinečný aj čo sa parazitov a boja s nimi týka.

Famacha test 

Je pomerne jednoduchý nástroj na kontrolu anémie u zvierat. Je oveľa presnejší a rýchlejší, čo sa týka anémie zo začervenia ako rozbor trusu.

Nato aby mal aj relevantnú výpovednú hodnotu je potrebné robiť ho správne.

 1. Vždy kontrolujem sliznice za denného svetla, nemusí byť jasno, ale je potrebné denné svetlo. V bojových podmienkach je možné využiť aj vnútorné priestory, ale musí tam byť prístup denného svetla, okno, dvere.

 Pri umelom svetle, alebo v tieni môže byť výsledok skreslený.

 2. Veľmi dôležitá je aj technika.

 Je potrebné zavrieť vrchné viečko a zatlačiť oko do vnútra, aby sa mihalnice ba vrchnom viečku stáčali smerom nahor o palcu. Odtiahnuť spodné viečko a skontrolovať farbu slizníc. 

Tá by mala byť prekrvená a ružová.

Meď

Poznatky týkajúce sa výživy kôz sa za posledné obdobie zmenili. Donedávna boli ovce a kozy zaradené do jednej spoločnej kategórie a verilo sa, že v žiadnom prípade nepotrebujú meď, dokonca nie je možné ani to, aby jej mali nedostatok. Takto by začínal tento príspevok ak by sme nežili, kde žijeme. Bohužiaľ tu stále panuje názor, že ovce a kozy sú jeden živočíšny druh, preto majú rovnaké požiadavky na výživu, dávku odčervovacích prípravkov ..... Panuje aj názor, že meď je pre ovce a kozy fuj fuj a okamžite ako sa k nej priblížia, nedajboh si len líznu medi, okamžite padnú mŕtve k zemi.
Týmto nechcem tvrdiť, že treba teraz pchať zvieratá meďou (a inými minerálmi) bezhlavo zhora zdola. Skúsim tu zhrnúť pár logických poznatkov, pozbieraných zo zahraničných príspevkov aj podcastov a každý nech zváži na základe zjavných skutočností čo jeho zvieratá potrebujú. Pretože ako sa hovorí, "každý liek je v skutočnosti jed, záleží iba na dávke."

Meď je minerál vyskytujúci sa v pôde a zvieratá ho prijímajú hlavne v krmive(seno,tráva,jadro),môžem si dať tú námahu a zistiť ako je natom moja oblasť s obsahom medi v pôde. Ale aj keď mám vo svojom okolí medi v pôde dostatok,neznamená to že zvieratá jej majú dostatok. Najčastejšie sa natom podieľajú  sekundárne vplyvy a to obsah iných minerálov,ktoré pôsobia ako antagonisti a to síra,železo,molybdén a vápnik. Môžem mať vysoký obsah týchto prvkov vo vode a nedostatok medi je na svete. Rovnako zaťaženie zvieraťa parazitmi je významný faktor ovplyvňujúci hladinu medi v tele,pri poškodení žalúdočného a črevného systému parazitmi, ony totižto mechanicky poškodzujú sliznice, sa výrazne znižuje vstrebávanie medi a pohybujem sa v kruhu.
Najspoľahlivejšia diagnostika je biopsia pečene, krvné testy nie sú až tak nespoľahlivé, ale nedostatok medi má pomerne jasné prvotné príznaky ako vypadávanie srsti okolo očí,zmena farby srsti/vyblednutie farby, fish tail-rybí chvost (holá špička chvosta a chlpy sú rozdelené na polovicu ako chvost ryby)
Takže, aby som zhrnula tento príspevok, všade sa píše o toxicite medi ako o veľkom strašiaku, málo kde sa však spomínajú jej benefity, preto nie je pravda,  že kozy nemôžu mať nedostatok medi (môžu ho mať dokonca aj ovce ktoré sú ešte viac spomínané v súvislosti s toxicitou medi). Týmto príspevkom nechcem povedať že poďme teraz všetci húfne dopĺňať zvieratám meď, ale je potrebné mať aspoň základné znalosti a hlavne poznať si zvieratá, sledovať ich.
Pri zmienke o modrej skalici a jej používaní ako alternatívnej metódy odčervenia som sa stretla s neveriacimi pohľadmi, občas aj s vetou, veď ich zabiješ :D ale mala som tú česť ešte zažiť  Ifaunu a Starého baču,od ktorého je tu aj viacero citovaných príspevkov a práve on ma priviedol k tejto metóde. Opäť tým nechcem povedať že každý musí liať do zvierat skalicu,tiež ju nepoužívam často,ale iba v prípadoch ak už všetko ostatné zlyhá a zatiaľ nesklamala nikdy.

Pľúcne červy 

Tento druh parazitov je trocha špecifický. Neparazituje v tráviacom trakte ( tadiaľ iba prechádza), ale v pľúcach. Preto na neho nefungujú všetky alternatívne metódy pôsobiace na parazity v črevách.

Poznáme dva typy pľúcnych červov 

Veľké pľúcne červy (Dictycaulus filaria) sú najpatogénnejšie, ale najmenej časté. Malé

pľúcne červy (Muellerius capillaris a Protostrongylus

rufescens) sú bežnejšie, ale

menej patogénne (spôsobujúce choroby).

Tieto červy sa nezvyknú považovať za vážny problém, ale existujú chovy, kde ho môžu spôsobiť.

Vyskytujú sa predovšetkým v oblastiach s väčším množstvom zrážok a uprednostňujú chladnejšie a vlhkejšie podnebie. S novoprivezenými infikovanými zvieratami sa však môžu vyskytnúť kdekoľvek.

Životný cyklus 

1.Dictyocaulus filaria je veľký pľúcny červ, ktorý môže infikovať

malé prežúvavce, ale skôr zriedkavo.

Ma priamy životný cyklus s prepatentným obdobím ( čas od infikovania zvieraťa po vylučovanie lariev vo výkaloch) približne 4 týždne.

Sídlia v prieduškách hostiteľa. Vajíčka hostiteľ vykašle, prehltne a larvy prvého štádia vylúči vo výkaloch.

Na pastvine dozrejú na larvy tretieho štádia, ktoré zvieratá spásajú.

Po spasení sa dostávajú z tráviaceho traktu do srdca a odtiaľ migrujú do pľúc. Tam produkujú vajíčka, ktoré následne hostiteľ vykašle .....

2.Muellerius capillaris je malý pľúcny červ a najbežnejší

pľúcny červ, ktorý infikuje ovce/kozy. 

Na rozdiel od veľkých pľúcnych červov má M. capillaris nepriamy

životný cyklus. To znamená, že

na dokončenie životného cyklu vyžaduje medzihostiteľa . Po vypudení lariev

vo výkaloch ich prehltne slimák.

Malé prežúvavce sa nakazia, keď

počas pastvy skonzumujú medzihostiteľa. 

Pľúcne červy spôsobujú problémy, iba pri silnom zamorení.

Môžu spôsobiť parazitickú pneumóniu alebo bronchitídu. Najčastejšie príznaky sú kašeľ a sťažené dýchanie.

 Vplyv pľúcnych červov na

jednotlivé zviera závisí od jeho imunitného systému

a počtu infikujúcich červov.

V mnohých prípadoch neexistujú žiadne vonkajšie známky choroby.

Infekcia pľúcnymi červami však môže byť spojená

so zníženou produkciou mlieka, nižším tempom rastu

a stratou hmotnosti. Sekundárna infekcia baktériami

môže spôsobiť smrť.

Len pri závažných infekciách pľúcne červy zvyčajne spôsobujú

klinické ochorenie u malých prežúvavcov. Po infekcii sa

dospelé zvieratá vo všeobecnosti stanú imúnnymi, niektoré však udržiavajú subklinickú infekciu

a mohli by byť zdrojom ďalšej kontaminácie pasienkov.

Na rozdiel od iných parazitov sa v truse neobjavujú vajíčka, ale larvy. Tie sa nedajú určiť bežným flotačným vyšetrením.

Protostrongylus rufescens je ďalší malý pľúcny červ

ktorý, môže infikovať ovce/kozy. Podobne ako M. capillaris potrebuje na dokončenie svojho životného cyklu

medzihostiteľa (slimák) .

Dospelé červy žijú v menších

bronchioloch. P. reufescens je viac patogénny ako M.

capillaris, ale menej ako D. filaria. Prepatentné obdobie

pre malé pľúcne červy je 5 až 10 týždňov.

Prevencia/liečba 

U veľkých pľúcnych červov sú hlavnými zdrojmi infekcie zvieratá, ktoré roznášajú larvy po pastvine, alebo larvy tretieho štádia, ktoré prežili zimu.

Podobne ako pri iných parazitoch môže pomôcť rotácia pastvín a odstránenie medzihostiteľa. Slimáky sú najaktívnejšie ráno, preto môže pomôcť neskoršia pastva, alebo využívanie kačíc a husí na likvidáciu slimákov.

Proti veľkým pľúcnym červom sú pomerne účinné makrocyklické laktóny (ivermectin, moxidectin).

K malým pľúcnym červom, ktoré sú najčastejšie som našla iba fenbendazol. Avšak nenašla som či je účinný proti všetkým, aj larválnym štádiám.

Definitívna diagnóza je potvrdená, ak sa potvrdia larvy v truse, alebo nález pri pitve, ako drobné sivasté uzlíky na zadnej strane pľúc typické pre malé pľúcne červy.

Rovnako ako pri iných parazitoch najlepšia je prevencia, rotácia pastvín, využitie hydiny ako odstraňovačov medzihostiteľov, hygiena pastvín a ustajnenia, udržiavanie ostatných parazitov, ktoré by mohli spôsobiť oslabenie zvierat pod kontrolou....

Sekundárne bakteriálne infekcie spôsobené pľúcnymi červami sa zvyčajne liečia antibiotikami a protizápalovými liekmi. 

Zdroj 

Wormx

VLASOVKA SLEZOVÁ (Haemonchus concortus)

Vlasovka má životný cyklus, ktorého dokončenie trvá približne 21 dní.

Toľko prejde od nakazenia sa infekčnými larvami L3 vyskytujúcimi sa na pastve, po objavenie vajíčok v truse.

Tieto larvy tretieho štádia (L3) po spasení putujú do slezu. Tam podľa podmienok dokončia svoj vývoj na dospelé jedince, alebo prejdú do HYPOBIÓZY.

📌DOKONČENIE VÝVOJA NA DOSPELCE

 Keď larvy štádia L3 vstúpia do slezu, za priaznivých podmienok prostredia prejdú do štádia vývoja lariev L4 a potom sa stanú dospelými. Faktory, ktoré indukujú premenu lariev L4 na dospelé vlasovky, zahŕňajú: zvýšenie teploty prostredia, dážď po období sucha, zvýšené hladiny estrogénu v hostiteľovi a možné sú dokonca aj fotoperiodické stimuly. Akonáhle je premena dospelého jedinca úplná, začne klásť vajíčka. 

📌HYPOBIÓZA

Je to obdobie vegetačného pokoja, ktoré nastáva, keď prostredie neprispieva k životnému cyklu týchto parazitov. Hlavný faktor, ktorý je to ovplyvňuje je počasie. 

Larvy môžu prejsť do štádia hypobiózy v mrazivom počasí, ale aj v príliš teplom a suchom. V tomto štádiu, zavŕtané v žľazách slezu, zostávajú metabolicky neaktívne a nespôsobujú hostiteľovi problémy. Ak dostanú signál, rovnaký ako pri premene na dospelé, opäť obnovia svoj vývoj a začnú klásť vajíčka.

Dospelé jedince začínajú klásť vajíčka asi po 14tich dňoch od dosiahnutia dospelosti. Dospelá samica dokáže naklásť asi 5000 vajíčok denne, čo je jeden z dôvodov, prečo je vlasovka tak ťažko ovládateľná a nebezpečná.

Vajíčka vylučované trusom, zvyčajne ostávajú neaktívne v prostredí zopár dní, pokiaľ okolité podmienky nie sú priaznivé na ďalší vývoj. Prejdú štádiami vývoja, až po infekčné štádium L3 a opúšťajú trus. Aby sa z trusu dostali von, musí byť vlhký a poddajný, podmienky nato bývajú obvykle na jar ( teplo a vlhko).

Tieto infekčné larvy dokážu prežiť na pastvine pomerne dlho v lete asi 90 dní, v zime aj do 180 dní. Najviac sa im darí v rozmedzí teplôt 21 - 26 °C a vyššej vlhkosti.

Veľmi horúce a suché prostredie spôsobí zastavenie kladenia vajíčok, ale larvy na pastvine môžu prežiť aj teploty pod 0 °C

Ovce majú oveľa vyššiu odolnosť voči infekcií vlasovkou.

Vek zvieraťa je tiež podstatný, staršie zvieratá do určitého veku, sú dlhšie vystavené infekčnýmu tlaku a časom si vyvíjajú určitú imunitu voči infekcii.

Na parazity sú najviac náchylné mladé zvieratá, ktoré rastú a sú neustále na rovnakých pastvinách. Tieto zvieratá majú veľmi nízku úroveň imunity a sú mimoriadne náchylné na infekciu parazitmi na pastvinách.

V mladom veku sú tiež vystavené mnohým vajíčkam parazitov od matky. Jahňatá a kozľatá si začnú vytvárať imunitu voči parazitom okolo šiesteho až ôsmeho týždňa veku, pokiaľ nedosiahnu patogénne hladiny parazitov v ich systéme skôr. Dojné zvieratá sú často v negatívnej energetickej bilancii, preto sú slabšie a menej odolávajú účinkom parazitov na ich telo. Všeobecne kozy, sú oveľa náchylnejšie a parazity ako ovce. 

Vo vysokom štádiu gravidity a tesne po pôrode sa vplyvom hormónov a fotoperiodizmu oslabuje imunita proti parazitom.

KONTROLA PARAZITOV 

 Hlavným cieľom pri pokuse o kontrolu vlasovky a ďalších vnútorných parazitov je narušenie ich životného cyklu, čo je možné rôznymi spôsobmi. 

Napríklad :

📌použitie antihelmintík      

  O používaní liekov už bolo kade čo popísané, základ je nepoužívať zbytočne a nepoddávkovať.

 📌selekcia odolnosti    

Na chov si treba vyberať zvieratá prirodzené odolné voči parazitom  

📌starostlivosť o pastviny

Vo všeobecnosti sa treba vyhnúť preťaženiu pastvy, používať rotačný a medzidruhový systém pasenia.

Kombinácia týchto troch riešení zvyčajne prinesie najlepšie výsledky a najväčšiu šancu narušiť životný cyklus vlasovky vo vašom stáde.

Vlasovka slezová a alternatívne spôsoby v boji s ňou

Tento parazit spôsoboval problémy v chovoch už v minulosti, ale.postupom času zbytočným odčerovaním a poddávkovaním liekov sa jej vplyv na úžitkovosť a úmrtnosť v stádach čoraz viac zvyšuje.

Je to veľmi plodný a hladný parazit a keďže sa živí krvou hostiteľa a dokáže zviera doslova scucnúť z krvi. Len pre zaujímavosť,jedna vlasovka stiahne cca 200 mikrolitrov na deň,to je 0,2ml a ak mám červov len 200 je to 40ml krvi na deň. Bohužiaľ krv sajú nielen dospelé jedince, ale aj larvy, čo ešte viac zvyšuje spotrebu krvi. Neskôr som našla viaceré zdroje,kde sa množstvo krvi mierne líši. 

Má krátky životný cyklus 3-5 týždňov,takže za teplé a vlhké leto(pre ne ideálne podmienky,vlhko a cca 20°C) stihne dospieť viacero generácií červov. Odčervenie nikdy nezabije všetky červy a tie, ktoré prežijú produkujú potomkov stále odolnejších voči daným liekom. 

Ak si k tomu pridám bonus v podobe poddávkovania liečiv, za pár sezón mám dokonalo odolné vlasovky.

Krátkozraké riešenie je zvieratá odčerviť a presťahovať na novú pastvinu, pretože tú automaticky zamoria rezistentnými červami, ktoré prežili odčervenie. Rovnako odčervovať na jeseň všetko čo má 4 nohy je málo účinné, v tom čase sa už červy zavŕtávajú do slezu, aby prezimovali a na jar sa vynoria ešte silnejšie a rezistentnejšie. 

Okrem prirodzenej odolnosti je ešte možné využívať cielené odčervenie, ktorého potrebu viem vyhodnotiť niekoľkými jednoduchými úkonmi : 

 1. Famacha test odhalí anemické zvieratá, ak má zviera biele sliznice je potrebné hneď odčerviť, podať atb, železo, hepagen, B12, kobalt

 2. Skóre telesnej kondície, ak vidím, že zviera je chudšie ako je zdravé, netreba si robiť falošné nádeje, že príčina je pôrod,laktácia,príliš náročné kozlatá..... Zdravá (tj bez parazitov) a dobre kŕmená koza zvládne všetky vyššie spomenuté záťaže a nemusí pritom vyzerať ako reklama na hlad 

 3. Stav,farba a kvalita srsti, je asi taký najvýraznejší prvopohľadový príznak, hneď za ním je kondícia. 

Zdravá koza má lesklú, hladkú srsť,žiadna matná, drsná, strapatá, vyblednutá, (najvýraznejšie to vidno na čiernych zvieratách,čierna sa mení na ryšavú).....

Jedným z prežitkov je preventívne odčervenie podľa kalendára a plošné odčervenie celého stáda, ak sa problém prejaví čo len u jedného zvieraťa. Teraz si možno poviem, ale mne to funguje. Ale funguje to pravdepodobne iba preto, že tie ostatné by s najväčšou pravdepodobnosťou ani prejavy parazitózy nemali. Každé zviera je jedinečné a každé zvláda záťaž inak.

Ako jedna z účinných alternatívnych metód boja s vlasovkou sa ukazuje meď. V zahraničí sa používajú bolusy medi, je to oxid medi v malých tobolkách, ktoré zvieratá prehltnú, meď sa postupne uvoľňuje a pôsobí proti parazitom. Keďže tu sme čo sa inovácií týka ešte niekde v stredoveku a o medených bolusoch ani chýru ani slychu, môžme improvizovať so síranom meďnatým,avšak nie je tak účinný ako oxid medi.

Existuje doplnok s obsahom chelátu medi (coppervit), ktorý má oveľa lepšie vstrebávanie ako minerál v organickej/anorganickej forme.

Aby som to zhrnula, musím si všímať svoje zvieratá, učiť sa pri nich a hlavne to včas a správne riešiť.

Vraj koza, keď ochorie, ťažko sa vylieči, lenže pravda je tá, že si niekedy nevšimneme alebo bagatelizujeme prvotné jemné varovné signály. Pretože na koze ak sa už prejavia príznaky nejakého ochorenia je jednou nohou v hrobe.

Pásomnica

Moniezia expansa

Pásomnica desí chovateľov paradoxne oveľa viac ako iné parazity, pretože je viditeľná voľným okom v truse. Je to ak sa to dá tak povedať "bezpečný" parazit, dospelým zvieratám ak sú na ňu zvyknuté, nespôsobuje problémy. 

Môže byť pomerne nebezpečná pre kozľatá do cca 3-4 mesiacov veku, ak sa podcení a správne nelieči. Po tomto veku si už väčšina vytvorí prirodzenú imunitu.

Patrí do triedy Cestoda, sú to ploché červy, žijú v tenkom čreve a nemajú tráviaci trakt, živiny absorbujú celým telom.

Na hlave majú háčiky alebo prídavky, ktoré im umožňujú sa prichytiť na stenu čreva. Telo, ktoré vyzerá ako biela stuha je tvorené segmentami plnými vajíčok. Keď je pásomnica zrelá, tieto segmenty vylučuje spolu s výkalmi, ktoré vyzerajú ako zrnká ryže. Dospelá pásomnica môže merať aj 4 metre.

Pásomnica potrebuje na dokončenie svojho životného cyklu medzihostiteľa. Tým sú pôdne roztoče, ktoré požierajú vajíčka, roztoče sú aktívnejšie v letných mesiacoch. Zvieratá potom spasú roztoče v ktorých sú už vyvinuté larvy. Trvá 6-7 týždňov, kým sa z lariev vyvinú dospelé parazity, v závislosti na okolitých podmienkach.

Príznaky sú podobné ako u iných červov, neprospievanie, hnačka, zlá kondícia..... Rozbor trusu nemusí stačiť na potvrdenie, pretože vajíčka nie sú voľne rozptýlené v truse, ale sú v segmentoch, ak vychytám trus bez segmentu, nič tam nebude . Dá sa však pomerne jednoducho detekovať v prípade vylučovania segmentov voľným okom. 

Na likvidáciu pásomnice je najvhodnejší praziquantel (likviduje aj larválne štádiá), albendazol je pomerne tiež účinný, ale iba na dospelé jedince. 

Albendazol sa považuje sa najúčinnejší z benzimidazolových liečiv, je síce menej účinný ako praziquantel, ale zvyčajne postačuje na liečbu. Pri fenbendazole je potrebné dávku zdvojnásobiť u oviec, u kôz bola určená dávka 30mg fenbendazolu na kg živej váhy.

Teraz asi prekvapím, ale toľko používaný ivermectin na pasomnicu neúčinkuje ;) 

Objavila sa aj teória, že enterotoxémia, nebezpečné a často smrteľné ochorenie spôsobené baktériami Clostridium sa môže častejšie vyskytovať u zvierat s ťažkou infekciou pásomnicou. Neexistujú žiadne experimentálne štúdie na podporu tejto hypotézy, ale vedci zistili, že obyčajná potkania pásomnica znížila svalovú aktivitu tenkého čreva infikovaných potkanov a táto zmena bola spojená so zmenou druhu baktérií v čreve. Pásomnica by mohla mať podobný účinok v tenkom čreve prežúvavcov a viesť k zvýšenému výskytu bakteriálnych ochorení v prítomnosti iných špecifických nutričných alebo environmentálnych podmienok, ktoré neboli identifikované.

Tak ako aj v prípade iných parazitov, je potrebné zamerať sa nato, ako ich udržať pod kontrolou, ako ich úplne vyhubiť.

Medikamentózna liečba môže doplniť, ale nikdy nahradí dobrú výživu a manažment chovu.

Strongyloides 

Druh, ktorý nás pri ovciach a kozách tiež zaujíma je Strongyloides papillosus.

Nachádza sa vo výstelke tenkého čreva a samice sú schopné partenogenézy (samooplodnenie).

Vo vnútri hostiteľa dokáže klásť až 2000 vajíčok denne, pričom vo vajíčkach sa už vyvíjajú larvy prvého štádia. Larvy môžu byť samčie aj samičie.

Vajíčka v prostredí môžu mať dva životné cykly.

Pri prvom životnom cykle sa zo samičích lariev vyvinú larvy tretieho štádia, ktoré infikujú hostiteľa penetráciou cez pokožku, zvyčajne po spasení lariev, cez ústnu dutinu, cez pokožku vemena a mäkkú časť chodidla.

Životný cyklus tak začína znova a je priamy.

V druhom životnom cykle sa z vajíčok vyvinú samčie aj samičie larvy voľné žijúce v prostredí, kde sa pária a produkujú vajíčka, v ktorých sú iba larvy samičieho pohlavia. 

Tieto parazity sa zvyknú považovať za málo patogénne a u väčšiny zvierat sú infekcie stredne závažné bez výrazných príznakov.

Problém zvyknú spôsobiť u mláďat, kde u malej časti zvierat, môžu spôsobiť smrť. Príznaky môžu byť hnačka, anorexia, dehydratácia, anémia, škrípanie zubami, dýchacie ťažkosti....

Okrem.ineho prenikanie lariev cez mäkkú časť chodidla, môže spôsobiť predispozície na hnilobu paznechtov.

Po počiatočnej infekcii môžu larvy zastaviť svoj vývoj v tkanivách, aj v mliečnom tkanive vemena matky, kde môžu byť po aktivovaní prenesené na mláďatá počas laktácie mlezivom a mliekom. U oviec dokážu zastaviť vývoj vo svalstve až na 12 týždňov.

Mladšie zvieratá sa infikujú často cez mäkkú časť chodidla, larvy potom migrujú krvou do pľúc, odkiaľ sú vykašľané, prehltnuté a dozrievajú v tenkom čreve.

Prepatentná príroda, tj obdobie od infikovania sa po objavenie sa vajíčok v truse je 8-14 dní v závislosti na vonkajších podmienkach, teplo a vlhko vývoj urýchľuje.

 Vysoký počet vylučovaných vajíčok nemusí znamenať závažnosť infekcie, aj zvieratá s nízkym počtom vajíčok v truse môžu vykazovať rovnaké príznaky ako tie s vysokým počtom.

Po počiatočnej infekcii väčšina zvierat získa rezistenciu na parazita, preto spôsobuje problém väčšinou u mláďat.

Lieky, ktoré sú účinné proti strongyloidom sú makrocyklické laktóny ako ivermectin, moxidectin a albendazol.

Levamisol a niektoré benzimidazoly (fenbendazol) nie sú účinné proti migrujúcim larvám, ale môžu zabiť dospelé jedince.

Vo všeobecnosti tento druh parazita je pomerne málo patogénny, preto jeho totálnu likvidáciu je potrebné zvážiť, vzhľadom na vývoj rezistencie iných druhov červov.

Bolo hlásené, že u malého počtu oviec došlo k úmrtiu kvôli poškodeniu pečene, pri použití albendazolu pri infekcii strongyloidom. Preto je potrebné podávať aj podpornú liečbu pečene.

Strongyloides by sa nemali zamieňať

s „strongyles“ z radu Strongylida

(Haemonchus contortus, Trichostrongylus spp.,

Teladorsagia spp. a iné), ktoré majú

úplne odlišný životný cyklus.

Vajíčka strongyloidov sú podobné strongylom (vlasovka....) ale menšie s larvami vo vnútri vajíčok. Aby sa predišlo zámene, je potrebné vzorky hneď po odbere chladiť, aby sa zabránilo vyliahnutiu vajíčok 

Ako prevencia premnoženia tohoto druhu parazita sa odporúča hygiena ustajnenia, nepreťažovanie pastvín.....

Pomerne účinná môže byť rotácia pastvy, avšak v chladnejšom počasí môže trvať týždne, dokonca mesiace, kým sa pastva vyčistí.

Zdroj

WORMX. INFO

TERMOREGULÁCIA

KOZA JE SKROMNÉ ZVIERA,VYHRIEVACÍ KOTOL MÁ VO SVOJOM BRUCHU. 

Tu ma napadá ako som prvé roky prežila tuhé zimy v strese či v noci vonku nezamrznú,ale táto úzkostlivosť ma prešla,keď som raz v -8°C šla pozbierať dolu zmrznuté mŕtvoly(hororové scény v mojej hlave samozrejme) a tie mrochty ležali vonku na slame a spokojne prežúvali.

 Treba pamätať na základné, radšej suchý mráz ako vlhké teplo(pod pojmom vlhké teplo rozumej zateplená,nedostatočne odvetraná maštaľ,kde sa zráža vlhkosť,tam sa viac darí paradajkám a je to raj pre kadejaké parazity, plesne prípadne iné lahôdky). 

Čiže,ak sa mám zdravé zvieratá, obliekaním ,prikurovaním či zatepľovaním maštalí im narúšam prirodzenú termoreguláciu.

Čo to vlastne tá termoregulácia je?

Súvisí s tým nastavenie mysle,že keď mne je zima,koze nemusí byť tiež. Majú úplne odlišné trávenie ako človek a už od dávnych čias, sú nastavené tak že zimu zvládajú lepšie ako ľudia. Porovnajme si to :

Teplota zdravej kozy je od 38,5-40°C, čo je o dosť viac ako u človeka. Takže teplota od -6,5 °C do 4°C je pre ne taká,že nemusia vynaložiť žiadnu energiu aby sa zohriali,ja už by som bola mŕtva. Kozy "zapínajú" vyhrievanie pri -10°C. Je pre ne omnoho náročnejšie sa v lete ochladiť, ako v zime zohriať. Majú tvar tela,ktorý je schopný dlhodobo udržať teplo a zároveň si "prikurujú" trávením vlákniny zo sena - fermentácia vyrába teplo. Majú ľahko osvalené nohy,ktorým stačí nižšia cirkulácia krvi a nos nemajú taký dlhý kvôli tomu aby zožrali všetko načo dosiahnu cez plot,ale aby sa im prechodom cez dlhšiu nosnú dutinu ohrial vzduch, ktorý ide do pľúc. Ich svaly pri pohybe produkujú teplo. Ďalšia ochranná vrstva je srsť,tú dokáže vzpriamiť,čím vytvorí vzduchovú izoláciu. Chlpy na srsti sú obalené mastnou hmotou,ktorá je vodeodolná a vďaka nej sa voda a sneh nedostane na kožu. Preto, nemusím mať potrebu ju kúpať.

Koza je vlastne ako živé vyhrevné teleso,kde sa vo vnútri produkuje teplo a srsť funguje ako izolácia.

Kozy menia srsť dvakrát ročne,podľa fotoperiodizmu - to je reakcia zvierat na rôznu dĺžku dňa a noci,čiže v podstate sa na zimnú srsť pripravujú už po letnom slnovrate. 

Zimná srsť je dlhšia a hustejšia s tzv podsadou(vyzerá to ako chuchvalce prachu pri koži). 

Oproti tomu letná srsť je kratšia,viac prilieha k telu.

Ak si budem myslieť, že prepchatím kôz jadrom, im bude teplejšie, mýlim sa,jadro totiž neobsahuje dosť vlákniny,ktorá je potrebná na fermentáciu. 

Ich svaly produkujú teplo pri pohybe a zavreté vo vnútri sa nemajú ako prirodzene zohrievať. Voľný pohyb s možnosťou sa skryť podľa vlastného uváženia,zvyšuje odolnosť. 

Obliekaním spôsobuje u zdravých zvierat chaos, snažia sa ohriať časti, ktoré nemajú oblečené. Ale ohrev sa nezapína iba na určité časti tela,tak tie zakryté sa im prehrievajú.z

KŔMENIE KÔZ

V tejto časti, by som už pomaly aj mohla zabŕdnuť do skutočnej alchýmie, týkajúcej sa chovu kôz. 

Kým v predošlých, bude stačiť pozorné oko, trocha zručnosti a šikovnosti, tu už je potrebná kombináciu zdravého rozumu, vedomostí a hlavne šťastia. 

Posnažím sa stručne vysvetliť, ako funguje trávenie kôz, čoho sa určite vyvarovať, čím kŕmiť, ako kŕmiť a hlavne to, že zanedbanie prvotných príznakov, veľmi často podceňovaných, sa určite nevypláca.

ČÍM NAKŔMIM KOZU

Kozy sú prežúvavce, ale aj bylinožravce. 

Základ ich stravy má preto tvoriť rastlinná potrava. Koza nie je živá kosačka, pokiaľ k tomu nie je vyslovene donútená, nebude behať s hubou pri zemi a spásať trávu až na hlinu ako ovca. Uprednostní stromy a kríky. 

Ak nechcem mať z pozemku mesačnú krajinu, nedávam viac ako 5-7 dospelých kôz na hektár plochy, samozrejme, v závislosti od toho, čo mi tam rastie. 

V prípade, že nemám možnosť pásť, musím buď kŕmiť celoročne senom, alebo chodiť kosiť. 

Mám našťastie možnosť veľkého výbehu, ale je to iba lúka, náletové dreviny padli hneď prvý rok. 

Kosím teda pozemky okolo a nosím im konáre. Keď zbadajú konáre, všetko ostatné je úplne nezaujímavé.

Poviem vám, je to riadna posilovňa, nakosiť denne aspoň 10 kg trávy na kus, k tomu v lete nepohrdnú ani senom, keď ho majú k dispozícii. 

Spotreba sena na zimu je približne 4 kg na kus, ak si chcem zabezpečiť zásoby. To všetko mám veľmi presne spočítané, stále som mala pocit, že toho zožerú aspoň tonu, ešte viac vyplytvajú, preto som si to raz orientačne zvážila, aby som vedela, ako veľmi im môžem nadávať. 

Koza, ktorá existuje iba preto, aby mi ničila nervy, si bez problémov vystačí so senom, respektíve trávou. 

Ale, ak po nej vyžadujem nadštadardné služby( mlieko,kozliatka), musím ju aj adekvátne nakŕmiť. To znamená, že okrem trávy/ sena jej dávam aj jadrové krmivo (zrno).

 Koza dojí hubou.

Neviem napísať návod, toľko toho a toho, takéto množstvo. 

Každé zviera má iné potreby, minerálne nároky a proste je tam milión kritérií, ktoré treba zohľadniť. 

Mám kŕmiť celým zrnom, šrotovaným, mačkaným? Všetko má svoje pre a proti.

Celé zrno je je až tak dôkladne stráviteľné ako mačkané, šrotované sa môže zlepiť a práši sa. 

Nesmiem zabudnúť, že najlepším pomocníkom trávenia kôz sú ich sliny, tie neutralizujú. Zrno znižuje ph trávenia, preto by počas kŕmenia mali čo najviac sliniť. Nerobím im preto z jadra žiadne "polievky", maximálne mierne navlhčím. 

Riadim sa pri množstve, konzistenciou bobkov.

 Zvyšujem dávku iba po malých množstvách, pokiaľ sypú bobky, je dávka v poriadku. Ak z nich však začnú vypadávať bobky v zlepených veľkých kusoch, viac dávku nezvyšujem. 

Prevažnú dávku jadra u mňa tvorí jačmeň a ovos (70%), ďalšie zrná ako pšenica, kukurica, otruby, sladový kvet, slnečnica, repné rezky...... iba v minimálnom množstve ( Max 10% dávky )

Zostaviť kŕmnu dávku jadra je umenie, pri zostavovaní a dávkovaní mojej sa riadim očami, pokiaľ sypú bobky, majú peknú srsť a držia sa na stabilnej hmotnosti, som spokojná ja, aj kozy.

Aj tu pripomeniem heslo NEPREKRMOVAŤ, jadrové krmivo je iba doplnok, nie základ stravy. Koza nie je prasiatko, nemá sa tak kŕmiť ani vyzerať.

Kozy milujú konáre, môžu mať k dispozícii akúkoľvek trávu, keď zbadajú konáre, tráva upadá do zabudnutia. 

Konáre akékoľvek, v akomkoľvek množstve, listnaté, ihličnaté.

Občas sa objaví povera, že konáre spôsobujú horkosť mlieka, dokonca, že znižujú nádoj, konkrétne vŕbové. Nedalo mi to, trocha som pátrala, pretože dávala som určitú dobu, konárov neobmedzené množstvo a žiadnu zo spomínaných povier som v mlieku necítila. 

Nenašla som síce žiadnu štúdiu, ktorá by priamo pojednávala o téme, ale niekoľko, ktoré okrajovo pojednávali o terapeutickom účinku vŕby na množstvo somatickych buniek v mlieku a zlepšenie zdravotného stavu vemena. Jedna štúdia dokonca uvádza zlepšenie produkcie mlieka a mliečneho tuku(Bradford a kol 2015), tiež význam pre verejné zdravie prenosom salicylátu do mlieka....

Myslím že to by mohlo stačiť na vyvrátenie povery že konzumácia vŕby znižuje nadoj,naopak považuje sa za veľmi vhodné a prospešné krmivo.

Preto, ak mám možnosť, dostávajú konáre v neobmedzenom množstve, samozrejme okrem tuje, tisu. Kozy vďaka svojmu tráveniu, majú vyššiu odolnosť voči jedovatým rastlinám, ale zas nemajú sedem životov ako mačky. Neriskovala by som preto dávať im naozaj jedovaté rastliny ako rododendron, azalky, tuje, tisy, oleandre a podobne. Stalo sa mi síce raz, že utiekli a obžrali umelú papraď v altánku, vyzerala asi naozaj vierohodne, keďže oholili aj zelený plast zo stoniek. Nebudem klamať, ak poviem, že nebolo mi všetko jedno, keď som videla trčať z kvetináča iba holé dráty. 

Okrem jadra a konárov je skvelý doplnok stravy aj ovocie a zelenina. Ovocie síce už trocha menej, obsahuje veľa cukru, ktorý môže rozhádzať mikroflóru. Ak je ešte aj popadané zo stromu, nahnité, alebo skvasené, je riziko problémov s trávením dosť vysoké. 

Ovocie preto mojim nedávam, dostávajú skôr zeleninu. Mnohí sú prekvapení, keď poviem, že moje kozy milujú cibuľu. 

Z tejto oblasti im dávam všetku zeleninu, ktorá existuje nepohrdnú cesnakom, chrenom, cviklou, mrkvou.....

Niekto kŕmi v zime aj kŕmnou repou, k tú však nemám kde skladovať, preto im namiesto toho pestujem topinambury. 

Myslím, že heslo "všetko s mierou" už asi ani nemusím pripomínať. 

K téme kŕmenia by som ešte chcela povedať, že suchým pečivom a chlebom kozy nekŕmim vôbec. 

Koza potrebuje určitú dávku vlákniny, ak ju nemá narúša sa jej prirodzená mikroflóra. 

Pečivo sa trávi dlhšie, čo ešte viac rozvracia trávenie. A už sa začína pomaly rozbiehať vlak s problémami, zviera nemusí mať navonok výrazne príznaky, ale vo vnútri to prestáva fungovať a je náchylné na iné ochorenia. 

Brala by som do úvahy aj to, že všetky konzervanty, nám ďalej posúva v mlieku. 

Z týchto dôvodov, za mňa pečivo kozám absolútne nie! 

Také malé zhrnutie na záver tejto časti, 

trávenie kôz je absolútny základ ich zdravej existencie, je to niečo s čím sa neoplatí hazardovať, podceňovať to a zanedbávať.

Ako funguje trávenie kôz

Prosím, zabudnime na rozprávku, že kozy môžu jesť všetko. 

Väčšina chovateľov, rieši u kôz hlavne tráviace problémy, odmyslím si problémy s pôrodmi a laktáciou, aj tie bohužiaľ z časti pramenia z nesprávneho trávenia. 

Veľa úhynov pramení zo zanedbania prvotných príznakov a nedostatočného pochopenia zložitého tráviaceho systému prežúvavcov. 

Pochopiť ako funguje kozí bachor a dokázať v ňom udržať zdravú rovnováhu, pomáha predísť zbytočným úhynom.

Pokúsim sa zhrnúť, celý zložitý proces, do minimálnych základov, ktoré by mal chovateľ vedieť. 

Kozy dokážu zúžitkovať maximum z krmiva, ako to robia? 

Sú to prežúvavce (polygastre) a v žalúdku majú štyri komory. Tri z nich fungujú ako "predžalúdky", BACHOR, čepiec a kniha, tam sa potrava tzv predtrávi a končí v pravom žalúdku Sleze.

Tieto štyri komory umožňujú kozám tráviť rastlinný materiál a získavať z neho živiny a energiu.

U človeka,ktorý je monogaster sa začína trávenie žuvaním,kde potrava pokračuje do žalúdka. 

Pre lepšiu prehľadnosť,si to rozdeľme : 

BACHOR A ČEPIEC 

Kozie trávenie tiež začína žuvaním, po prehltnutí sa potrava dostáva do ČEPCA, kde podlieha mikrobiálnemu rozkladu. 

Čepiec funguje v tandeme s ďalšou komorou, nazývanou BACHOR a časti potravy sa počas trávenia presúvajú medzi nimi.

 V bachore prebieha ďalší mikrobiálny rozklad.

Práve MIKROORGANIZMY, v týchto komorách odlišujú prežúvavce od iných zvierat a robí ich trávenie takým špecifickým. 

Toto trávenie je hlučné a vzniká pri ňom plyn, ktorý kozy vygrgávajú. Ak tento orchester, po priložení ucha na ľavú stranu brucha, nepočujem, znamená to, že koze sa zastavilo trávenie a treba to riešiť podpornými liekmi OKAMŽITE!!!!!!

Tento proces im pomáha vytvárať si vlastné teplo. 

 Prvé dve komory fungujú ako mikrobiálna fermentačná nádoba, ktorá rozkladá tvrdé rastlinné vlákna a to seno, trávu a listy. 

Kozy jedia veľmi rýchlo, prehĺtajú často aj 5 centimetrové kúsky, ktoré sú triedené sieťkou. Malé kúsky postupujú do bachora, tie väčšie sa vracajú naspäť do úst na dôkladné prežutie. 

Preto často ležia a usilovne prežúvajú, vtedy trávia to, čo si počas pasenia nazbierali. Ich dôkladné trávenie, potrebuje čas. 

KNIHA A SLEZ 

Z prvých dvoch komôr sa potrava dostáva do časti nazývanej KNIHA. 

Tá funguje ako filter, ktorý oddelí vodu od pevných častíc. Pevné častice sa posúvajú do SLEZU, je to posledné oddelenie a funguje podobne ako ľudský žalúdok.

Potrava sa rozkladá kyselinami a enzýmami, odkiaľ putuje do tenkého čreva, kde sa vstrebávajú živiny. Zvyšok odchádza hrubým črevom, von z tela ako pevný odpad. 

Tráviaci systém kôz, má špeciálne ochranné vlastnosti, ako je schopnosť detoxikovať určité hladiny tanínu, ktoré sa nachádzajú v listoch a krmivách.

Mikrobiálne pôsobenie slúži v tráviacom systéme kôz niekoľkým účelom: 

rozkladá tuhú potravu

syntetizuje vitamíny B 

pomáha vytvárať teplo. 

Rozklad potravy je vysvetlený vyššie.

Syntéza vitamínov skupiny B, tu sa zamerám hlavne na vitamín B1 tiamín, ktorý je pre kozy podstatný, pretože jeho nedostatok spôsobuje pridružené ochorenie "polio".

Skvelá definícia od Zuzky : 

"Polio je nedostatok tiamínu (B1), spôsobená často rozhádzaním bachorovej flóry. 

 Kozy získavajú tiamín stravou, alebo im ho produkujú baktérie v bachore. Ak chýba v strave, alebo ho baktérie neprodukujú z rôznych dôvodov, prejavujú sa neurologické príznaky "polia". 

 Pritom B1, je nutný pre normálne fungovanie nervovej sústavy. 

Je dobré, preto myslieť na prípadný deficit tiamínu pri každom vychýlení trávenia od normálu. 

Pri vážnejších tráviacich ťažkostiach by som tiamín hneď podala, ako súčasť liečby."

Tráviaci systém kôz potrebuje špecifické mikróby v špecifickej rovnováhe,ak sa táto rovnováha naruší, vznikajú vážne tráviace problémy. 

Nato, aby udržali zdravú rovnováhu potrebujú hlavne hrubú vlákninu (konáre, kríky,hrubá burina,slama.....), ak však majú v strave priveľa obilnín, nemusia prijímať túto vlákninu, keďže sú napchaté až po okraj zrna. 

Pri zvýšenom obsahu škrobu a cukru, ktorý spôsobuje práve nadbytok zrna v strave, môže dochádzať k zníženiu pH v bachore (ACIDÓZA) a čo je oveľa nebezpečnejšie, k premnoženiu klostrídiových baktérií. Tie produkujú toxíny a vzniká ochorenie ENTEROTOXÉMIA. 

Preto dobrá rada, nikdy ale naozaj nikdy nepodceňujem u kôz NECHUTENSTVO!!!!!! 

Ani hnačka bez nechutenstva, nie je tak nebezpečná ako samotné nechutenstvo a apatia. 

Hnačka okrem diétnej chyby, je zväčša spôsobená parazitmi a tie nezabíjajú tak rýchlo( okrem krvsajuceho parazita) ako toxíny alebo vymretie črevnej mikroflóry. 

Kozie trávenie je založené na mikroorganizmoch, preto je dôležité vedieť, že orálne podávané lieky,ktoré ničia, alebo obmedzujú rast mikroorganizmov ( populárny Sulfacox, Streptoamid....) sa prežúvavcom s rozvinutým trávením podávať NEMAJÚ!!!

ROZMNOŽOVANIE 

Toto je ďalšia významná časť chovu. Je to po problémoch s trávením, druhý výrazný zdroj problémov, v chove. 

A tu sa zas prejavuje moje hypochondrické JA, čo sa zdravia kôz týka. Preto pekne po poriadku.

Kozy sú zvieratá, ktoré majú pomerne skorý nástup pohlavnej dospelosti. 

Preto, držať kozičky a capkov dlho spolu, prináša už spomínaný nárast počtu kôz, geometrickým radom. 

Väčšinou sa v literatúre udáva vek okolo pol roka, s tým by nesúhlasili chovatelia, ktorým porodila už aj osem mesačná kozička. Samozrejme, nie je to pravidlo, skôr výnimka, ktorá sa však stať môže.

Podľa pohlavia oddeľujem najneskôr vo veku štyroch mesiacov, som zástanca plánovaného rodičovstva. 

Prvé prejavy pohlavnej dospelosti sú u kozičiek prvá ruja. Capkovia sú pripravení, ak dokážu vysunúť penis z predkožky.

U kôz je ruja sezónna záležitosť, opäť literatúra uvádza, že trvá od augusta do decembra. Je to však len veľmi orientačné, u mojich ruja nezačína nikdy skôr ako v polovici septembra. Jednoducho môžem sa postaviť aj na hlavu, skôr ako po tomto dátume to nie je. 

Je závislá na viacerých faktoroch, ako je kŕmenie, počasie, prítomnosťou capa.....

U niektorých je veľmi výrazná, u niektorých menej. Väčšinou je pomerne ľahko rozpoznateľná, podľa zvukových prejavov a správania. 

Koza mečí, vrtí chvostom, má výtok a opuchnuté pohlavné orgány.

Za tie roky, som už zažila, mnoho rôznych prejavov, napríklad šialený pohľad v očiach s jediným úmyslom utiecť a nájsť si capa.

Líza bola v tomto expert, u nej tie hlasové prejavy neboli extra výrazné, výrazný bol však šialený pohľad, z ktorého šlo vyčítať : Uhni, mi z cesty, musím utiecť. "

Zazvonil mi raz tak ráno telefón, volal známy : Dole pri čističke máš capa. Samozrejme hneď stres, panika, prídem ku kozám, vtedy sa zamyslím: 

Veď ja capa nemám. " 

Už som vedela, ktorá bije, Líza.

 Ale bolo veľmi zaujímavé vysvetľovať, že je to koza a navyše rozvášená, v bojovom nasadení, pri hľadaní nápadníka. 

Ďalšia z mojich princezien, Beštia, svoje dni prežíva veľmi hlasno a náruživo. Človek by si povedal, pri tých hlasových prejavoch, ktoré z nej idú dňom nocou, že je dolu zviera v poslednej agónii. 

Ale zas musím povedať, že niektoré to zvládajú ako pravé dámy, pár krát potrasú chvostom a hotovo. 

Tento stav, keď už raz začne, opakuje sa približne raz za 18 dní, trvá jeden, dva, maximálne tri dni. 

Stala sa mi v súvislosti s rujou, zaujímavá vec. Prišla ruja, kozy som úspešne pripustila, teda myslela som si to. Ale po týždni od pripustenia, dve kozy, opäť bliakajú na raty a dožadujú sa capa. Tak som sa nad nimi zľutovala, pustila ich opäť k capovi, veď nech si užijú. A on cap ich opäť pripustil a obe rodili v deň, ktorý bol pravdepodobnejší druhému pripúšťaniu. Napriek tomu, že u týchto dvoch sa mi to nikdy predtým a ani nikdy potom už nestalo.

 Proste, kozy nikdy neprestanú prekvapovať. 

U nás zvyknú ruje s intenzívnymi vedľajšími prejavmi, trvať do decembra. Už miernejšie sú prvé dva mesiace roka a končia. Cirkus opäť začína až v septembri.

Poznám, ale aj chovateľov, kde sú ruje celoročne. 

Keď to už raz začne na ženskom fronte, prebieha to aj na pánskom. 

Cap začne intenzívne dbať o svoju príťažlivosť a to hlavne pachom. Ten pochádza hlavne z toho, že ocikáva všetko čo mu príde do cesty, najprv však seba, hlavne predné nohy, bradu a ústa. 

Niektorí sú veľmi prajní, podelia sa z parfémom. Od určitého času, si dávam veľký pozor, či nemám capa za chrbtom a vo vzdialenosti do ktorej dociká. 

Ten smrad je jedinečný a nezameniteľný, z oblečenia a pokožky ho dostať, je beh na dlhé trate.

 Pripustenie 

Ak mám capa v stáde, vtedy si väčšinou ani nevšimnem, že sa niečo dialo a zrazu zavládne kľud na oboch frontoch.

Tu je nevýhoda, že neviem presne na deň vyrátať termín pôrodu. 

Môžem pripúšťať aj takzvane "z ruky", keď mám capa oddeleného a s kozou mu doprajem iba krátke rande. 

Ak nemám vlastného capa ( pozor, zo zákona je pripúšťanie legálne iba plemenným capom) , tak mi neostáva nič iné, iba naložiť kozu do auta a cestou domov, si užívať vôňu lásky, ktorá bude z kozy ešte dlho vyprchávať. 

To, či snaha capa bola úspešná, zistím, ak ďalšia ruja, už nepríde. 

Aj u koz sa občas vyskytujú problémy s plodnosťou. Najčastejšia príčina sú cysty, ktoré zistí a lieči veterinár.

Ďalší dôvod problémov, môže byť hermafroditizmus. 

Hermafrodit je zviera, ktoré má znaky oboch pohlaví. Môžu byť hneď na prvý pohľad zjavné, alebo nemusia byť viditeľné. 

Napríklad koza, ktorá má vonkajšie pohlavné orgány samičie, ale vzhľadom pripomína skôr capa. Je mohutná, tvar hlavy a tela pripomína skôr capa. Prípadne môže mať nezostúpené semenníky, to však dá zistiť iba po smrti. 

Hermafroditizmus sa vyskytuje u všetkých zvierat, ale u kôz je navyše viazaný aj na rohatosť. Preto pri geneticky bezrohej koze a geneticky bezrohom capovi, je riziko hermafrodita oveľa vyššie, ako pri rohatých jedincoch. 

Zvláštny prípad u kôz, keď zviera nemá správne, alebo vôbec vyvinuté vnútorné pohlavné orgány je freemartinizmus. Je častý u kráv, ale výnimočne sa môže objaviť aj u kôz. 

Tento jav nastáva pri vnútromaternicovom vývine u rôznopohlavných plodov. Mužské pohlavné orgány sa v maternici vyvíjajú skôr, preto ich hormóny, ktoré spolu plody zdieľajú cez placentu, môžu ovplyvniť vývoj ženských pohlavných orgánov. Dochádza preto k nedostatočnému, prípadne žiadnemu vývoju ženských pohlavných orgánov. 

Tieto zvieratá sú samozrejme neplodné. 

Ďalší problém, ktoré sa môžu vyskytnúť je falošná gravidita. 

Preto ak som si istá, že koza nebola s capom, alebo dávno uplynul termín pôrodu, napriek tomu koze rastie brucho, zväčšuje sa vemeno, jedná sa o falošnú graviditu. Iba samotné zväčšovanie vemena nemusí hneď znamenať falošnú graviditu, ide tu skôr o takzvané "panenské mlieko", čo je dosť častý jav u mladých kôz, ktoré ešte nerodili. 

Tú treba určite riešiť s veterinárom. Pri falošnej gravidite, sa totiž v maternici nachádza voľná tekutina, ktorá môže byť zdrojom zápalu. Rieši sa to podaním hormónov, ktoré vyvolajú " pôrod".

Ak si nie som istá, gravidita sa dá zistiť aj vyšetrením krvi, alebo ultrazvukom, po 35-tich dňoch od poslednej ruje. Určite sa neorientujem podľa veľkosti brucha, to je veľmi individuálne u každej kozy. Ak má koza veľké brucho, neznamená to, že je automaticky kotná a ani počet kozliat. Mala som kozu, ktorá mala iba mierne zväčšené brucho, ako keby sa len poriadne najedla, aj som už mala hlavu v smútku, že nebudú kozliatka. A raz som prišla kŕmiť a ona pod sebou tri kozliatka. Naopak ďalšia, ktorá mala brucho, že ledva chodila, porodila iba dve. 

Teraz ostáva už len čakať, približne 150 dní na kozliatka. Interval, ktorý je ešte v norme je od 145 do 160 dní, všetko nad, alebo pod si vyžaduje zvýšenú pozornosť chovateľa, alebo veterinára. 

Predtým však, by bolo dobré, pozrieť sa na kŕmenie budúcich matiek.

Kŕmenie počas gravidity 

Kozliatko narastie 75% svojej hmotnosti, počas posledných dvoch mesiacov gravidity,preto treba počas celej gravidity a aj pred koncom primerane kŕmiť.

 Občas sa stretnem ešte s názorom, že počas gravidity treba ku koncu znížiť dávku jadra, či dokonca nekŕmiť jadrom vôbec. Vraj, aby kozliatka neboli príliš veľké. To by som však nikdy nerobila, riziko zdravotných komplikácií pre matku, mi príde príliš veľké.  

Na veľkosť a počet kozliatok, má okrem genetiky, vplyv hlavne kŕmenie. 

Nie však v poslednom štádiu gravidity, ale naopak pred pripúšťaním a v začiatkoch gravidity! 

Ak má koza dostatočný príjem stravy, utvorí viac plodov. Počet potomkov, určuje matka, matematika nepustí, otec oplodní iba toľko vajíčok, koľko matka uvoľní. 

Tie, potom zredukuje podľa množstva stravy, ktorú dostáva. Jednoducho, zdravá a dobre živená matka, uvoľní optimálne množstvo vajíčok, aby neohrozila seba a potomkov. 

 Ak má stravy menej utvorí plodov menej, tie si však vytvoria väčšiu plochu na prijímanie živín ( berú všetko výživné, čo sa im naskytne), z toho potom pramení prílišná veľkosť kozliatok a nedostatok energie pre matku. 

Stručne zhrnuté, primerane živená matka, dokáže uživiť seba aj plody, bez toho, aby úplne vyčerpala seba a plody mali primeranú veľkosť. 

Na konci gravidity, kozliatka svojou veľkosťou, utláčajú bachor. Koza do seba dostane menej stravy, preto musí byť výživná. 

 Takže kto uberá jadro ku koncu kotnosti riskuje život plodov a zdravie matky. 

Ja kŕmim zvieratá celoročne rovnako, riadim sa tým, či prospievajú, nemajú zlepené bobky, či tráviace problémy.

Pôrod 

Ak chcem nahmanať plody, tak tie sa nachádzajú na pravej strane, pohyby, ktoré cítim na ľavej je žalúdok. Teda, ak cítim pohyby na oboch stranách, všetko je ako má byť. Potom už len kŕmim, sledujem a čakám na pôrod. Ten nastáva približne po 150 tom dni, plus mínus päť dní je ešte v poriadku. Skorší, alebo neskorší interval, je lepšie skontrolovať veterinárom. 

Prvotné príznaky toho, že sa blíži pôrod je nalievanie vemena a vylúčenie hlienovej zátky. Toto sa môže diať už pár týždňov pred pôrodom. Nalievanie vemena je samozrejmý príznak, ktorý väčšina chovateľov očakáva, hlienová zátka nie je až tak známa, preto sa netreba stresovať, ak napríklad mesiac pred pôrodom uvidím u kozy hustý hlien. 

Nalievanie, teda zväčšenie vemena, nastáva tiež pár týždňov pred pôrodom. Je to však veľmi individuálne, prvničky (kozy, ktoré rodia prvý krát) zvyknú nalievať skôr, ako zaslúžilé matky. Preto nie je nič výnimočné, ak sa vemeno u staršej kozy, zväčší iba pár hodín pred pôrodom. 

Toto sú predzvesti, že pôrod môžem očakávať. 

To, že pôrod je otázkou dní, prípadne hodín, mi spoľahlivo prezradí povolenie väzov. Polovicu svojej chovateľskej kariéry, som ani netušila, čo povolené väzy, v skutočnosti sú. Kým som úplne náhodne neohmatávala kozy. Ten rozdiel u kozy tesne pred pôrodom a tej, ktorá má do pôrodu ešte ďaleko je naozaj obrovský. 

Povolené väzy hľadám v mieste, kde sa spája chvost s chrbticou. Presne v tomto mieste, si dokážem u kozy, ktorá bude čochvíľa rodiť, doslova objať prstami chrbticu, je to mäkké a poddajné. 

Ostatné predzvesti pôrodu môžu byť často nevýrazné. Kozy môžu pomékavať, byť nekľudné, hrabať prednými nohami, často vstávať, vonkajšie pohlavné orgány sú opuchnuté. 

Pri samotnom pôrode sa ako prvý objaví "balónik" naplnený tekutinou. 

Toto štádium môže trvať od dvadsiatich minút, do dvoch hodín.

Najčastejšia je predná pozdĺžna poloha, kde sa vynoria najprv predné nohy a na nich je položená hlava, je to u viac ako 90 % mláďat. Menej častá je zadná poloha, kde sa objavujú najprv zadné nohy. Ak ide prvé kozliatko do pôrodných ciest, ďalšie v maternici zaujíma vhodnú polohu. Preto interval, medzi vytlačením jednotlivých kozliatok býva 20-40 minút. 

Do pôrodu naozaj nie je potrebné nadmieru zasahovať. Zásah je nutný v prípade, ak sa pôrod príliš predlžuje, alebo koza je evidentne vysilená.

Nepretrhávam v žiadnom prípade predčasne balónik s tekutinou. Ani nasilu neťahám kozliatko von. Ak je koza príliš vysilená, pomáham iba pri kontrakciách. Uchopím kozliatko za nohy a ťahám štýlom raz jedna, raz druhá noha, smerom dolu k vemenu, nie priamo, alebo smerom hore. 

S ťahaním pomáham hlavne vtedy, ak je kozliatko v zadnej polohe, pritláča si pupočnú šnúru a hrozí vyššie riziko napitia sa plodovej vody. 

Ak mám pocit, že sa kozliatko napilo plodovej vody (kašle a prská viac ako je nutné ), chytím ho za zadné nohy, zdvihnem do vzduchu a jemne sa snažím vodu vytriasť. Ďalší spôsob je využitie odstredivej sily, pri ktorom chytím kozliatko za zadné nohy a roztočím sa s ním okolo vlastnej osi. 

Toto je popis normálneho nekomplikovaného pôrodu. Zdravá a dobre živené koza, zvládne všetko sama. U mňa to prebieha tak, že chodím skoro stále na hotové. Večer skontrolujem a ráno už nájdem kozliatka, osušené a napité.

Možné komplikácie pri pôrode 

Gravidita a pôrod je obrovská záťaž pre zviera, kde je priestor na niekoľko možných komplikácií a asistenciu skúseného chovateľa, respektíve veterinára.

1.Pôrod nepostupuje

Ak sa po dvoch hodinách od objavenia "balónika" ,ale že vôbec nič nedeje, je čas spozornieť. 

Najčastejšia príčina býva zlá poloha kozliatka, alebo dokonca oboch. Zo skúseností iných viem, že tie polohy bývajú často na neuverenie a dokážu poriadne potrápiť.

 Vtedy je potrebné upraviť polohy. Ideálny je veterinár, v tom najhoršom prípade, niekto, čo si nato trúfa. 

. Pokiaľ sa mláďa rodí v zadnej polohe je potrebné pomôcť,pretože je pupočná šnúra,ktorá zásobuje kozľa kyslíkom a živinami pritlačená a hrozí vyššie riziko nalogania plodovou vodou v porovnaní s prednou polohou. Ak máte pocit že mláďa sa napilo plodovej vody(chrčí,kašle viac ako je primerané po pôrode) treba ho chytiť za zadné nohy zdvihnúť do výšky a snažiť sa vodu jemne vytriast.Ak to nepomáha,treba sa s kozlatom roztočiť okolo vlastnej osi,aby odstrediva sila dostala vodu von (ak je malatne,nepije,má horúčku je potrebné pichnúť atb na zápal pľúc).Po skončení pôrodu ak do troch hodín neodíde samovoľne placenta,ostane kus ktorý zo zvieraťa visí,je dobré urobiť na časti ktorá trčí von uzol,aby si koza zvyšky neprisliapla a neodrtrhla predčasne placentu. Za placentu neťahame!!! Ak placenta odíde neskôr,je potrebné zviera najbližších pár dní sledovať,či nemá zapáchajúci výtok,alebo zmenu správania,ak áno je potrebné podať atb čipky. Pokiaľ ani tak placenta neodíde do Max 24 hod ,je nutné volať veterinára,ktorý placentu ručne odstráni a prípadne zavedie čípky. Za placentu nikdy neťaháme!!!! Po pôrode dochádza k zčisteniu ,čistky sa zvyknú objavit intenzívne cca 1-2 týždne po pôrode,sú jahodovej farby a bez zápachu. Väčšina zvierat po pôrode zožerie placentu aj zvyšky,je to ochranný reflex "upratať za sebou stopy" proti predátorom. Osobne im v tom nebránim,ale sú názory že to môže rozhodiť trávenie,nemala som však ešte taký prípad.

Pred pôrodom ak máte viac kôz,môžte spraviť pôrodný box,ale treba kozu na neho navykať postupne,napr dávať jej tam jadro,pokiaľ bude v inej časti stajne a zrazu pred pôrodom ju dáte inam,bude to pre ňu stres navyše. Moja skúsenosť je taká že ostatné zväčša nechajú budúcu matku dnu a diskrétne stoja vonku,ale nie je to pravidlo ;) Pozor ak to neustriehnete a porodí naraz viac kôz,je šanca že kozlata sa môžu pomiesat. Zviera je pred a počas pôrodu zblbnute hormonmi a nerozlišuje ktoré kozla je jej,vezme to ktoré je najbližšie. Prípadne ak porodia viaceré na jednu kôpku :D Hormóny spôsobia tiež že ak cudzie nenasytne kozlata budú chcieť využiť situáciu a koza im dovolí piť od nej. Je to nepríjemná situácia,nakoľko zjedia zbytočne mlezivo,ktoré bude chýbať novorodencom a ich tak max preženie. Preto ak máte možnosť je výhodnejšie zriadiť samostatné pôrodné boxy. 

V prípade ak máte sirotu,alebo odvrhnute mláďa,je možné ho počas pôrodu potrieť porodnymi tekutinami rodiacej kozy a podložiť náhradnej matke,ale iba počas pôrodu,neskôr ho už neprijme. Ale zároveň treba dohliadnuť,ak je podvrhnute staršie,aby neutlacalo novorodené kozla.

Starostlivosť po pôrode

Ako som už spomínala, moja zlaté kozeny, má svojimi pôrodmi neobťažujú, alebo skôr nechcú, aby som ja obťažovala ich. 

Som im zato neskonale vďačná. Pôrod je niečo, čo znášam extrémne zle. Bez debaty, radšej pôjdem robiť koze, transplantáciu orgánov, ako asistovať pri pôrode. Komplikovaný, by bol moja smrť. 

Teraz mi šťastie až tak neprialo. Vybehla som na dvor, v priebehu nasledujúcich dvoch hodín, som si veľa krát vtedy vynadala, načo som vlastne von liezla. A počujem od kôz rev. Vravím si, fajn, musím dolu, Pavlína rodí. Ona jediná pri pôrode ručí, jak keby ju z kože drali.

Dolu som mala ešte intenzívnejší sluchový zážitok jej pôrodu, ale našťastie už bola vonku hlavička s prednými nohami. 

Priznám sa bez mučenia, moje asistencie pri pôrodoch by sa dali spočítať na prstoch dvoch rúk, posledná pred štyrmi rokmi. 

Takže prídem k Pavlíne, vidím vonku hlavičku, hneď stres, des, panika, ako dlho je hlavička von, nie je takto už dlhšie, neudusí sa? Viem, že by sa to robiť nemalo, ale pri ďalšej kontrakcii, som mierne potiahla za predné nohy a ľahúčko vykĺzlo von celé kozľa. 

Ďalšia vlna paniky prišla, keď som si myslela, že som jej tým potiahnutím spôsobila nejaké poškodenie. Už počítač v hlave šrotoval všetky možnosti, napadlo mi aj, či som jej nespôsobila prolaps maternice. :D Tie rodidlá počas pôrodu vyzerajú fakt hrozivo. Ale to sa iba pripravovala na ďalšie kozľa. 

Opäť za nadmerne hlučných zvukových prejavov vytlačila hlavičku a ja som zistila, že týmto pre mňa desivým zážitkom som stratila pár rokov života a našla ďalších pár sivých vlasov. 

Ďalší postup je nasledovný. A to, že nechávam väčšinu práce na matku. Ona malé olíže a odhryzne pupočník. Ak sa malé rodí do nepriaznivého a mrazivého počasia, môžem matke pomôcť s osušením, nech sa kozliatko rýchlejšie prehreje a dezinfikovať pahýľ pupočníka, bežnou dezinfekciou. Ak je príliš dlhý, musím ho skrátiť, aby ho neťahal po zemi, kde môže byť zdroj infekcie, alebo nedošlo k jeho zraneniu. Dôsledne dohliadam nato, či sa kozľa hneď ako je to po narodení možné napije mleziva. Ak náhodou prídem neskôr a malé už je narodené dlhšie, pre istotu skontrolujem, či sa napilo a to podľa bruška. Chytím kozliatko dlaňou zospodu pod bruchom a jemne nadvihne hore, ak pilo, je cítiť vo vnútri guličku, to je plný žalúdok. 

Prvá stolica zvykne byť do pár hodín od pôrodu, smolka je tmavá a lepkavá. Postupne mení farbu na žltú, mliečnu stolicu, ktorá je ako pasta, nie je to hnačka. Kozy svoje malé čistia olizovaním, vtedy im v žiadnom prípade nedovolím žiadne fyzické prejavy náklonnosti k mojej osobe ktoré súvisia s olizovaním , občas sa nájde neporiadna matka, ktorej kozliatko nie je poriadne očistené. Nalepený trus je treba manuálne odstrániť. 

Zdravé a riadne napité kozliatko je aktívne už pár hodín po pôrode, čo sa týka pitia. Väčšinou už na druhý deň po pôrode sa vydávajú objavovať svet okolo nich. U mňa majú v tomto voľné pole pôsobnosti. Matky pred pôrodom nezatváram samostatne, sú s ostatnými a rovnako ak kozľatá. Keď sú pripravené idú s matkami von, často aj 24 hodín po pôrode.

Moje kozy sú spolu už tak zžité a z veľkej miery aj rodinne prepojené, že sú voči sebe naozaj nesmierne tolerantné. V čase pôrodov, keď už z diaľky vidím, že stoja vonku pred domčekom a čakajú, už len hľadám, ktorá chýba a tým pádom rodí vo vnútri.

Možné problémy po pôrode 

 1. Kozliatko/ka majú zvláštne ohnuté alebo slabé nožičky. Väčšinou sú rôzne pokrivené, ochabnuté, vlečú ich za sebou alebo neisto stoja. Býva to spôsobené nevhodnou polohou v maternici, nie je to však nič hrozné. Do pár dní sa to samé upraví fyziologickým pohybom, nie sú potrebné žiadne dlahy ani spevňovanie. Jediné načo treba dohliadať, je to aby sa malé zvládlo samé napiť. 

 2. Vdýchnutie plodovej vody 

 Jednou z možných komplikácií, je aj vdýchnutie plodovej vody. V prípade ťažších pôrodov alebo zadnej polohy plodu je riziko tejto komplikácie vyššie. Ak som priamo pri pôrode a kozliatko po pôrode kašle, ťažko dýcha, ako prvú pomoc môžem použiť odstredivú silu. A to tým spôsobom, že ho chytím za zadné nohy a roztočím sa s ním okolo vlastnej osi, to môže pomôcť odstrániť z pľúc zbytky plodovej vody. 

Ak však napriek tomu po nejakej dobe začne prejavovať príznaky zápalu, ako je zvýšená teplota (nad 40°C), dýchacie problémy, apatia, slabosť...... Je potrebné konzultovať jeho stav s veterinárom.

 3. Podchladenie 

Základ, ktorý si treba pamätať je, že kozľa, ktoré je podchladené, nepije, alebo lepšie povedané stráca sací reflex. 

Predstavím si situáciu, že prídem a nájdem novorodenca nie príliš životaschopného. Ako prvé urobím to, že mu strčím prst do papuľky a zistím či nie je studená z vnútra, ak bežne nosím pri sebe teplomer môžem použiť aj ten, ale na opačnú stranu tela. 

Ak je studená, alebo iba vlažná, musím malé najprv aspoň trocha zahriať, až potom do neho pchať mlieko. Zvyčajne ak sa zvýši teplota, budú sa snažiť piť aj samé. 

Zohrievam pod zdrojom tepla, napríklad fénom, pod infralampou, dosť netradičný spôsob, ale veľmi účinný, je dať kozľa do plastového vreca, samozrejme okrem hlavy a strčiť ho do vedra s teplou vodou. 

Ak nie je iný problém okrem podchladenia, zvyknú sa po chvíľke prehriať a nastúpi aj sací reflex. 

Kozliatka, ktoré sa potýkajú s niektorými z týchto problémov, považujem za rizikové a venujem im zvýšenú pozornosť v prípade ak ostávajú pri matke. 

Môže však nastať prípad, že takéto kozliatko je odkázané na kŕmenie fľašou. Nedeje sa to len pri slabších, ale z rôznych dôvodov môže ostať kozliatko bez matky, respektíve bez prirodzeného zdroja mlieka ( úhyn matky, matka nemá mlieko....) 

Kŕmenie fľašou je dosť odlišné od prirodzeného odchovu pod matkou.

Umelý odchov na fľaši 

Okrem núdzového stavu, keď je fľaša záchrana života, existuje aj cielený odchov na fľaši.

Z môjho pohľadu je cielený odchov na fľaši najideálnejší z viacerých dôvodov. 

 1. Kozľa dostane mlieka koľko potrebuje, žiadne nie je utláčané silnejším súrodencom

 2. Matka je od začiatku na maxime laktácie. Veľa chovateľov ešte stále nevie / bojí sa, oddájať hneď od pôrodu. Je to jednoduchá rovnica DOPYT= PONUKA. Novorodenec hneď nevypije všetko čo má matka v ponuke, tým pádom matka sa postupne prispôsobí množstvom mlieka, potrebám potomka. 

 3. Vyhnem sa možnosti, že kozľatá porania matke struky. 

 4. U nás zatiaľ dosť neznámy dôvod a to, prerušenie cyklu chorôb. Choroby ako artritída, Johnova choroba, sa prenášajú kolostrom a strukmi kontaminovanými výkalmi. 

 5. Žiadne problémy s odstavom, ak sú zvyknuté na fľašu, nehrozí, že kozľa, ktoré sa už pod matku ledva vojde bude piť mlieko. Žiadne oddeľovanie kozliat, prelepovanie strukov a rôzne kreatívne spôsoby odstavu. Rovnako odpadá pre kozľatá aj stres z odstavu.

Tento spôsob odchovu má pre mňa jedinú nevýhodu, som príliš lenivá, kŕmiť toľko kozliat fľašou. 

Ak však mám z akéhokoľvek dôvodu, kozliatko/ká, ktoré je potrebné kŕmiť umelo, musím vedieť ako nato.

Základ je NEPREKRMOVAŤ! Rovnako dôležité je dodržiavanie rozostupov. medzi kŕmeniami, teplota.....

Najčastejšie chyby pri umelom odchove

 1. Nízka telesná teplota, podchladením kozľa stráca sací reflex, preto ho musím najprv zahriať.

 2. Nízka teplota mlieka, mlieko musí mať aspoň 40°C pri kŕmení, vlažné a studené mlieko spôsobuje tráviace ťažkosti. 

 3. Veľká dierka v dudlíku, hlavne u menších je to dôležité, pretože pri saní musí sliniť, sliny totiž slúžia ako pufer pri následnom trávení mlieka. Pri silnom toku mlieka môže dôjsť k vdýchnutiu a následnému zápalu pľúc. 

 4. Pitie z hladiny, misiek a vedier je úplne nevhodné, kvôli stavbe tráviaceho traktu, pri pití dolu hlavou sa neuzavrie pažeráková príklopka a mlieko neprúdi do slezu, ale do iných častí žalúdka, ktoré nie sú prispôsobené na trávenie mlieka.

 5. Príliš krátky interval medzi krmením. Ideál je aspoň 4 hod, inak sa mlieko nestihne stráviť. Mieša sa potom natrávené mlieko s čerstvým a kozľa pije v konečnom dôsledku menej, lebo nestíha vytráviť.

 6. Príliš veľké dávky mlieka môžu spôsobiť prekyslenie organizmu v dôsledku ťažkej metabolickej acidózy nazývanej aj FKS - floppy kid syndróm 

 7. Používanie nevhodných umelých náhrad, obsahujúcich príliš veľa škrobu a rastlinných bielkovín. Kvôli zloženiu je úplne nevhodné aj ľudské U

 Kozlatá dobre príjmu rôzne náhrady mlieka, rovnako dobre prospievajú na kravskom, kozom alebo UM. Kľúčovým faktorom, ktorý ovplyvňuje rýchlosť rastu, je kvalita mlieka (obsah tuku a sušiny). Budú rásť rovnako dobre z kvalitnej mliečnej náhrady (ktorá obsahuje mliečny tuk) ako z kozieho mlieka. Obsah tuku v umelom mlieku, využívajú zásadne ako zdroj energie. Typ tuku nie je tak dôležitý ako typ proteínu, vzhľadom na prírastok hmotnosti, ale množstvo tuku je (nie však vyšší ako 30%). Mliečny tuk (maslový tuk) je najideálnejší.

To či kozľatá budú prosperovať na umelom mlieku, závisí od zloženia a stráviteľnosti jednotlivých zložiek umelého mlieka.

Nekvalitné mliečne náhrady s vysokým obsahom škrobu obmedzia rast kozľaťa.

Nedostatočné prospievanie kozliat, môže tiež spôsobiť, ak sa počas prvých 2 – 4 týždňov života, použije umelé mlieko s rastlinným zdrojom bielkovín, ako je sója alebo ak sa tuky v náhradke správne nezhomogenizujú do tekutého krmiva, preto je potrebné na prípravu práškového mlieka používať dostatočne teplú vodu.

Ak nechcem riešiť tráviace problémy u "flaškáčov", musím sa vyvarovať týchto chýb.

Základné chyby pri umelom odchove

 1. Nízka telesná teplota,podchladením kozla stráca sací reflex,preto ho treba najprv zahriať treba 

 2. Nízka teplota mlieka,mlieko musí mať aspoň 40°C pri kŕmení,vlažné a studené mlieko spôsobuje tráviace ťažkosti 

 3. Veľká dierka v dudliku,hlavne u menších je to dôležité,pri saní musí sliniť,sliny slúžia ako pufer. Tiež pri silnom toku mlieka hrozí vdýchnutie a následný zápal pľúc 

 4. Pitie z hladiny,tu misiek a vedier je úplne nevhodné kvôli stavbe tráviaceho traktu,pri pití dolu hlavou sa neuzavrie pažeráková priklopka a mlieko neprúdi do slezu,ale do iných častí žalúdka ktoré nie sú prispôsobené na trávenie mlieka

 5. Príliš krátky interval medzi krmením. Ideál je aspoň 4 hod,inak sa mlieko nestihne stráviť,mieša sa natravene mlieko s čerstvým a kozla pije v konečnom dôsledku menej,lebo nestíha vytráviť

 6. Príliš veľké dávky mlieka môžu spôsobiť prekyslenie organizmu v dôsledku ťažkej metabolickej acidózy nazývanej aj FKS floppy kid syndróm 

 7. Nevhodné umelé náhrady obsahujúce príliš veľa škrobu a rastlinných bielkovín,kvôli zloženiu je úplne nevhodné aj ľudské UM

Laktácia: Starostlivosť a špecifiká mliečnej produkcie kôz

VEMENO 

U kôz je vemeno, kľúčovým orgánom mliečnej produkcie. 

STRUKY

U dojných kôz je niekoľko obranných mechanizmov mliečnej žľazy a to pokožka struku,strukový kanálik a obranné mechanizmy vo vnútri vemena.

Struk je časť mliečnej žľazy z ktorej sa získava mlieko. To prechádza z mliečnej cisterny cez strukovú cisternu do strukového kanálika a následne strukovým kanálikom cez kruhový zvierač odteká z vemena.

Veľkosť a tvar strukov sa môže meniť s pribúdajúcim počtom laktácií.

Závislosť stavby struku na počet somatických buniek a náchylnosti k vzniku mastitídy bola predmetom mnohých výskumov,výsledky sú však rozporuplné. Vraj aj uzatvárateľnosť strukového kanálika je ďalší významný faktor v odolnosti. To sa odráža v rýchlosti dojenia, mastitídy sa sa vyskytujú častejšie u kôz ktoré majú extrémne silný odtok mlieka pri dojení,rovnako dojky s extrémne slabým odtokom mlieka sú rovnako vystavené riziku infekcie. 

Na povrchu pokožky struku je hrubá vrstva odumretých buniek tvorených keratínom,ktorá pokiaľ je neporušená tvorí nepriaznivé prostredie pre baktérie. Pokiaľ je pokožka struku popraskaná,narušená vonkajšími vplyvmi,alebo inak porušená vzniká riziko rozšírenia bakteriálnej infekcie do vemena.

Ďalší obranný mechanizmus je zvrásnený strukový kanálik,ktorý sa uzavrie po dojení. Uzatvára ho strukový zvierač,ktorý zabraňuje vzniku baktérií do vemena a samovoľnému odtoku mlieka. Epitel strukového kanálika produkuje modifikovaný kožný maz,ktorý tvorí mazovú zátku strukového kanálika-lactosebum. Jeho zloženie je bakteriocídne. Táto zátka je pri každom dojení odplavená a rýchlosť jej obnovy je zásadná pre obranyschopnosť vemena.

Furstenbergova rozeta na vnútornej strane strukového kanálika je kruh lymfocytov,ktoré rozoznávajú baktérie a stimulujú imunitnú odpoveď. 

Pri infekcii mliečnej žľazy sa zvyšuje koncentrácia laktoferinu. Tento proteín viaže železo z mlieka,čím zabraňuje rastu baktérií vo vemene.

Trávenie kozliat

Trávenie novorodenca sa líši od trávenia dospelej kozy. Hoci má kozľa štyri žalúdky , v ranom veku ich nepoužíva všetky, pretože tráviaci systém nie je pri narodení úplne vyvinutý.

Zatiaľ čo u dospelej kozy tvoria bachor a retikulum (prvý a druhý žalúdok) asi 70 percent kapacity žalúdka, v ranom veku je pozícia obrátená a omasum a abomasum (tretí a štvrtý žalúdok) zodpovedajú za 70 percent.

Mlieko (Tekutá strava )malého kozliatka ide priamo do slezu na trávenie. Kozľatá do určitého veku nedokážu stráviť tuhé krmivo, najmä škrob, kým sa nevyvinie bachor.( Preto sú umelé mlieka, kde je príliš veľa škrobu, nevhodné na odchov)

Tu opäť pripomeniem a zdôrazním nevhodnosť kŕmenia z hladiny(tj pitie z misiek alebo vedier) 

Počas prvých týždňov života, hrá SLEZ(pravý žalúdok ) a tenké črevo pomerne dôležitú úlohu z hľadiska trávenia a výživy. U kozliat sací reflex spúšťa uzavretie pažerákovej ryhy,takže mlieko obíde bachor a prúdi priamo do slezu, kde dochádza k zrážaniu, v tenkom čreve sa pomerne rýchlo trávi mliečna bielkovina. Ak sa pažeráková ryha z akéhokoľvek dôvodu neuzavrie (napr absencia sacieho reflexu,to poukazuje na nevhodnosť kŕmenia kozliat z hladiny),mlieko prúdi do bachora, kde spôsobuje tráviace problémy

Počas prvých 2 týždňov začne ochutnávať sušinu, ako je seno alebo slama. Postupne prehltne časť krmiva s tým , že:

•prítomné objemové krmivo stimuluje fyzický vývoj bachora

•baktérie a iné mikroorganizmy, ktoré sú prítomné v suchom krmive, sa udomácnia ako súčasť normálneho prostredia v bachore.

Zhruba od tretieho týždňa začína mláďa hrýzť trávu, seno alebo jadrové krmivo, ak sú dostupné a tie prechádzajú do bachora. Krátko nato nasleduje prežúvanie alebo žuvanie.

ODSTAV KOZLIAT 

KŔMENIE KOZLIAT

Koľko kozliat dokáže koza uživiť 

Viacpočetné gravidity sú pri veľmi dobrej starostlivosti a kŕmení dosť časté aj pri prvorodičkách. Hovorí sa, že koza splodí toľko potomkov, koľko dokáže nakŕmiť, nie je to však pravidlo. Veľkú rolu tu hrá genetika a kŕmenie pred pripustením a počas gravidity ( základ na budúcu laktaciu sa tvorí už počas gravidity). Je preto možné, že koza, nasadí vďaka bohatej strave dosť plodov, ktoré ale kvôli genetike nedokáže adekvátne uživiť. 

Približný prehľad kŕmenia ( fľašou)

Berte prosím do úvahy, že dané čísla sú orientačné, každé zviera je iné, to znamená, že pri dávkovaní a zisťovaní prospievania sa treba orientovať hlavne váhou. Dávka mlieka pre trojkilové kozľa je samozrejme väčšia ako pre dvojkilové ( denná dávka mlieka je cca 10-15% váhy kozľaťa). A tiež treba pozerať aj nato, úplne laicky povedané, ako "silné a výživné " (obsah tuku a bielkoviny) mlieko koza má. 

Tu je taký naozaj veľmi všeobecne teoretický prepočet.

📌 Kozľatá do 3 týždňov veku vypijú denne cca 800ml na ks (prvé dni cca 600ml a postupne sa dávka zvyšuje)

📌 Po troch týždňoch veku cca 1500ml na ks na deň ( od troch týždňov sa dávka z 800ml postupne zvyšuje do 1500ml) 

Ak si to prerátame na trojčatá ( ktoré nie sú ani u prvničiek veľkou zvláštnosťou), koza musí vyprodukovať 4,5 l mlieka mesiac po pôrode. Toto je dosť aj pre staršie zvieratá, ktoré už majú lepšiu laktáciu ako prvorodičky.

Dôležitú úlohu zohráva aj povaha kozy a temperament. Kozy majú iba dva struky. Pretože musia stáť, kým kozľatá pijú, znamená to, že koza s troma alebo štyrmi kozlatami, bude musieť stráviť dvakrát toľko času státím ako koza s iba dvoma. Niektoré to jednoducho nedokážu. Navyše kozlatá v boji o potravu si dosť často počínajú necitlivo voči matke a môžu ju zraniť.

To, že majú iba dva struky, tiež znamená že väčšie a silnejšie kozľatá, majú výhodu. Kozľatá pod matkou pijú veľmi často, to že matka stojí, je pre ne signál, že majú ísť jesť a neváhajú odsotiť slabšieho súrodenca. Takže ak má koza viac kozliat znamená to, že hojnosť mlieka budú mať iba najsilnejšie jedince.

Bohužiaľ je stále pomerne veľa ľudí, ktorí sa šťastne chvália, že im koza vychovala tri alebo štyri kozľatá. Je však aj dosť ľudí ktorí tvrdia, že kozľa je malé pretože bolo z trojčiat/ štvorčiat, ale to, že je kozľa z viacpočetnej gravidity nie je dôvod aby bolo dvoj- alebo trojmesačné kozľa malé. V tomto veku sú kozľatá malé kvôli parazitom alebo tomu, že nemajú dostatok potravy. Kozľatá prežijú aj na nižšej dávke mlieka ako je popísaná na začiatku, ale neprospievajú. Rastú pomaly, pretože neprijímajú dostatok bielkovín a vápnika, a majú zníženú odolnosť voči parazitom a chorobám, keďže neprijímajú dostatok protilátok z materského mlieka.

Preto vždy, ak máte viac ako dve kozľatá, starostlivo sledujte,č i sú všetky nakŕmené rovnako a rovnako prospievajú.

Choroby kozliat

Watery mouth disease WMD

Možno existuje aj slovenský ekvivalent názvu, ale toto ochorenie mám zafixované podľa jedného Starého Baču ako "mokrá huba".

Je to, ak sa neodhalí včas, nebezpečné bakteriálne ochorenie, kvôli vysokej úmrtnosti. 

Vyskytuje sa najčastejšie u novorodencov, od veku 6 - 48 hodín.

Za vznik ochorenia je zodpovedná zanedbaná hygiena a podcenenie starostlivosti o matky a novorodencov. 

Najzraniteľnejší sú slabší novorodenci, ktorý nemali dostatočný prísun mleziva, počas prvých hodín života.

V tom čase dochádza aj k infekcii, keď sa do ich tráviaceho traktu dostávajú baktérie Escherichia coli ( E. coli ) 

napríklad zo znečistenej podstielky.

 Baktérie prechádzajú zo slezu do čriev. U starších sa baktérie ničia kyslým prostredím v žalúdku, ale u novorodených jahniat je pH neutrálne (pH=7). 

Tieto baktérie sa v črevách rýchlo množia a odumreté uvoľňujú endotoxín.

Tento jav je v poriadku, ak je množstvo baktérií malé, ak však prudko narastie a kozľa nie je chránené imunitou z mleziva, vzniká veľké množstvo endotoxínu a pohyb čriev ustáva.

Baktérie sa veselo množia ďalej a produkujú endotoxín. Ak je množstvo endotoxínu väčšie ako kapacita pečene na jeho odbúravanie, vzniká endotoxémia a tá je zodpovedná za klinické príznaky " mokrej huby".

Počiatočné príznaky sú malátnosť, letargia, neskôr nasleduje charakteristické slinenie ( odtiaľ názov "mokrá huba" ). 

Ak sa choroba nelieči, kozľa je čoraz viac malátne, odmieta sať, slinenie je čoraz intenzívnejšie, častý príznak býva nafúknuté bruško plne vzduchu a hnačka. Kozľa kolabuje a po pár hodinách uhynie.

Toto ochorenie skoro vždy prepukne iba u kozliat, ktoré v prvých hodinách nedostali dostatočné množstvo kvalitného kolostra a hygiena chovu nie je postačujúca. 

Produkciu kolostra ovplyvňuje výživa matiek, na ktorú treba dbať už počas gravidity. 

Umelé kolostrum možno použiť v núdzových prípadoch ako doplnok, nie však náhradu, lebo náhrada za skutočné kolostrum neexistuje. Vždy je lepšie použiť skutočné zvieracie kolostrum( či už ovčie, kozie, kravské ) od inej matky ako umelú náhradu.

Toto ochorenie je pomerne nebezpečné a rýchle, ale ak sa odhalí včas, je možné ho vyliečiť. 

Liečba pozostáva z podávania glukózy / elektrolytu žalúdočnou sondou 3x denne, to zabraňuje tomu aby hladovalo, zmierňuje dehydratáciu a stimuluje pohyb čriev. 

Je úplne zbytočné podávať mlieko, pretože ho kozľa nie je schopné stráviť, kŕmiť mliekom sa môže až keď sa telesná teplota vráti do normálu (39°C ) a upraví sa črevná mikroflóra.

Nesmie sa prehliadnuť podchladenie a kozľa je potrebné zohrievať pri zdroji tepla.

Stimulácia pohybu čreva je tiež potrebná, pretože pohyb čriev, znižuje produkciu endotoxínu. Používa sa nato metóda klystíru, avšak je to zákrok ktorý patrí do rúk iba skúseným chovateľom, prípadne veterinárnemu lekárovi, keďže pri neopatrnej manipulácii hrozí roztrhnutie čreva.

Kortikosteroidy môžu v závažných prípadoch pomôcť zmierniť alebo zabrániť rozvoju šoku.

Pokračujem v liečbe, kým nezmiznú všetky príznaky a kozľatá začnú mať snahu piť mlieko od matky.

Odporúča sa, ak to zdravotný stav kozľaťa dovoľuje, ponechať ho pri matke, aby malo možnosť samovoľne sa začať kŕmiť, keď sa zotaví.

Choroby kozliat 

Jedna z pomerne u málo známych diagnóz je metabolická acidóza kozliat, alebo Floppy kid syndrome.

Je to pomerne ľahko diagnostikovateľná choroba, ktorá sa vyskytuje vo veku od troch do štrnástich dní veku. Ojedinele sa môže vyskytnúť až do mesiaca veku, ale je to málo pravdepodobné. 

Čo to vlastne je? 

Vlastne je to metabolická porucha z "prepitia" mliekom, pri nadmieru pažravých kozľatách, ktorých matky majú príliš veľa mlieka. 

Kozľa, ktoré sa spočiatku javí ako úplne zdravé, zrazu začne byť apatické a nevládze stáť, ochorenie je preto príliš často zamieňané so svalovou dystrofiou, neliečené a kozľa uhynie vlastne zbytočne.

Bruško je plné a "žblnká" v ňom, stráca sací reflex, dokáže však prehĺtať. Nemá hnačky a nie je dehydrované.

Ak sa ochorenie nelieči, upadá do kómy a uhynie do 24-36 hodín.

 Dá sa to ľahko napraviť tak, že kozľaťu dáte asi pol až jednu čajovú lyžičku sódy bikarbóny rozpustenej v malom množstve vody. Nakoľko kozľa nie je dehydratované (pretože sa prepilo mlieka), je potrebné do sódy bikarbóny primiešať iba toľko vody, aby sme roztokom vedeli napojiť mláďa. Napriek tomu, že nedokáže sať ( absencia sacieho reflexu je jeden z príznakov), hltací reflex zostáva vo väčšine prípadov zachovaný, takže je pravdepodobné že s veľkou trpezlivosťou roztokom dokážete nakŕmiť kozľa fľašou alebo striekačkou. Ak nie, veterinár môže podať hydrogenuhličitan sodný intravenózne. Zvyčajne stačí jedna dávka sódy bikarbóny a pri podozrení na FKS je možné nahradiť mlieko na aspoň 24 hod napr harmančekovým čajom ( upokojuje sliznice)

Ak po podaní roztoku hydrogénuhličitanu nenastane zlepšenie, pravdepodobne je príčina iná ako FKS.

ČO NIE JE FKS

Ak už ochorenie príliš nepokročilo, spoznám ho pomerne jednoznačne tým, že po podaní roztoku sódy bikarbóny, nastane zlepšenie stavu.

Pri FKS strate sacieho nepredchádza podchladenie!

Kozľa ktoré má dva alebo tri mesiace, nemá FKS. V tom veku je slabosť často spôsobená červami alebo kokcidiami. Zatiaľ čo kokcidie a iné infekcie prvokmi môžu spôsobiť hnačky, FKS nie.

Enterotoxémia ( Pulpy kidney disease )

Je zákerné a nebezpečné ochorenie, ktoré sa vyskytuje u kozliat, tu však je treba brať do úvahy hranicu veku aspoň dva týždne, ale aj u starších zvierat.

Zákerné preto, lebo dokáže zabíjať v priebehu pár hodín a nebezpečné, pretože šanca na vyliečenie je v podstate mizivá, potrebná je prevencia formou očkovania. 

Ochorenie spôsobujú baktérie klostrídie. Tie sú za bežných podmienok súčasťou tráviaceho traktu. Ak sa však z nejakej príčiny začnú nekontrolovateľne množiť, produkujú toxín a ten spôsobuje otravu, ktorá nenávratne poškodzuje vnútorné orgány.

Baktérie sa začnú množiť, ak dôjde k náhlej zmene potravy na takú, ktorá má vysoký obsah sacharidov a málo vlákniny. Platí to aj pri nadmerne mliekom kŕmených kozľatách. Paradoxom je, že choroba "kosí" prevažne silné a zdravé jedince. Na jej diagnostiku slúžia typické posmrtné príznaky. 

Sú popisované príznaky aj pre úhynom, sú to prevažne neurologické príznaky, ako kŕče, rôzne neprirodzené pohyby.......

Zvieratá sú však už väčšinou nájdené mŕtve s vystretými nohami a hlavou v zákone dozadu, prípadne rýchlo hynú v kŕčoch. Tieto neurologické príznaky sú typické aj pre iné ochorenia ( acidóza, ketóza....) ale odlišujú sa typickými posmrtnými príznakmi. 

Typické posmrtné príznaky sú:

Krvácanie pod kožou, na srdci a obličkách, voľná tekutina okolo srdca

Črevá sú krehké, ľahko sa trhajú, sú plné obsahu, ktorý je riedky 

Telo po úhyne podlieha dosť rýchlo rozkladu

Obličky zvyčajne podliehajú rozkladu rýchlejšie ako ostatné orgány, preto pri tomto ochorení bývajú tmavšie a mäkšie ako zvyčajne, preto sa choroba v angličtine nazýva "Pulpy kidney" - dužinatá/kašovitá oblička.

Prognóza pre choré zvieratá je veľmi zlá, ako som už spomínala. Ak choroba prepukne, je potrebné zaočkovať všetky zvieratá a nasadiť im diétu v podobe menej sacharidového krmivá, pokiaľ sa nevyvinie imunita. Samotná zmena krmiva zvyčajne zastaví prepuknutie choroby u ďalších zvierat.