Parazity 1.

Toto je téma, ktorá aj keď sa bude opakovať stokrát, stále je to málo. 

A to sú parazity, ktoré znižujú úžitkovosť zvierat a v nemalej miere spôsobujú úhyny, či sklamanie z chovu. 

Je to neustále narastajúci problém, ktorý si bohužiaľ vyrábame sami. A to hlavne používaním krátkozrakých metód, ktoré sa v minulosti chvíľu javili ako účinné. Rovnako podceňovaním, úplnej neznalosti problematiky, ale hlavne nepoznaním svojho stáda. 

V čom spočívala krátkozrakosť metódy preventívneho odčervovania? Hlavne v tom, že človek chcel, aby bolo všetko jednoduché. Vyzeralo to ako super nápad, dvakrát ročne odčerviť všetko rad radom, bez ohľadu nato či má, alebo nemá príznaky parazitov. Lenže, tých pár parazitov, ktoré prežilo, produkovalo nové generácie, už viac odolné proti lieku, logika, keď chcem prežiť musím bojovať. 

Pár rokov preventívne odčervenie funguje, ale hups, zrazu, aj keď podám liek na odčervenie, nič sa nedeje. 

Vysvetlenie? Pár rokov si už nechovám iba kozy, ale aj živé inkubátory na rezistentné parazity. Pretože s každým zbytočným odčervením, produkujem stále odolnejšie a odolnejšie parazity. 

Parazity sú prítomné vždy, neexistuje chov, kde nie sú. Existujú iba chovy, ktoré ich rôznymi alternatívnymi prostriedkami držia pod kontrolou. To je cieľ, ktorý by sa mal snažiť každý chovateľ dosiahnuť.

Nato aby som vedela využiť alternatívne spôsoby, musím poznať svoje stádo, jeho dynamiku, ako reaguje na zmeny ....., poznať aspoň približne druhy parazitov, ktoré mám ( zas až toľko ich nie je a koprologické vyšetrenie trusu, nie je taký problém) a som v obraze. 

Ako to funguje u mňa :

Mám na pastve pásomnicu, to je relatívne "najlepší " parazit, v porovnaní s takou vlasovkou. Mojím dospelým kozám, problém nespôsobuje, iba kozľatám. Preto viem, že ak kozľa neprospieva, alebo vo veku 5-6 týždňov začne hnačkovať, musím odčerviť. Ale aj tak predtým považujem, či nebude vhodnejšia eliminácia slabého kusa, skoro vždy je najvhodnejšia. Bohužiaľ tvrdá selekcia odolnosti voči parazitom, je jedna z najlepších metód.

Parazity 2

Ďalší veľký problém v súvislosti s odčervením je poddávkovanie a používanie rovnakých účinných látok stále dookola. 

Pri poddávkovaní je hlavný problém to, že výskum sa zameriava na rentabilnejšie ovce, čo je však odlišný živočíšny druh ako kozy, ktoré majú rýchlejší metabolizmus, preto účinnú látku vylúčia z tela skôr. Z toho dôvodu, je potrebné kozám dávku lieku navýšiť.

Ja sa orientujem podľa výskumu odborníčok a dávkujem lieky, keď už naozaj musím podľa nich. 

Liek sa podáva priamo striekačkou do huby, žiadne do vody pre všetkých alebo do krmiva. Každý kus má dostať svoju dávku. 

Okrem použitia pre vnútorné parazity sa eprinomectin a moxydektín niekedy používajú aj ako pour on ( naliatie na kožu zvierat) pri vonkajších parazitoch, ako sú vši a roztoče. Bohužiaľ,aj vnútorné parazity sú vystavení účinkom lieku, použitom pour on a pri takomto použití zabijú iba asi 50 percent vnútorných parazitov, čo znamená, že to rýchlejšie vedie k problémom s odolnosťou.

Preto pri vonkajších parazitoch, neplytvať eprinomectinom na vonkajšie použitie, je účinnejší na vnútorné, keďže ešte nie je tak známy ako helmigal, albendavet a ivomec. Na vonkajšie parazity sú lieky priamo na to určené

Parazity 3

Základná vec, ktorú si musím uvedomiť, je to, či chovám odolné zvieratá, alebo odolné parazity.

Ak predsa len chcem chovať zvieratá, lieky na odčervenie používam iba v naozaj NAOZAJ nevyhnutných prípadoch, keď zlyhajú všetky alternatívne spôsoby. 

Vysvetlím prečo.

Lieky na odčervenie nie sú zázračné lektvary, ktoré AK podám správne zabijú všetky parazity. Áno znie to ako pekná rozprávka, ale v realite žiaľ nefunguje.

V ideálnom prípade liek zabije väčšinu parazitov, ten zbytok, ktorý prežije a larválne štádia, produkujú potomkov už čiastočne odolných na daný liek. 

Ďalšia pekná predstava, je že podám liek, ten zabije všetko živé a mám po probléme. Omyl, väčšina liekov zabije dospelé jedince, avšak v tele zvieraťa prechádzajú rôznymi cyklami vývoja a na tie väčšina liekov neúčinkuje. Môžem sa ja potom diviť. Ako je možné, že zviera prejavuje známky parazitov, keď som odcervila nedávno? Ľahko, z lariev sa vyliahli dospelé červy, už čiastočne odolné voči lieku s ktorým sa stretli ako larvy. 

Základ je preto, držať parazity pod kontrolou, aby nemali šancu sa rozmnožiť. 

Asi polovica toho, čo vieme o parazitoch, bola objavená za posledných dvadsať rokov a veľa z toho sa na veterinárnych školách učilo až posledných pár rokov.

Za posledných desať rokov sa uskutočnilo veľa výskumov vnútorných parazitov. V tejto oblasti sa vykonal značný výskum v Austrálii, na Novom Zélande a v Južnej Afrike. Jedna štúdia za druhou jasne ukazuje, že rezistencia voči odčervovacím prípravkom je skutočným problémom. U nás sú najpoužívanejšie tieto dve skupiny odčervovacích prostriedkov, netrvá preto dlho, kým sa pri ich častom používaní objaví problém s rezistenciou.

📍Avermektíny ivermektín , selamektín , doramektín , eprinomektín a abamektín, moxidektin

📍Benzimidazoly 

 albendazol,fenbendazol, triklabendazol

 Výskum ukazuje, že ak sú paraziti rezistentní na jeden liek v skupine, ostatné lieky v tejto skupine tiež nemusia účinkovať. Čiže ak máte rezistenciu na albendavet, budete mať pravdepodobne rezistenciu aj na helmigal ;) a keďže ivermectin je obľúbeným liekom na všetko, aj na chlp zarazený v riti a hlavne poddavkovany, tak za pár rokov sme v ...... keli 🤭😁

Parazity 4

Ak už nastane situácia, keď naozaj potrebujem použiť liek na odčervenie, využívam metódu selektívneho odčervenia. Odčervujem iba zviera, ktoré to akútne potrebuje, má zlú kondíciu, zaostáva v raste, znížený nádoj, je anemické......

Parazity udierajú hlavne počas oslabenia organizmu ( aj po pôrode vplyvom zvýšeného estrogénu) , zmenách počasia, pre ne vhodných podmienkach na žitie. 

Ak sa však rozhodnem "preventívne" odčerviť zviera počas zmeny ročného obdobia, po pôrode atď aby som predišla problémom, tie problémy si skôr vyrábam. A strácam možnosť selekcie prirodzene odolných kusov vhodných na ďalší chov.

 Preventívne odčervenie nie je dlhodobo udržateľný stav stáda.

To, že dočasne funguje, je dôsledok prijímania stále nových, ešte nerezistentných parazitov z pastvy.

Je vysoko pravdepodobné, že problém s parazitmi má iba pár zvierat zo stáda, tie fungujú ako inkubátor, v ktorom sa parazity množia.

Stretla som sa uz aj so spôsobom odčervenia po sebe v krátkom intervale. V zbesilej snahe zabiť všetkých parazitov, odčervím raz, ale keďže liek nezabije larvy, tak onedlho nato, odčervím zas, aby som zabila tie zvyšné. A môžem si zagratulovať k tomu, že som stvorila oveľa silnejšie parazity, ktoré prežili prvé aj druhé odčervenie krátko po sebe. 

Ak by to chcel niekto v číslach, nech sa páči.

Napríklad, ak mám stádo menšie ako desať kôz a odčervím iba jednu kozu, pričom zabijem 90 percent jej červov, a táto koza mala v stáde 25 percent červov, iba 2,5 percenta červov v stáde by bolo odolné voči použitému lieku. Preto iba 2,5 percenta červov bude plodiť larvy odolné voči odčerveniu, v porovnaní so 100 percentami preživších červov u každej kozy, ak by som odčervila celé stádo.

Aby som to celé zhrnula, odčervenie komerčnými chemickými látkami nie je spása v boji s parazitmi, ale ak to už mám nejak nazvať, pre mňa je to nutné zlo. Pretože každým použitím liekov som o krok bližšie k totálnej rezistencii a chovu odolných parazitov, namiesto zvierat.

Rotácia pastvín

Alternatívne spôsoby regulácie parazitov 

U nás ako jedinú alternatívnu metódu zbavovanie sa parazitov poznáme chemické lieky. Čo sa však pomaly začne a niekde už prejavuje v stále vyššej a vyššej odolnosti parazitov voči týmto liečivám, keď onedlho prestanú účinkovať úplne. 

Vo svete sú tieto metódy viac známe a vedome využívané.

Existujú rôzne alternatívne postupy a doplnky výživy, ktoré pomáhajú znižovať infekčný tlak parazitov a zvyšujú odolnosť zvierat.

Jednou z týchto metód je rotačná a medzidruhová pastva.

Namiesto toho aby som zvieratám položila jeden veľký výbeh, kde strávia celú sezónu, rozdelím pastvu na menšie ohrady. Tam zostanú určité obdobie a potom sa presunú do ďalšej ohrady s čerstvou trávou a zanechajú za sebou výkaly s vajíčkami parazitov. Tie ak po vyliahnutí nenájdu vhodného hostiteľa, uhynú. Predchádza sa tak opätovnej reinfekci zvierat. Tak isto sa obmedzuje vypasenie určitých častí až na hlinu, kde sa tráva potom ťažšie opätovne regeneruje. 

Vo všeobecnosti sa názory kedy presúvať zvieratá medzi výbehmi rôznia, ako také orientačné vodítko berme počasie a výšku porastu. 

Cieľ je obmedziť opätovnú nákazu spásaním vajíčok. Odolnosť vajíčok a lariev závisí hlavne na počasí,ak je horúco a sucho hynú skôr ako keď je vlhko a teplo, preto pri horúcom a suchom lete je možné vrátiť zvieratá opäť na pastvu skôr ako pri daždivom počasí. Ideálne je aby kozy neboli na jednej pastve aspoň pár mesiacov,keďže je to však pre mnohých nereálne,tak pri suchom lete by mala pastva ostať bez zvierat aspoň 6 týždňov, aj keď to nezaručí úplne zlikvidovanie vajíčok a lariev, môže to pomôcť výrazne znížiť zaťaženie pastvy parazitmi. 

Kozy nie sú "živé kosačky" ak k tomu nie sú nútené nebudú sa pásť s hubou pri zemi, uprednostňujú kríky,mladé stromy, vyššiu trávu a burinu,preto presun na novú pastvu by mal byť pri výške aspoň 15-20cm, ideálne trocha viac, avšak skladba musí byť pestrá, pretože vyššia tráva už nie je tak chutná. 

Dĺžka pohybu v jednom výbehu závisí od počtu zvierat, veľkosti pastvy a skladby porastu. 

Výhodou rotačnej pastvy je aj to,že ju môžem využívať aj na nakŕmenie iných druhov zvierat, pretože ich parazity sú druhovo neprenosné a preruší sa tým životný cyklus parazita. Tiež majú rôzne požiadavky na skladbu pastvy a tým nedochádza k nadmernému vyťaženiu pastvy. 

Ideálne druhy na striedanie sú prasatá,sliepky,kone,kravy.

Selekcia odolných zvierat

Ďalšou veľmi účinnou alternatívnou metódou v boji proti parazitom je metóda selekcie odolných jedincov.

V predošlých príspevkoch už bolo spomínané, čím viac odčervujem, tým odolnejšie parazity získavam. Hlavne čo sa týka vlasovky slezovej, ktorá si buduje odolnosť podstatne rýchlejšie ako bežné, menej nebezpečné červy.

Parazity spôsobujú zdravotné problémy, ako stratu hmotnosti, zníženú úžitkovosť, hnačku, anémiu a ak sa neriešia, aj smrť. Vo voľne žijúcich stádach zvierat, možno tieto uhyny považovať za prirodzený úbytok, ktorý je nevyhnutný na udržanie zdravého stáda.

V domácich chovoch majú zvieratá oveľa " jemnejšie " podmienky, preto prežívajú aj slabšie jedince. Ale aj tu je potrebné vykonávať selekciu zvierat náchylných na parazity, skôr ako dôjde k zníženiu úžitkovosti a úhynom. 

Odolnosť zvierat voči parazitom je stredne dedičná, preto je vysoko pravdepodobné, že odolní rodičia splodia odolné potomstvo.

Odolnosť voči parazitom sa hodnotí nízkym počtom vajíčok parazitov v truse. Pri vlasovke sú v tolerancii aj zvieratá, ktoré síce vylučujú vysoký počet vajíčok, ale ich skóre FAMACHA je nízke, to znamená, že aj napriek vyššiemu počtu parazitov, nie sú anemické.

Najjednoduchší spôsob ako určiť počet vajíčok, je vyšetrenie trusu 4-6 týždňov po odstave (stres z odstavu znižuje odolnosť) , alebo po odčervení u kozliat. U matiek prirodzene stúpa počet vajíčok v trusu približne 20-30 deň po pôrode.

Genetická rezistencia voči gastrointestinálnym parazitom je jedným z najsľubnejších prostriedkov na kontrolu červov v stáde. Chov geneticky odolných zvierat, vedie z zlepšeniu úžitkovosti chovu, minimálnemu využívaniu chemických odčervovákov a zníženiu úhynov kvôli parazitom.

Jedna z alternatívnych metód kontroly parazitov je aj selekcia odolnosti voči parazitom. Je stredne dedičná od OBOCH RODIČOV. Nestačí, že ja mám matku, ktorá je odolná, musím mať aj otca. A tým sa dostávam k pomerne podceňovanej skutočnosti a to, že cap má byť základ a pýcha stáda. Veľa chovateľov to podceňuje a pripúšťa čímkoľvek, čo je toho schopné. Kto mal a má možnosť vyskúšať a odchovať si svojho kvalitného plemeníka, mi myslím dá za pravdu. Je rozdiel mladými rýchlokvaskami, čo sa na jar narodí, koncom leta pripustí všetko čo je tomu ochotné, na jeseň do klobásy a svojím kvalitným starším capom. 

 Kvalitný genetický materiál z oboch rodičov sa prejaví na následnej úžitkovosti kozliat. 

Okrem toho, že netuším aká je a bola by odolnosť týchto mladých, v čase ruje sa minimálne zaseknú na už dosiahnutej váhe, alebo ešte v dôsledku posadnutosti hormónmi ešte uberú z váhy.

Teraz si možno poviem, ale veď to tak robím, funguje to a som v podstate spokojná, ale čo ak sa to dá robiť aj lepšie? 

Poznám aj prípady, kedy nádejný plemeník nemal všetko tam dolu tak ako mal mať a bolo treba narýchlo zháňať náhradu, alebo na rok sa nedojilo.

Ďalšia možnosť je využiť služby capa iného majiteľa. Klobúk dolu, kto toto zvláda. Zvládnuť logistiku s pobláznenou kozou k capovi, vystihnúť moment vhodný na oplodnenie a s pobláznenou smradľavou kozou od capa musí byť zážitok. 

Niektorí tvrdia, že vraj určité plemená capov nesmrdia, napríklad anglonúbijské, tak ja teraz neviem, moji boli asi pokazení, môžem posunúť dojmy susedov v okruhu 500m, v prípade priaznivého vetra aj kilometer od nás od začiatku augusta. 

 Ale hlavnou nevýhodou takéhoto sexturizmu, sú prenosné choroby, či už sexuálne prenosné, alebo prenosné iba kontaktom (napr pneumonia, pseudotuberkulóza (CLA), paratuberkulóza, infekčná vírusová artritída (CAE).

 a nezabúdam ani na danajské dary v podobe rôznych ekto a endo parazitov ako svrab,všenky a iné lahôdky.

Doplním ešte, že okrem vyššie spomenutých, sú sexuálne prenosné napríklad bakteriálne infekcie, ako je brucelóza, chlamydióza a toxoplazmóza, všetko sú to zoonózy, teda choroby prenosné aj na človeka. Mnoho pohlavne prenosných chorôb nevykazuje žiadne iné príznaky ako potrat a preto sú v chove do značnej miery neodhalené a nediagnostikované. Na diagnostikovanie týchto stavov a určenie priebehu liečby musí diagnostické laboratórium vykonať pitvu-fetálneho tkaniva plodu.

Preto ak sa mi na pozemok zmestí napríklad päť kôz, zmestí sa tam aj šiesty kvalitný cap. Ako som už písala na začiatku, má byť základ a pýcha stáda, nie "obecný bicygeľ". Capa nepožičiavam, nepripúšťam cudzie kozy a nerobím hodinový hotel cudzím kozám, nemienim hazardovať so zdravím a životom svojich zvierat. foto ilustračné ;)

KOPROLOGICKÉ VYŠETRENIE TRUSU 

Poslednú dobu často vídam odporúčanie -" odčerviť podľa výsledku koprológie", čo je super, už sa niekam hýbeme, nie je to len o tom, že pravidelne na jar a jeseň buchnem odčervovák. Ale ruku na srdce, koľkí z vás, vrátane mňa, to robia správne? Vlastne ja už pár rokov "kopro" nerobím , viem z posledného vyšetrenia čo tu mám, mám uzavretý chov a vlastne nemám nejaké výrazné problémy s parazitmi zatiaľ, vlastne odkedy nezvláčam domov všetko čo zbadám. Ale naspäť k téme.

Jednou z dôležitých metód kontroly parazitov, je vyšetrenie trusu - koprologické vyšetrenie.

Funguje na princípe detekovania vajíčok, lariev, dospelcov v truse. Aj napriek tomu, že niektoré druhy parazitov neprebývajú v tráviacom trakte, ich jedince sa vylučujú trusom.

Poznáme tri spôsoby vyšetrenia 

 1. Flotačné

 Táto metóda je založená na vyššej špecifickej hmotnosti flotačného roztoku než vývojových štádií ( vajíčka, larvy....)parazitov. Tie vplyvom gravitácie, alebo v centrifúge vyplaví na povrch, odkiaľ je možné pozbierať ich na mikroskopické sklíčko. Flotačných roztokov je viacero a ich výber záleží aj na tom, či mierime na určitého parazita. 

Napríklad NaNO³, ZnSO⁴ ( používa sa na niektoré druhy pľúcnych červov) NaCl......

MacMasterova kvantifikačná metóda umožňuje vypočítať infekčné zaťaženie zvieraťa parazitmi, koľko vajíčok sa nachádza v grame trusu, (FEC)veľmi zjednodušene povedané odtiaľ pochádzajú známe +,++,+++.....vo výsledkoch rozboru.

Táto metóda nás môže nasmerovať aj k rezistencii na určitý liek. Po odčervení by sa mal FEC znížiť, ak sa zníženie blíži k 90% znamená to, že daný liek účinkuje. Ak je však zníženie FEC menšie ako 50% , je potrebné poohliadnut sa po lieku z inej skupiny liečiv, pretože daný liek je už rezistentný.

 2. Sedimentačné

 Táto metóda sa používa na zachytenie parazitov, ktorých vajíčka a oocysty vďaka svojej špecifickej hmotnosti neflotujú ku hladine, ako napríklad motolice, niektoré druhy pásomnice....

Podstata metódy je v premiešaní fekálneho materiálu s vodou. Po odstátí vajíčka a oocysty klesnú ku dnu, odkiaľ sa dajú odsať, alebo premiestniť na pozorovanie. Na zefektívnenie a zrýchlenie tejto metódy sa môže použiť centrifúga, alebo rôzne sedimentačno- koncentračné roztoky. 

 3. Larvoskopické

 - Baermanova metóda detekcie lariev, jej podstata spočíva v tom, že larvy prirodzene migrujú z chladného a suchého do teplejšieho a vlhkejšieho prostredia. Časť vzorky trusu sa umiestni do teplej vody v kónickej nádobe a nechá sa odstáť aspoň 12 hodín. Larvy migrujú von zo vzorky a padajú na dno nádoby. Takto sa určujú larvy veľkých pľúcnych červov a vyliahnuté larvy strongyloidov.

  - Vajdova metóda detekcie lariev, princíp je rovnaký ako v predošlom prípade, ale vzorka sa nechá stáť iba jednu hodinu. Táto metóda slúži na zaistenie malých pľúcnych červov Muellerius.

 Keď už sme si takto vyčerpávajúco predstavili metódy vyšetrenia, poďme sa pozrieť nato ako zaistiť aby bolo čo najvierohodnejšie a odrážalo reálnu situáciu s parazitmi v mojom stáde.

  Vzorka by mala obsahovať čo najčerstvejší materiál priamo od zdroja, nie akýkoľvek bobek, ktorý nájdem na zemi. Chytám to skôr ako to dopadne na zem, pretože tam sa to môže kontaminovať voľne sa povaľujúcimi vajíčkami, ktoré ešte nemajú svojho hostiteľa a mám skreslenú vzorku daného zvieraťa a jeho zaťaženia parazitmi. Čo najčerstvejší preto, že niektoré vajíčka parazitov sú schopné vyliahnuť sa behom pár hodín, či dní a vzorka je opäť skreslená. Ak nechám vzorku voľné pohodenú len tak v priestore pri izbovej teplote, ak mi za ten čas náhodou neodíde po vlastných, tak sa kľudne môže stať, že budem hrdo odchádzať s výsledkom rozboru 0,0 nič parazita a zvieratá mi budú naďalej živoriť, alebo chcípať. Ale budem mať čistý výsledkom rozboru, čo je blbosť jak mraky. Lebo čistý rozbor neexistuje, existuje len odfláknutý rozbor, alebo zlá vzorka.

 Vek zvieraťa je tiež dôležitý faktor pri určovaní parazita.

Vzorka by mala obsahovať cca 10g trusu.

V prípade parazitov, ktoré vylučujú iné vývojové štádiá, by sa mal odber uskutočniť aspoň 3x ob deň ( napríklad pásomnice, oocysty giardií...)

Vzorka sa ihneď spracováva, prípadne hneď schladí,(nie mraziť !)aby sa zabránilo predčasnému liahnutiu z vajíčok.

Aj keď je vyšetrenie trusu pomerne dobrý pomocník, neberte ho ako písmo sväté. Môže sa stať, že z viacerých dôvod bude falošne negatívne, alebo nezobrazí úplne mieru zaťaženia zvieraťa parazitmi. Niektoré dôvody sú :

 1. Vzorka nie je čerstvá a niektoré vajíčka sa už vyliahli.

 2. Niektoré parazity nevylučujú vajíčka nepretržite, preto v konkrétnej vzorke sa vajíčka nemusia vôbec nachádzať ( napríklad pásomnica vylučuje segmenty vajíčok )

 3. Niektoré vajíčka sú príliš krehké a zničia sa flotačným roztokom, alebo neplávajú príliš dobre na zachytenie 

 4. Niektoré parazity škodia už predtým ako začnú vylučovať vajíčka ( už larvy vlasovky dokážu zviera značne "scucnúť" z krvi ) 

 5. Nesprávne určenie parazita, niektoré vajíčka sú si dosť podobné a ľahko dôjde k zámene 

 6. Nie každé zviera, ktorého vzorka obsahuje veľké množstvo vajíčok, musí nutne aj vykazovať klinické príznaky.

 7. Je nutné brať do úvahy aj sezónnosť, niektoré parazity počas chladnejších mesiacov, prejdú do štádia hypobiózy, sú nečinné,nevylučujú vajíčka, ale fyzicky v zvierati sú a len čakajú na príležitosť zaútočiť. 

 Preto sa nespoliehajte vždy iba na rozbor, treba poznať svoje stádo a všímať si, kedy sa u zvierat prejaví zaťaženie parazitmi a čo to môže spôsobiť. Každý chov je jedinečný aj čo sa parazitov a boja s nimi týka.

Famacha test 

Je pomerne jednoduchý nástroj na kontrolu anémie u zvierat. Je oveľa presnejší a rýchlejší, čo sa týka anémie zo začervenia ako rozbor trusu.

Nato aby mal aj relevantnú výpovednú hodnotu je potrebné robiť ho správne.

 1. Vždy kontrolujem sliznice za denného svetla, nemusí byť jasno, ale je potrebné denné svetlo. V bojových podmienkach je možné využiť aj vnútorné priestory, ale musí tam byť prístup denného svetla, okno, dvere.

 Pri umelom svetle, alebo v tieni môže byť výsledok skreslený.

 2. Veľmi dôležitá je aj technika.

 Je potrebné zavrieť vrchné viečko a zatlačiť oko do vnútra, aby sa mihalnice ba vrchnom viečku stáčali smerom nahor o palcu. Odtiahnuť spodné viečko a skontrolovať farbu slizníc. 

Tá by mala byť prekrvená a ružová.

Meď

Poznatky týkajúce sa výživy kôz sa za posledné obdobie zmenili. Donedávna boli ovce a kozy zaradené do jednej spoločnej kategórie a verilo sa, že v žiadnom prípade nepotrebujú meď, dokonca nie je možné ani to, aby jej mali nedostatok. Takto by začínal tento príspevok ak by sme nežili, kde žijeme. Bohužiaľ tu stále panuje názor, že ovce a kozy sú jeden živočíšny druh, preto majú rovnaké požiadavky na výživu, dávku odčervovacích prípravkov ..... Panuje aj názor, že meď je pre ovce a kozy fuj fuj a okamžite ako sa k nej priblížia, nedajboh si len líznu medi, okamžite padnú mŕtve k zemi.
Týmto nechcem tvrdiť, že treba teraz pchať zvieratá meďou (a inými minerálmi) bezhlavo zhora zdola. Skúsim tu zhrnúť pár logických poznatkov, pozbieraných zo zahraničných príspevkov aj podcastov a každý nech zváži na základe zjavných skutočností čo jeho zvieratá potrebujú. Pretože ako sa hovorí, "každý liek je v skutočnosti jed, záleží iba na dávke."

Meď je minerál vyskytujúci sa v pôde a zvieratá ho prijímajú hlavne v krmive(seno,tráva,jadro),môžem si dať tú námahu a zistiť ako je natom moja oblasť s obsahom medi v pôde. Ale aj keď mám vo svojom okolí medi v pôde dostatok,neznamená to že zvieratá jej majú dostatok. Najčastejšie sa natom podieľajú  sekundárne vplyvy a to obsah iných minerálov,ktoré pôsobia ako antagonisti a to síra,železo,molybdén a vápnik. Môžem mať vysoký obsah týchto prvkov vo vode a nedostatok medi je na svete. Rovnako zaťaženie zvieraťa parazitmi je významný faktor ovplyvňujúci hladinu medi v tele,pri poškodení žalúdočného a črevného systému parazitmi, ony totižto mechanicky poškodzujú sliznice, sa výrazne znižuje vstrebávanie medi a pohybujem sa v kruhu.
Najspoľahlivejšia diagnostika je biopsia pečene, krvné testy nie sú až tak nespoľahlivé, ale nedostatok medi má pomerne jasné prvotné príznaky ako vypadávanie srsti okolo očí,zmena farby srsti/vyblednutie farby, fish tail-rybí chvost (holá špička chvosta a chlpy sú rozdelené na polovicu ako chvost ryby)
Takže, aby som zhrnula tento príspevok, všade sa píše o toxicite medi ako o veľkom strašiaku, málo kde sa však spomínajú jej benefity, preto nie je pravda,  že kozy nemôžu mať nedostatok medi (môžu ho mať dokonca aj ovce ktoré sú ešte viac spomínané v súvislosti s toxicitou medi). Týmto príspevkom nechcem povedať že poďme teraz všetci húfne dopĺňať zvieratám meď, ale je potrebné mať aspoň základné znalosti a hlavne poznať si zvieratá, sledovať ich.
Pri zmienke o modrej skalici a jej používaní ako alternatívnej metódy odčervenia som sa stretla s neveriacimi pohľadmi, občas aj s vetou, veď ich zabiješ :D ale mala som tú česť ešte zažiť  Ifaunu a Starého baču,od ktorého je tu aj viacero citovaných príspevkov a práve on ma priviedol k tejto metóde. Opäť tým nechcem povedať že každý musí liať do zvierat skalicu,tiež ju nepoužívam často,ale iba v prípadoch ak už všetko ostatné zlyhá a zatiaľ nesklamala nikdy.

Pľúcne červy 

Tento druh parazitov je trocha špecifický. Neparazituje v tráviacom trakte ( tadiaľ iba prechádza), ale v pľúcach. Preto na neho nefungujú všetky alternatívne metódy pôsobiace na parazity v črevách.

Poznáme dva typy pľúcnych červov 

Veľké pľúcne červy (Dictycaulus filaria) sú najpatogénnejšie, ale najmenej časté. Malé

pľúcne červy (Muellerius capillaris a Protostrongylus

rufescens) sú bežnejšie, ale

menej patogénne (spôsobujúce choroby).

Tieto červy sa nezvyknú považovať za vážny problém, ale existujú chovy, kde ho môžu spôsobiť.

Vyskytujú sa predovšetkým v oblastiach s väčším množstvom zrážok a uprednostňujú chladnejšie a vlhkejšie podnebie. S novoprivezenými infikovanými zvieratami sa však môžu vyskytnúť kdekoľvek.

Životný cyklus 

1.Dictyocaulus filaria je veľký pľúcny červ, ktorý môže infikovať

malé prežúvavce, ale skôr zriedkavo.

Ma priamy životný cyklus s prepatentným obdobím ( čas od infikovania zvieraťa po vylučovanie lariev vo výkaloch) približne 4 týždne.

Sídlia v prieduškách hostiteľa. Vajíčka hostiteľ vykašle, prehltne a larvy prvého štádia vylúči vo výkaloch.

Na pastvine dozrejú na larvy tretieho štádia, ktoré zvieratá spásajú.

Po spasení sa dostávajú z tráviaceho traktu do srdca a odtiaľ migrujú do pľúc. Tam produkujú vajíčka, ktoré následne hostiteľ vykašle .....

2.Muellerius capillaris je malý pľúcny červ a najbežnejší

pľúcny červ, ktorý infikuje ovce/kozy. 

Na rozdiel od veľkých pľúcnych červov má M. capillaris nepriamy

životný cyklus. To znamená, že

na dokončenie životného cyklu vyžaduje medzihostiteľa . Po vypudení lariev

vo výkaloch ich prehltne slimák.

Malé prežúvavce sa nakazia, keď

počas pastvy skonzumujú medzihostiteľa. 

Pľúcne červy spôsobujú problémy, iba pri silnom zamorení.

Môžu spôsobiť parazitickú pneumóniu alebo bronchitídu. Najčastejšie príznaky sú kašeľ a sťažené dýchanie.

 Vplyv pľúcnych červov na

jednotlivé zviera závisí od jeho imunitného systému

a počtu infikujúcich červov.

V mnohých prípadoch neexistujú žiadne vonkajšie známky choroby.

Infekcia pľúcnymi červami však môže byť spojená

so zníženou produkciou mlieka, nižším tempom rastu

a stratou hmotnosti. Sekundárna infekcia baktériami

môže spôsobiť smrť.

Len pri závažných infekciách pľúcne červy zvyčajne spôsobujú

klinické ochorenie u malých prežúvavcov. Po infekcii sa

dospelé zvieratá vo všeobecnosti stanú imúnnymi, niektoré však udržiavajú subklinickú infekciu

a mohli by byť zdrojom ďalšej kontaminácie pasienkov.

Na rozdiel od iných parazitov sa v truse neobjavujú vajíčka, ale larvy. Tie sa nedajú určiť bežným flotačným vyšetrením.

Protostrongylus rufescens je ďalší malý pľúcny červ

ktorý, môže infikovať ovce/kozy. Podobne ako M. capillaris potrebuje na dokončenie svojho životného cyklu

medzihostiteľa (slimák) .

Dospelé červy žijú v menších

bronchioloch. P. reufescens je viac patogénny ako M.

capillaris, ale menej ako D. filaria. Prepatentné obdobie

pre malé pľúcne červy je 5 až 10 týždňov.

Prevencia/liečba 

U veľkých pľúcnych červov sú hlavnými zdrojmi infekcie zvieratá, ktoré roznášajú larvy po pastvine, alebo larvy tretieho štádia, ktoré prežili zimu.

Podobne ako pri iných parazitoch môže pomôcť rotácia pastvín a odstránenie medzihostiteľa. Slimáky sú najaktívnejšie ráno, preto môže pomôcť neskoršia pastva, alebo využívanie kačíc a husí na likvidáciu slimákov.

Proti veľkým pľúcnym červom sú pomerne účinné makrocyklické laktóny (ivermectin, moxidectin).

K malým pľúcnym červom, ktoré sú najčastejšie som našla iba fenbendazol. Avšak nenašla som či je účinný proti všetkým, aj larválnym štádiám.

Definitívna diagnóza je potvrdená, ak sa potvrdia larvy v truse, alebo nález pri pitve, ako drobné sivasté uzlíky na zadnej strane pľúc typické pre malé pľúcne červy.

Rovnako ako pri iných parazitoch najlepšia je prevencia, rotácia pastvín, využitie hydiny ako odstraňovačov medzihostiteľov, hygiena pastvín a ustajnenia, udržiavanie ostatných parazitov, ktoré by mohli spôsobiť oslabenie zvierat pod kontrolou....

Sekundárne bakteriálne infekcie spôsobené pľúcnymi červami sa zvyčajne liečia antibiotikami a protizápalovými liekmi. 

Zdroj 

Wormx

VLASOVKA SLEZOVÁ (Haemonchus concortus)

Vlasovka má životný cyklus, ktorého dokončenie trvá približne 21 dní.

Toľko prejde od nakazenia sa infekčnými larvami L3 vyskytujúcimi sa na pastve, po objavenie vajíčok v truse.

Tieto larvy tretieho štádia (L3) po spasení putujú do slezu. Tam podľa podmienok dokončia svoj vývoj na dospelé jedince, alebo prejdú do HYPOBIÓZY.

📌DOKONČENIE VÝVOJA NA DOSPELCE

 Keď larvy štádia L3 vstúpia do slezu, za priaznivých podmienok prostredia prejdú do štádia vývoja lariev L4 a potom sa stanú dospelými. Faktory, ktoré indukujú premenu lariev L4 na dospelé vlasovky, zahŕňajú: zvýšenie teploty prostredia, dážď po období sucha, zvýšené hladiny estrogénu v hostiteľovi a možné sú dokonca aj fotoperiodické stimuly. Akonáhle je premena dospelého jedinca úplná, začne klásť vajíčka. 

📌HYPOBIÓZA

Je to obdobie vegetačného pokoja, ktoré nastáva, keď prostredie neprispieva k životnému cyklu týchto parazitov. Hlavný faktor, ktorý je to ovplyvňuje je počasie. 

Larvy môžu prejsť do štádia hypobiózy v mrazivom počasí, ale aj v príliš teplom a suchom. V tomto štádiu, zavŕtané v žľazách slezu, zostávajú metabolicky neaktívne a nespôsobujú hostiteľovi problémy. Ak dostanú signál, rovnaký ako pri premene na dospelé, opäť obnovia svoj vývoj a začnú klásť vajíčka.

Dospelé jedince začínajú klásť vajíčka asi po 14tich dňoch od dosiahnutia dospelosti. Dospelá samica dokáže naklásť asi 5000 vajíčok denne, čo je jeden z dôvodov, prečo je vlasovka tak ťažko ovládateľná a nebezpečná.

Vajíčka vylučované trusom, zvyčajne ostávajú neaktívne v prostredí zopár dní, pokiaľ okolité podmienky nie sú priaznivé na ďalší vývoj. Prejdú štádiami vývoja, až po infekčné štádium L3 a opúšťajú trus. Aby sa z trusu dostali von, musí byť vlhký a poddajný, podmienky nato bývajú obvykle na jar ( teplo a vlhko).

Tieto infekčné larvy dokážu prežiť na pastvine pomerne dlho v lete asi 90 dní, v zime aj do 180 dní. Najviac sa im darí v rozmedzí teplôt 21 - 26 °C a vyššej vlhkosti.

Veľmi horúce a suché prostredie spôsobí zastavenie kladenia vajíčok, ale larvy na pastvine môžu prežiť aj teploty pod 0 °C

Ovce majú oveľa vyššiu odolnosť voči infekcií vlasovkou.

Vek zvieraťa je tiež podstatný, staršie zvieratá do určitého veku, sú dlhšie vystavené infekčnýmu tlaku a časom si vyvíjajú určitú imunitu voči infekcii.

Na parazity sú najviac náchylné mladé zvieratá, ktoré rastú a sú neustále na rovnakých pastvinách. Tieto zvieratá majú veľmi nízku úroveň imunity a sú mimoriadne náchylné na infekciu parazitmi na pastvinách.

V mladom veku sú tiež vystavené mnohým vajíčkam parazitov od matky. Jahňatá a kozľatá si začnú vytvárať imunitu voči parazitom okolo šiesteho až ôsmeho týždňa veku, pokiaľ nedosiahnu patogénne hladiny parazitov v ich systéme skôr. Dojné zvieratá sú často v negatívnej energetickej bilancii, preto sú slabšie a menej odolávajú účinkom parazitov na ich telo. Všeobecne kozy, sú oveľa náchylnejšie a parazity ako ovce. 

Vo vysokom štádiu gravidity a tesne po pôrode sa vplyvom hormónov a fotoperiodizmu oslabuje imunita proti parazitom.

KONTROLA PARAZITOV 

 Hlavným cieľom pri pokuse o kontrolu vlasovky a ďalších vnútorných parazitov je narušenie ich životného cyklu, čo je možné rôznymi spôsobmi. 

Napríklad :

📌použitie antihelmintík      

  O používaní liekov už bolo kade čo popísané, základ je nepoužívať zbytočne a nepoddávkovať.

 📌selekcia odolnosti    

Na chov si treba vyberať zvieratá prirodzené odolné voči parazitom  

📌starostlivosť o pastviny

Vo všeobecnosti sa treba vyhnúť preťaženiu pastvy, používať rotačný a medzidruhový systém pasenia.

Kombinácia týchto troch riešení zvyčajne prinesie najlepšie výsledky a najväčšiu šancu narušiť životný cyklus vlasovky vo vašom stáde.

Vlasovka slezová a alternatívne spôsoby v boji s ňou

Tento parazit spôsoboval problémy v chovoch už v minulosti, ale.postupom času zbytočným odčerovaním a poddávkovaním liekov sa jej vplyv na úžitkovosť a úmrtnosť v stádach čoraz viac zvyšuje.

Je to veľmi plodný a hladný parazit a keďže sa živí krvou hostiteľa a dokáže zviera doslova scucnúť z krvi. Len pre zaujímavosť,jedna vlasovka stiahne cca 200 mikrolitrov na deň,to je 0,2ml a ak mám červov len 200 je to 40ml krvi na deň. Bohužiaľ krv sajú nielen dospelé jedince, ale aj larvy, čo ešte viac zvyšuje spotrebu krvi. Neskôr som našla viaceré zdroje,kde sa množstvo krvi mierne líši. 

Má krátky životný cyklus 3-5 týždňov,takže za teplé a vlhké leto(pre ne ideálne podmienky,vlhko a cca 20°C) stihne dospieť viacero generácií červov. Odčervenie nikdy nezabije všetky červy a tie, ktoré prežijú produkujú potomkov stále odolnejších voči daným liekom. 

Ak si k tomu pridám bonus v podobe poddávkovania liečiv, za pár sezón mám dokonalo odolné vlasovky.

Krátkozraké riešenie je zvieratá odčerviť a presťahovať na novú pastvinu, pretože tú automaticky zamoria rezistentnými červami, ktoré prežili odčervenie. Rovnako odčervovať na jeseň všetko čo má 4 nohy je málo účinné, v tom čase sa už červy zavŕtávajú do slezu, aby prezimovali a na jar sa vynoria ešte silnejšie a rezistentnejšie. 

Okrem prirodzenej odolnosti je ešte možné využívať cielené odčervenie, ktorého potrebu viem vyhodnotiť niekoľkými jednoduchými úkonmi : 

 1. Famacha test odhalí anemické zvieratá, ak má zviera biele sliznice je potrebné hneď odčerviť, podať atb, železo, hepagen, B12, kobalt

 2. Skóre telesnej kondície, ak vidím, že zviera je chudšie ako je zdravé, netreba si robiť falošné nádeje, že príčina je pôrod,laktácia,príliš náročné kozlatá..... Zdravá (tj bez parazitov) a dobre kŕmená koza zvládne všetky vyššie spomenuté záťaže a nemusí pritom vyzerať ako reklama na hlad 

 3. Stav,farba a kvalita srsti, je asi taký najvýraznejší prvopohľadový príznak, hneď za ním je kondícia. 

Zdravá koza má lesklú, hladkú srsť,žiadna matná, drsná, strapatá, vyblednutá, (najvýraznejšie to vidno na čiernych zvieratách,čierna sa mení na ryšavú).....

Jedným z prežitkov je preventívne odčervenie podľa kalendára a plošné odčervenie celého stáda, ak sa problém prejaví čo len u jedného zvieraťa. Teraz si možno poviem, ale mne to funguje. Ale funguje to pravdepodobne iba preto, že tie ostatné by s najväčšou pravdepodobnosťou ani prejavy parazitózy nemali. Každé zviera je jedinečné a každé zvláda záťaž inak.

Ako jedna z účinných alternatívnych metód boja s vlasovkou sa ukazuje meď. V zahraničí sa používajú bolusy medi, je to oxid medi v malých tobolkách, ktoré zvieratá prehltnú, meď sa postupne uvoľňuje a pôsobí proti parazitom. Keďže tu sme čo sa inovácií týka ešte niekde v stredoveku a o medených bolusoch ani chýru ani slychu, môžme improvizovať so síranom meďnatým,avšak nie je tak účinný ako oxid medi.

Existuje doplnok s obsahom chelátu medi (coppervit), ktorý má oveľa lepšie vstrebávanie ako minerál v organickej/anorganickej forme.

Aby som to zhrnula, musím si všímať svoje zvieratá, učiť sa pri nich a hlavne to včas a správne riešiť.

Vraj koza, keď ochorie, ťažko sa vylieči, lenže pravda je tá, že si niekedy nevšimneme alebo bagatelizujeme prvotné jemné varovné signály. Pretože na koze ak sa už prejavia príznaky nejakého ochorenia je jednou nohou v hrobe.

Pásomnica

Moniezia expansa

Pásomnica desí chovateľov paradoxne oveľa viac ako iné parazity, pretože je viditeľná voľným okom v truse. Je to ak sa to dá tak povedať "bezpečný" parazit, dospelým zvieratám ak sú na ňu zvyknuté, nespôsobuje problémy. 

Môže byť pomerne nebezpečná pre kozľatá do cca 3-4 mesiacov veku, ak sa podcení a správne nelieči. Po tomto veku si už väčšina vytvorí prirodzenú imunitu.

Patrí do triedy Cestoda, sú to ploché červy, žijú v tenkom čreve a nemajú tráviaci trakt, živiny absorbujú celým telom.

Na hlave majú háčiky alebo prídavky, ktoré im umožňujú sa prichytiť na stenu čreva. Telo, ktoré vyzerá ako biela stuha je tvorené segmentami plnými vajíčok. Keď je pásomnica zrelá, tieto segmenty vylučuje spolu s výkalmi, ktoré vyzerajú ako zrnká ryže. Dospelá pásomnica môže merať aj 4 metre.

Pásomnica potrebuje na dokončenie svojho životného cyklu medzihostiteľa. Tým sú pôdne roztoče, ktoré požierajú vajíčka, roztoče sú aktívnejšie v letných mesiacoch. Zvieratá potom spasú roztoče v ktorých sú už vyvinuté larvy. Trvá 6-7 týždňov, kým sa z lariev vyvinú dospelé parazity, v závislosti na okolitých podmienkach.

Príznaky sú podobné ako u iných červov, neprospievanie, hnačka, zlá kondícia..... Rozbor trusu nemusí stačiť na potvrdenie, pretože vajíčka nie sú voľne rozptýlené v truse, ale sú v segmentoch, ak vychytám trus bez segmentu, nič tam nebude . Dá sa však pomerne jednoducho detekovať v prípade vylučovania segmentov voľným okom. 

Na likvidáciu pásomnice je najvhodnejší praziquantel (likviduje aj larválne štádiá), albendazol je pomerne tiež účinný, ale iba na dospelé jedince. 

Albendazol sa považuje sa najúčinnejší z benzimidazolových liečiv, je síce menej účinný ako praziquantel, ale zvyčajne postačuje na liečbu. Pri fenbendazole je potrebné dávku zdvojnásobiť u oviec, u kôz bola určená dávka 30mg fenbendazolu na kg živej váhy.

Teraz asi prekvapím, ale toľko používaný ivermectin na pasomnicu neúčinkuje ;) 

Objavila sa aj teória, že enterotoxémia, nebezpečné a často smrteľné ochorenie spôsobené baktériami Clostridium sa môže častejšie vyskytovať u zvierat s ťažkou infekciou pásomnicou. Neexistujú žiadne experimentálne štúdie na podporu tejto hypotézy, ale vedci zistili, že obyčajná potkania pásomnica znížila svalovú aktivitu tenkého čreva infikovaných potkanov a táto zmena bola spojená so zmenou druhu baktérií v čreve. Pásomnica by mohla mať podobný účinok v tenkom čreve prežúvavcov a viesť k zvýšenému výskytu bakteriálnych ochorení v prítomnosti iných špecifických nutričných alebo environmentálnych podmienok, ktoré neboli identifikované.

Tak ako aj v prípade iných parazitov, je potrebné zamerať sa nato, ako ich udržať pod kontrolou, ako ich úplne vyhubiť.

Medikamentózna liečba môže doplniť, ale nikdy nahradí dobrú výživu a manažment chovu.

Strongyloides 

Druh, ktorý nás pri ovciach a kozách tiež zaujíma je Strongyloides papillosus.

Nachádza sa vo výstelke tenkého čreva a samice sú schopné partenogenézy (samooplodnenie).

Vo vnútri hostiteľa dokáže klásť až 2000 vajíčok denne, pričom vo vajíčkach sa už vyvíjajú larvy prvého štádia. Larvy môžu byť samčie aj samičie.

Vajíčka v prostredí môžu mať dva životné cykly.

Pri prvom životnom cykle sa zo samičích lariev vyvinú larvy tretieho štádia, ktoré infikujú hostiteľa penetráciou cez pokožku, zvyčajne po spasení lariev, cez ústnu dutinu, cez pokožku vemena a mäkkú časť chodidla.

Životný cyklus tak začína znova a je priamy.

V druhom životnom cykle sa z vajíčok vyvinú samčie aj samičie larvy voľné žijúce v prostredí, kde sa pária a produkujú vajíčka, v ktorých sú iba larvy samičieho pohlavia. 

Tieto parazity sa zvyknú považovať za málo patogénne a u väčšiny zvierat sú infekcie stredne závažné bez výrazných príznakov.

Problém zvyknú spôsobiť u mláďat, kde u malej časti zvierat, môžu spôsobiť smrť. Príznaky môžu byť hnačka, anorexia, dehydratácia, anémia, škrípanie zubami, dýchacie ťažkosti....

Okrem.ineho prenikanie lariev cez mäkkú časť chodidla, môže spôsobiť predispozície na hnilobu paznechtov.

Po počiatočnej infekcii môžu larvy zastaviť svoj vývoj v tkanivách, aj v mliečnom tkanive vemena matky, kde môžu byť po aktivovaní prenesené na mláďatá počas laktácie mlezivom a mliekom. U oviec dokážu zastaviť vývoj vo svalstve až na 12 týždňov.

Mladšie zvieratá sa infikujú často cez mäkkú časť chodidla, larvy potom migrujú krvou do pľúc, odkiaľ sú vykašľané, prehltnuté a dozrievajú v tenkom čreve.

Prepatentná príroda, tj obdobie od infikovania sa po objavenie sa vajíčok v truse je 8-14 dní v závislosti na vonkajších podmienkach, teplo a vlhko vývoj urýchľuje.

 Vysoký počet vylučovaných vajíčok nemusí znamenať závažnosť infekcie, aj zvieratá s nízkym počtom vajíčok v truse môžu vykazovať rovnaké príznaky ako tie s vysokým počtom.

Po počiatočnej infekcii väčšina zvierat získa rezistenciu na parazita, preto spôsobuje problém väčšinou u mláďat.

Lieky, ktoré sú účinné proti strongyloidom sú makrocyklické laktóny ako ivermectin, moxidectin a albendazol.

Levamisol a niektoré benzimidazoly (fenbendazol) nie sú účinné proti migrujúcim larvám, ale môžu zabiť dospelé jedince.

Vo všeobecnosti tento druh parazita je pomerne málo patogénny, preto jeho totálnu likvidáciu je potrebné zvážiť, vzhľadom na vývoj rezistencie iných druhov červov.

Bolo hlásené, že u malého počtu oviec došlo k úmrtiu kvôli poškodeniu pečene, pri použití albendazolu pri infekcii strongyloidom. Preto je potrebné podávať aj podpornú liečbu pečene.

Strongyloides by sa nemali zamieňať

s „strongyles“ z radu Strongylida

(Haemonchus contortus, Trichostrongylus spp.,

Teladorsagia spp. a iné), ktoré majú

úplne odlišný životný cyklus.

Vajíčka strongyloidov sú podobné strongylom (vlasovka....) ale menšie s larvami vo vnútri vajíčok. Aby sa predišlo zámene, je potrebné vzorky hneď po odbere chladiť, aby sa zabránilo vyliahnutiu vajíčok 

Ako prevencia premnoženia tohoto druhu parazita sa odporúča hygiena ustajnenia, nepreťažovanie pastvín.....

Pomerne účinná môže byť rotácia pastvy, avšak v chladnejšom počasí môže trvať týždne, dokonca mesiace, kým sa pastva vyčistí.

Zdroj

WORMX. INFO

Laktácia: Starostlivosť a špecifiká mliečnej produkcie kôz

VEMENO 

U kôz je vemeno, kľúčovým orgánom mliečnej produkcie. 

STRUKY

U dojných kôz je niekoľko obranných mechanizmov mliečnej žľazy a to pokožka struku,strukový kanálik a obranné mechanizmy vo vnútri vemena.

Struk je časť mliečnej žľazy z ktorej sa získava mlieko. To prechádza z mliečnej cisterny cez strukovú cisternu do strukového kanálika a následne strukovým kanálikom cez kruhový zvierač odteká z vemena.

Veľkosť a tvar strukov sa môže meniť s pribúdajúcim počtom laktácií.

Závislosť stavby struku na počet somatických buniek a náchylnosti k vzniku mastitídy bola predmetom mnohých výskumov,výsledky sú však rozporuplné. Vraj aj uzatvárateľnosť strukového kanálika je ďalší významný faktor v odolnosti. To sa odráža v rýchlosti dojenia, mastitídy sa sa vyskytujú častejšie u kôz ktoré majú extrémne silný odtok mlieka pri dojení,rovnako dojky s extrémne slabým odtokom mlieka sú rovnako vystavené riziku infekcie. 

Na povrchu pokožky struku je hrubá vrstva odumretých buniek tvorených keratínom,ktorá pokiaľ je neporušená tvorí nepriaznivé prostredie pre baktérie. Pokiaľ je pokožka struku popraskaná,narušená vonkajšími vplyvmi,alebo inak porušená vzniká riziko rozšírenia bakteriálnej infekcie do vemena.

Ďalší obranný mechanizmus je zvrásnený strukový kanálik,ktorý sa uzavrie po dojení. Uzatvára ho strukový zvierač,ktorý zabraňuje vzniku baktérií do vemena a samovoľnému odtoku mlieka. Epitel strukového kanálika produkuje modifikovaný kožný maz,ktorý tvorí mazovú zátku strukového kanálika-lactosebum. Jeho zloženie je bakteriocídne. Táto zátka je pri každom dojení odplavená a rýchlosť jej obnovy je zásadná pre obranyschopnosť vemena.

Furstenbergova rozeta na vnútornej strane strukového kanálika je kruh lymfocytov,ktoré rozoznávajú baktérie a stimulujú imunitnú odpoveď. 

Pri infekcii mliečnej žľazy sa zvyšuje koncentrácia laktoferinu. Tento proteín viaže železo z mlieka,čím zabraňuje rastu baktérií vo vemene.

Mastitída 

Zápal vemena u kôz (mastitída): Ako ho rozpoznať, liečiť a čo naozaj znamená

Somatické bunky

🐐 Mastitída u kôz a somatické bunky (SB)

Trávenie kozliat

Trávenie novorodenca sa líši od trávenia dospelej kozy. Hoci má kozľa štyri žalúdky , v ranom veku ich nepoužíva všetky, pretože tráviaci systém nie je pri narodení úplne vyvinutý.

Zatiaľ čo u dospelej kozy tvoria bachor a retikulum (prvý a druhý žalúdok) asi 70 percent kapacity žalúdka, v ranom veku je pozícia obrátená a omasum a abomasum (tretí a štvrtý žalúdok) zodpovedajú za 70 percent.

Mlieko (Tekutá strava )malého kozliatka ide priamo do slezu na trávenie. Kozľatá do určitého veku nedokážu stráviť tuhé krmivo, najmä škrob, kým sa nevyvinie bachor.( Preto sú umelé mlieka, kde je príliš veľa škrobu, nevhodné na odchov)

Tu opäť pripomeniem a zdôrazním nevhodnosť kŕmenia z hladiny(tj pitie z misiek alebo vedier) 

Počas prvých týždňov života, hrá SLEZ(pravý žalúdok ) a tenké črevo pomerne dôležitú úlohu z hľadiska trávenia a výživy. U kozliat sací reflex spúšťa uzavretie pažerákovej ryhy,takže mlieko obíde bachor a prúdi priamo do slezu, kde dochádza k zrážaniu, v tenkom čreve sa pomerne rýchlo trávi mliečna bielkovina. Ak sa pažeráková ryha z akéhokoľvek dôvodu neuzavrie (napr absencia sacieho reflexu,to poukazuje na nevhodnosť kŕmenia kozliat z hladiny),mlieko prúdi do bachora, kde spôsobuje tráviace problémy

Počas prvých 2 týždňov začne ochutnávať sušinu, ako je seno alebo slama. Postupne prehltne časť krmiva s tým , že:

•prítomné objemové krmivo stimuluje fyzický vývoj bachora

•baktérie a iné mikroorganizmy, ktoré sú prítomné v suchom krmive, sa udomácnia ako súčasť normálneho prostredia v bachore.

Zhruba od tretieho týždňa začína mláďa hrýzť trávu, seno alebo jadrové krmivo, ak sú dostupné a tie prechádzajú do bachora. Krátko nato nasleduje prežúvanie alebo žuvanie.

ODSTAV KOZLIAT 

KŔMENIE KOZLIAT

Koľko kozliat dokáže koza uživiť 

Viacpočetné gravidity sú pri veľmi dobrej starostlivosti a kŕmení dosť časté aj pri prvorodičkách. Hovorí sa, že koza splodí toľko potomkov, koľko dokáže nakŕmiť, nie je to však pravidlo. Veľkú rolu tu hrá genetika a kŕmenie pred pripustením a počas gravidity ( základ na budúcu laktaciu sa tvorí už počas gravidity). Je preto možné, že koza, nasadí vďaka bohatej strave dosť plodov, ktoré ale kvôli genetike nedokáže adekvátne uživiť. 

Približný prehľad kŕmenia ( fľašou)

Berte prosím do úvahy, že dané čísla sú orientačné, každé zviera je iné, to znamená, že pri dávkovaní a zisťovaní prospievania sa treba orientovať hlavne váhou. Dávka mlieka pre trojkilové kozľa je samozrejme väčšia ako pre dvojkilové ( denná dávka mlieka je cca 10-15% váhy kozľaťa). A tiež treba pozerať aj nato, úplne laicky povedané, ako "silné a výživné " (obsah tuku a bielkoviny) mlieko koza má. 

Tu je taký naozaj veľmi všeobecne teoretický prepočet.

📌 Kozľatá do 3 týždňov veku vypijú denne cca 800ml na ks (prvé dni cca 600ml a postupne sa dávka zvyšuje)

📌 Po troch týždňoch veku cca 1500ml na ks na deň ( od troch týždňov sa dávka z 800ml postupne zvyšuje do 1500ml) 

Ak si to prerátame na trojčatá ( ktoré nie sú ani u prvničiek veľkou zvláštnosťou), koza musí vyprodukovať 4,5 l mlieka mesiac po pôrode. Toto je dosť aj pre staršie zvieratá, ktoré už majú lepšiu laktáciu ako prvorodičky.

Dôležitú úlohu zohráva aj povaha kozy a temperament. Kozy majú iba dva struky. Pretože musia stáť, kým kozľatá pijú, znamená to, že koza s troma alebo štyrmi kozlatami, bude musieť stráviť dvakrát toľko času státím ako koza s iba dvoma. Niektoré to jednoducho nedokážu. Navyše kozlatá v boji o potravu si dosť často počínajú necitlivo voči matke a môžu ju zraniť.

To, že majú iba dva struky, tiež znamená že väčšie a silnejšie kozľatá, majú výhodu. Kozľatá pod matkou pijú veľmi často, to že matka stojí, je pre ne signál, že majú ísť jesť a neváhajú odsotiť slabšieho súrodenca. Takže ak má koza viac kozliat znamená to, že hojnosť mlieka budú mať iba najsilnejšie jedince.

Bohužiaľ je stále pomerne veľa ľudí, ktorí sa šťastne chvália, že im koza vychovala tri alebo štyri kozľatá. Je však aj dosť ľudí ktorí tvrdia, že kozľa je malé pretože bolo z trojčiat/ štvorčiat, ale to, že je kozľa z viacpočetnej gravidity nie je dôvod aby bolo dvoj- alebo trojmesačné kozľa malé. V tomto veku sú kozľatá malé kvôli parazitom alebo tomu, že nemajú dostatok potravy. Kozľatá prežijú aj na nižšej dávke mlieka ako je popísaná na začiatku, ale neprospievajú. Rastú pomaly, pretože neprijímajú dostatok bielkovín a vápnika, a majú zníženú odolnosť voči parazitom a chorobám, keďže neprijímajú dostatok protilátok z materského mlieka.

Preto vždy, ak máte viac ako dve kozľatá, starostlivo sledujte,č i sú všetky nakŕmené rovnako a rovnako prospievajú.

Choroby kozliat

Watery mouth disease WMD

Možno existuje aj slovenský ekvivalent názvu, ale toto ochorenie mám zafixované podľa jedného Starého Baču ako "mokrá huba".

Je to, ak sa neodhalí včas, nebezpečné bakteriálne ochorenie, kvôli vysokej úmrtnosti. 

Vyskytuje sa najčastejšie u novorodencov, od veku 6 - 48 hodín.

Za vznik ochorenia je zodpovedná zanedbaná hygiena a podcenenie starostlivosti o matky a novorodencov. 

Najzraniteľnejší sú slabší novorodenci, ktorý nemali dostatočný prísun mleziva, počas prvých hodín života.

V tom čase dochádza aj k infekcii, keď sa do ich tráviaceho traktu dostávajú baktérie Escherichia coli ( E. coli ) 

napríklad zo znečistenej podstielky.

 Baktérie prechádzajú zo slezu do čriev. U starších sa baktérie ničia kyslým prostredím v žalúdku, ale u novorodených jahniat je pH neutrálne (pH=7). 

Tieto baktérie sa v črevách rýchlo množia a odumreté uvoľňujú endotoxín.

Tento jav je v poriadku, ak je množstvo baktérií malé, ak však prudko narastie a kozľa nie je chránené imunitou z mleziva, vzniká veľké množstvo endotoxínu a pohyb čriev ustáva.

Baktérie sa veselo množia ďalej a produkujú endotoxín. Ak je množstvo endotoxínu väčšie ako kapacita pečene na jeho odbúravanie, vzniká endotoxémia a tá je zodpovedná za klinické príznaky " mokrej huby".

Počiatočné príznaky sú malátnosť, letargia, neskôr nasleduje charakteristické slinenie ( odtiaľ názov "mokrá huba" ). 

Ak sa choroba nelieči, kozľa je čoraz viac malátne, odmieta sať, slinenie je čoraz intenzívnejšie, častý príznak býva nafúknuté bruško plne vzduchu a hnačka. Kozľa kolabuje a po pár hodinách uhynie.

Toto ochorenie skoro vždy prepukne iba u kozliat, ktoré v prvých hodinách nedostali dostatočné množstvo kvalitného kolostra a hygiena chovu nie je postačujúca. 

Produkciu kolostra ovplyvňuje výživa matiek, na ktorú treba dbať už počas gravidity. 

Umelé kolostrum možno použiť v núdzových prípadoch ako doplnok, nie však náhradu, lebo náhrada za skutočné kolostrum neexistuje. Vždy je lepšie použiť skutočné zvieracie kolostrum( či už ovčie, kozie, kravské ) od inej matky ako umelú náhradu.

Toto ochorenie je pomerne nebezpečné a rýchle, ale ak sa odhalí včas, je možné ho vyliečiť. 

Liečba pozostáva z podávania glukózy / elektrolytu žalúdočnou sondou 3x denne, to zabraňuje tomu aby hladovalo, zmierňuje dehydratáciu a stimuluje pohyb čriev. 

Je úplne zbytočné podávať mlieko, pretože ho kozľa nie je schopné stráviť, kŕmiť mliekom sa môže až keď sa telesná teplota vráti do normálu (39°C ) a upraví sa črevná mikroflóra.

Nesmie sa prehliadnuť podchladenie a kozľa je potrebné zohrievať pri zdroji tepla.

Stimulácia pohybu čreva je tiež potrebná, pretože pohyb čriev, znižuje produkciu endotoxínu. Používa sa nato metóda klystíru, avšak je to zákrok ktorý patrí do rúk iba skúseným chovateľom, prípadne veterinárnemu lekárovi, keďže pri neopatrnej manipulácii hrozí roztrhnutie čreva.

Kortikosteroidy môžu v závažných prípadoch pomôcť zmierniť alebo zabrániť rozvoju šoku.

Pokračujem v liečbe, kým nezmiznú všetky príznaky a kozľatá začnú mať snahu piť mlieko od matky.

Odporúča sa, ak to zdravotný stav kozľaťa dovoľuje, ponechať ho pri matke, aby malo možnosť samovoľne sa začať kŕmiť, keď sa zotaví.

Choroby kozliat 

Jedna z pomerne u málo známych diagnóz je metabolická acidóza kozliat, alebo Floppy kid syndrome.

Je to pomerne ľahko diagnostikovateľná choroba, ktorá sa vyskytuje vo veku od troch do štrnástich dní veku. Ojedinele sa môže vyskytnúť až do mesiaca veku, ale je to málo pravdepodobné. 

Čo to vlastne je? 

Vlastne je to metabolická porucha z "prepitia" mliekom, pri nadmieru pažravých kozľatách, ktorých matky majú príliš veľa mlieka. 

Kozľa, ktoré sa spočiatku javí ako úplne zdravé, zrazu začne byť apatické a nevládze stáť, ochorenie je preto príliš často zamieňané so svalovou dystrofiou, neliečené a kozľa uhynie vlastne zbytočne.

Bruško je plné a "žblnká" v ňom, stráca sací reflex, dokáže však prehĺtať. Nemá hnačky a nie je dehydrované.

Ak sa ochorenie nelieči, upadá do kómy a uhynie do 24-36 hodín.

 Dá sa to ľahko napraviť tak, že kozľaťu dáte asi pol až jednu čajovú lyžičku sódy bikarbóny rozpustenej v malom množstve vody. Nakoľko kozľa nie je dehydratované (pretože sa prepilo mlieka), je potrebné do sódy bikarbóny primiešať iba toľko vody, aby sme roztokom vedeli napojiť mláďa. Napriek tomu, že nedokáže sať ( absencia sacieho reflexu je jeden z príznakov), hltací reflex zostáva vo väčšine prípadov zachovaný, takže je pravdepodobné že s veľkou trpezlivosťou roztokom dokážete nakŕmiť kozľa fľašou alebo striekačkou. Ak nie, veterinár môže podať hydrogenuhličitan sodný intravenózne. Zvyčajne stačí jedna dávka sódy bikarbóny a pri podozrení na FKS je možné nahradiť mlieko na aspoň 24 hod napr harmančekovým čajom ( upokojuje sliznice)

Ak po podaní roztoku hydrogénuhličitanu nenastane zlepšenie, pravdepodobne je príčina iná ako FKS.

ČO NIE JE FKS

Ak už ochorenie príliš nepokročilo, spoznám ho pomerne jednoznačne tým, že po podaní roztoku sódy bikarbóny, nastane zlepšenie stavu.

Pri FKS strate sacieho nepredchádza podchladenie!

Kozľa ktoré má dva alebo tri mesiace, nemá FKS. V tom veku je slabosť často spôsobená červami alebo kokcidiami. Zatiaľ čo kokcidie a iné infekcie prvokmi môžu spôsobiť hnačky, FKS nie.

Enterotoxémia ( Pulpy kidney disease )

Je zákerné a nebezpečné ochorenie, ktoré sa vyskytuje u kozliat, tu však je treba brať do úvahy hranicu veku aspoň dva týždne, ale aj u starších zvierat.

Zákerné preto, lebo dokáže zabíjať v priebehu pár hodín a nebezpečné, pretože šanca na vyliečenie je v podstate mizivá, potrebná je prevencia formou očkovania. 

Ochorenie spôsobujú baktérie klostrídie. Tie sú za bežných podmienok súčasťou tráviaceho traktu. Ak sa však z nejakej príčiny začnú nekontrolovateľne množiť, produkujú toxín a ten spôsobuje otravu, ktorá nenávratne poškodzuje vnútorné orgány.

Baktérie sa začnú množiť, ak dôjde k náhlej zmene potravy na takú, ktorá má vysoký obsah sacharidov a málo vlákniny. Platí to aj pri nadmerne mliekom kŕmených kozľatách. Paradoxom je, že choroba "kosí" prevažne silné a zdravé jedince. Na jej diagnostiku slúžia typické posmrtné príznaky. 

Sú popisované príznaky aj pre úhynom, sú to prevažne neurologické príznaky, ako kŕče, rôzne neprirodzené pohyby.......

Zvieratá sú však už väčšinou nájdené mŕtve s vystretými nohami a hlavou v zákone dozadu, prípadne rýchlo hynú v kŕčoch. Tieto neurologické príznaky sú typické aj pre iné ochorenia ( acidóza, ketóza....) ale odlišujú sa typickými posmrtnými príznakmi. 

Typické posmrtné príznaky sú:

Krvácanie pod kožou, na srdci a obličkách, voľná tekutina okolo srdca

Črevá sú krehké, ľahko sa trhajú, sú plné obsahu, ktorý je riedky 

Telo po úhyne podlieha dosť rýchlo rozkladu

Obličky zvyčajne podliehajú rozkladu rýchlejšie ako ostatné orgány, preto pri tomto ochorení bývajú tmavšie a mäkšie ako zvyčajne, preto sa choroba v angličtine nazýva "Pulpy kidney" - dužinatá/kašovitá oblička.

Prognóza pre choré zvieratá je veľmi zlá, ako som už spomínala. Ak choroba prepukne, je potrebné zaočkovať všetky zvieratá a nasadiť im diétu v podobe menej sacharidového krmivá, pokiaľ sa nevyvinie imunita. Samotná zmena krmiva zvyčajne zastaví prepuknutie choroby u ďalších zvierat. 

INFOGRAFIKY